Význam slova "zame" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 41 výsledkov (1 strana)
-
zamečať -í -ia dok. (opakovane) vydať zvuk mé, zamékať: koza z-la;
-
zamechriť sa dok. expr. pohniezdiť sa, zahniezdiť sa, zamrviť sa: netrpezlivo sa z.
-
zamedziť dok. zabrániť: z. prechod;
z. prístup vode prekaziť;
z. nešťastiu; -
nedok. zamedzovať
-
zamékať -a dok. zamečať
-
zámena -y -men ž. zamenenie (význ. 1): z. pojmov;
z. peňazí, bytov výmena -
zameniť dok.
1. dať, vziať, použiť niečo namiesto niečoho podobného (omylom i náročky): z. dva pojmy;
z. peniaze vymeniť;
z. si s niekým byt2. vystriedať, vymeniť (za niečo odlišné): z. uniformu za civilný oblek;
z. pluh za traktor; -
zameniteľnosť -i ž.
-
zameniteľný príd. kt. sa dá zameniť: z-é slová;
-
zámenný príd.: z-é skloňovanie, z. tvar
-
zámeno -a -men s. lingv. slovný druh, kt. nepomenúva predmety, javy, lež na ne všeobecne (po)ukazuje: osobné, ukazovacie, neurčité z.;
-
zámer -u m. uvážené rozhodnutie dosiahnuť niečo, úmysel, plán, cieľ: umelecký, politický z., z. autora, uskutočniť nejaký z.
□ mať z.
-
zamerať -ia dok.
1. meraním určiť: z. pozemok;
voj. z. cieľ2. usmerniť činnosť (na dosiahnutie cieľa), zacieliť, orientovať: výskum z-ný na vesmír;
-
zameriavač -a m. živ. kto zameriava;
zameriavač -a mn. -e neživ. tech. prístroj na zameriavanie: rádiový z.
-
zameriavací príd. tech. určený na zameriavanie (význ. 1): z. ďalekohľad
-
zameriavačka -y -čiek ž.;
-
nedok. zameriavať -a
// zamerať sa usmerniť svoju činnosť (na dosiahnutie cieľa), zacieliť sa, orientovať sa: z. sa na odstránenie chýb;
-
nedok. zameriavať sa
-
zámerne prísl.: z. vyvolať spor;
-
zámernosť -i ž.
-
zámerný2 príd. odb. určený na zameriavanie: z. bod;
z. lineárzámerný1 príd. konaný so zámerom, úmyselný, cieľavedomý: z-é konanie, z-á prevýchova;
biol. z-é kríženie; -
zameškať dok.
1. zmeškať (význ. 1 – 3): z. vlak;
z. termín;
ak nepríde, nič nez-á -
nedok. k 2 zameškávať -a
-
zamestnanec -nca m. kto je v prac. pomere, pracovník: stály z. (podniku);
školenie z-ov; -
zamestnanecký príd.: z. pomer
-
zamestnanie -ia s.
1. pravidelná práca za mzdu; prac. pomer: trvalé z.;
z. predavačky;
hľadať, zmeniť z.;
prijať niekoho do z-ia;
odb. štúdium popri z-í -
zamestnankyňa -e -kýň ž.;
-
zamestnanosť -i ž.
1. odb. počet zamestnaných osôb v pomere k počtu práceschopných osôb: vzrast z-i;
z. žien2. zaneprázdnenosť
-
zamestnaný príd.
1. kt. je v prac. pomere: z-á žena
2. zaneprázdnený: veľmi z. vedúci;
-
zamestnať dok.
1. prijať do zamestnania: nová továreň z-á viac ľudí
2. zaujať činnosťou, zaneprázdniť: z. myseľ problémom;
-
nedok. zamestnávať -a
// zamestnať sa
1. začať sa zaoberať činnosťou: z. sa ručnou prácou
2. vstúpiť do zamestnania: z. sa v podniku;
-
nedok. zamestnávať sa
-
zamestnávateľ -a mn. -ia m. inštitúcia, osoba, kt. prijíma do zamestnania: vzťah medzi zamestnancom a z-om;
-
zamestnávateľka -y -liek ž.;
-
zamestnávateľský príd.: z-á organizácia
-
zametačka -y -čiek ž.
-
zametať nedok.
1. metlou odstraňovať (z povrchu): z. smeti, lístie
2. metlou zbavovať smetí: z. dlážku, ulice
● nech si zametá pred vlastným prahom, domom, pred svojimi dverami nech sa stará o seba;
expr. z. s niekým (nedôstojne) ho preháňať;