Význam slova "zao" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

zaobalene prísl.: povedať pravdu z.;

zaobalenosť -i ž.

zaobalený príd. zastretý, zahalený;

zaobchádzať -a, zaobchodiť nedok. správať sa, počínať si vo vzťahu k niekomu, niečomu: pozorne z. s materiálom;
ľudsky z. s podriadenými

● z. s niečím, niekým ako s maľovaným vajcom, v rukavičkách jemne, opatrne

zaoberať sa nedok. sústavnejšie sa niečomu venovať, zapodievať sa, zamestnávať sa: z. sa vedeckou otázkou;
z. sa umením, priveľmi sa z. sám sebou

zaobísť sa -íde -ídu -íď! -išiel dok. môcť byť bez niečoho, niekoho, obísť sa: z. sa bez pomocníkov;
z. sa s trochou potravy vystačiť

zaoblačiť sa dok. iba 3. os. zastrieť sa oblakmi, zamračiť sa: nebo sa z-lo;
neos. vonku sa z-lo

zaoblene prísl.;

zaoblenosť -i ž.: z. bokov, líc

zaoblený príd. tvoriaci oblúk, zaokrúhlený: z. tvar, z-á hruď;

zaobliecť -lečie -lečú -liekol dok. zaopatriť šatstvo (v dostatočnom množstve), zaodiať, zaodieť, ošatiť: z. celú rodinu;
dobre z-ený na zimu;
už sme sa všetci z-li

zaobliť dok. urobiť oblým, zaokrúhliť: z. hranu;
z-ená doska;

nedok. zaobľovať

// zaobliť sa stať sa oblým, zaokrúhliť sa: formy sa z-li;

nedok. zaobľovať sa

zaobšiť -je -jú dok.

1. obšitím zabrániť páraniu: z. okraj

2. obšitím okraja upraviť: z. šaty

zaobstarať dok. cieľavedome získať, obstarať, zadovážiť, zaopatriť: z. (si) materiál, z. lístky do kina;

nedok. zaobstarávať -a

zaobuť -je -jú dok. zaopatriť obuv (v dostatočnom množstve), obuť: z. deti na zimu, teplo sa z.

zaoceánsky príd. kt. je za oceánom; súvisiaci s územím za oceánom: z-a republika;
z. let cez oceán;
z. parník prepravujúci za oceán

zaochkať dok. expr.

1. zanariekať, zabedákať, zavzdychať (vyslovovaním cit. och): bolestne z., z. nad zlou správou

2. začudovať sa (vyslovovaním cit. och): z. od údivu

zaočkovať dok. k očkovať, zaštepiť: z. deti proti obrne;
záhr. z. ruže, jablone

zaodiať, zaodieť -deje -dejú dok.

1. kniž. odevom zahaliť, prikryť: z. sa do plášťa;

2. zaobliecť, ošatiť: je biedne z-iaty, z-etý;

nedok. zaodievať -a

zaodŕhať -a dok. expr. zakašlať: hlasno z.

zaokrúhliť -i dok.

1. urobiť okrúhlym, zaobliť, zaguľatiť: z. hrot;
z-ený golier;

2. upraviť na približnú (jednoduchšiu) hodnotu: z. číslo nahor, nadol;
z-ená cena;

nedok. zaokrúhľovať

// zaokrúhliť sa stať sa okrúhlym, zaobliť sa: tvár sa z-la do úsmevu;

nedok. zaokrúhľovať sa

zaolejovať dok. znečistiť olejom: z. dlážku;
z. si šaty, z-né ruky

zaonačiť dok. hovor.

1. (šikovne) zariadiť: musel to z., lebo hrozil spor

2. zahovoriť: nevhodnú poznámku rýchlo z-l

zaondiať, zaondieť -ie -ejú dok. niž. hovor. všeobecne naznač. činnosť, dej, nahrádza konkrétne sloveso: celú ju z-l zašpinil;
z-ej si šnúrky! zaviaž!

// zaondiať sa, zaondieť sa: už sa celkom z-lo zamračilo, zatiahlo, zvečerilo sa ap.

zaopálať -a dok. niekoľkokrát pohnúť z boka na bok, zakývať: z. nohami, chvostom

zaopatrenie -ia s. súhrn životných potrieb: hmotné z. v starobe;
poskytnúť niekomu celé z.

zaopatriť dok.

1. zaobstarať, zadovážiť, obstarať: z. živobytie;
z. si hodinky

2. postarať sa o niekoho: z. dojča;
dobre z-ený na starosť

3. zásobiť: z. (sa) šatami, peniazmi, jedlom

4. cirk. udeliť sviatosť zmierenia a sviatosť pomazania chorých: z. chorého;

zaopatrovací príd. určený na zaopatrovanie (význ. 2): z. ústav;
z. dôchodok, príspevok

nedok. zaopatrovať

zaorať -orie -orú dok.

1. oraním dostať do zeme: z. hnoj;
z-ná burina

2. oraním vniknúť: z. do susedovho poľa;

nedok. zaorávať -a

zaosŕkať -a dok. expr. zasŕkať: z. od bolesti

zaostalec -lca m. zaostalý, nepokrokový človek

zaostalosť -i ž.

zaostalý príd. kt. zaostáva (význ. 2): z-á krajina, výroba;
telesne, duševne z. človek;

zaostať -ne -nú -staň! -stal dok.

1. ostať pozadu, oneskoriť sa, omeškať sa: (pri pochode) z. za ostatnými;
z. v učení, v práci;
z. za módou

2. ostať pozadu vo vývine: hospodársky, kultúrne z.;

nedok. zaostávať -a

zaostriť dok.

1. urobiť ostrým, zašpicatiť: z. hrot ceruzky

2. pozornejšie upriamiť: z. pohľad, z. pozornosť na výchovu

3. nastavením opt. prístroja získať ostrý obraz: z. ďalekohľad

● z. uši zbystriť sluch;

nedok. zaostrovať

// zaostriť sa stať sa ostrým: tvár sa z-la;
z-ený nos;

nedok. zaostrovať sa