Význam slova "zakon" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

zákon -a m.

1. práv. norma upravujúca konanie a vzťahy ľudí, inštitúcií; súhrn takýchto noriem: tlačový z., z. o rodine, ústavný z.;
vydať z.;
z. platí, stráca platnosť;
prekročiť, obísť z., byť v rozpore so z-mi;
z-om chránená značka;
Zbierka z-ov Slovenskej republiky, skr. Z. z.;
v mene z-a zatýkacia formula

2. všeobecne platné, podst. a nevyhnutné súvislosti javov objektívneho sveta, zákonitosť; ich presná formulácia: z. prírody, fyzikálne, ekonomické z-y, z-y vývinu spoločnosti;
Archimedov z., z. zachovania energie;
hovor. expr. z. schválnosti negatívne veci sa stávajú v najnevhodnejšej chvíli

3. náb. norma správania vyhlásená kompetentnou autoritou pre spoločné dobro: morálny z. súhrn záväzných noriem správania pochádzajúcich od Boha;
zjavený z. kt. Boh verejne oznámil ľuďom;
bibl. Starý z., Nový z. časti Biblie

4. ustálené spoloč. pravidlo, obyčaj, zásada, zvyklosť; ich súhrn: rodinné z-y;
nepísaný z. (spoločnosti)

5. ustálený princíp, zásada, postup v istej (prac.) činnosti: stavbárske z-y

● → držať sa litery z-a

zakončiť -nč/-i! dok.

1. urobiť koniec niečoho, skončiť, dokončiť, zavŕšiť: z. prácu;
z. prednášku

2. opatriť niečím na konci, na okraji, ukončiť: z. sukňu volánikom;
veta z-ená otáznikom;

nedok. zakončovať

zakončovateľ -a mn. -ia m. kto niečo zakončuje;
šport. hráč, kt. má úlohu zakončovať útočnú akciu: dobrý z.;

zakončovateľka -y -liek ž.

zákonite, zákonito prísl.: z. prebiehať;

zákonitosť -i ž.: objaviť z. spoločenského vývinu

zákonitý príd.

1. uskutočňujúci sa podľa zákona (význ. 2); vyplývajúci z neho: z. jav, proces, vývin;
z-á súvislosť

2. zákonný (význ. 3), legálny: z. dedič;
z-á manželka;

zákonne prísl. k 3: postupovať z.;

zákonník -a m. neživ. zbierka zákonov z istej práv. oblasti, kódex: Občiansky z.;
Z. práce;

zákonník -a mn. -ci m. živ. bibl. znalec a vykladač starého (Mojžišovho) zákona

zákonnosť -i ž.

1. k zákonný (význ. 1 – 3): z. predpisov, postupov

2. stav určený zákonmi (význ. 1): zachovanie z-i

zákonný príd.

1. majúci platnosť zákona (význ. 1): z. predpis, z-é ustanovenia

2. zákonom (význ. 1) predpísaný: z-é poistenie, z-á vyživovacia povinnosť

3. zhodujúci sa so zákonom (význ. 1); oprávnený zákonom, zákonitý, legálny: z. nárok, z. postup;
z. zástupca, z-é deti, z-é platidlo;

zákonodarca -u mn. -ovia m. kto má právo vydávať zákony (význ. 1);

zákonodarkyňa -e -kýň ž.;

zákonodarný príd.

1. k zákonodarca: z. zbor, orgán

2. súvisiaci s vydávaním zákonov: z-á činnosť, moc, iniciatíva;

zákonodarstvo -a s. zákonodarná činnosť

zakonzervovať dok. ku konzervovať: z. ovocie, zeleninu;
z-ná stavba, atómová elektráreň