Význam slova "zakl" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

základ -u m.

1. obyč. mn. základy spodná, obyč. rozšírená nosná časť stavby (v zemi): betónové z-y, z-y domu, mosta;
kopať z-y;
vyhorieť do z-ov i pren. úplne

2. spodná vrstva niečoho: pôdny z.

3. hlav., najdôležitejšia časť, podstata, jadro: rodina je z., z-om spoločnosti;
jednotný z. diela;
mat. z. mocniny, logaritmu číslo, s kt. sa uskutočňujú mat. operácie, báza;
lingv. slovný z. nerozkladaná časť slovotvornej štruktúry slova nesúca význam

4. východisko (význ. 2), podklad, základňa: seriózny z. vedomostí, ideový z. diela, z-y maliarstva

□ položiť, dať z., z-y (opere) založiť, začať rozvíjať

● (meniť) od z-u, z-ov úplne, celkom;
vziať za z. vyjsť z niečoho (pri úvahách ap.);

zakladací príd. súvisiaci so zakladaním: z-ia listina divadla

nedok. k 1, 3 – 6, 8, 9 zakladať

// zakladať sa mať základ, pôvod, byť založený: údaje sa z-li na pravde;
povera sa z-á na nevedomosti

// zakladať si veľmi si ceniť; hrdiť sa: z. si na svojom pôvode;
z. si na deťoch

zakladateľ -a mn. -ia m. kto niečo zakladá al. založil (význ. 5): z. školy, družstva;
z. vedného odboru;

zakladateľka -y -liek ž.;

zakladateľský príd.: z-á činnosť, zmluva

základina -y -dín ž. odb. právnická osoba štátom oprávnená nadobúdať vlastníctvo a vyplácať dôchodok sociálneho al. kult. rázu; fin. zdroj určený na dobročinné, štud., kult. ciele

základňa -e ž.

1. spodná, obyč. nosná časť: z. veže, hranola;
geom. z. trojuholníka

2. komplex objektov a zamestnancov zabezpečujúci istú činnosť: letecká, vojenská z.;
stanová, chatová, turistická z.

3. čo tvorí východisko ďalšej (výr.) činnosti; zdroj niečoho: surovinová, krmovinová, energetická, výrobná z.

4. súhrn členov tvoriacich podstatu niečoho: čitateľská z., členská z., masová z. (športu)

5. základ (význ. 4): myšlienková z. teórie;
vzťahy na demokratickej z-i;

základňový príd.: z-á stanica

základný príd.

1. tvoriaci súčasť základu (-ov) (význ. 1): položiť z. kameň stavby

2. tvoriaci základ (význ. 3), hlavný, podstatný: z. výskum, z. princíp, rozdiel

3. tvoriaci základ (význ. 4), východiskový; prvotný (v hierarchii): z-á škola, z-é vzdelanie;
z. tón;
z-é farby z kt. sa miešajú ostatné;
z-á veličina;
z. postoj (pri lyžovaní ap.);
z-á mzda bez prémií a prídavkov;
lingv.: z-é číslovky;
z-é vetné členy

základový príd. k 1 – 3: z-é murivo, z-á doska;
lingv. z-é slovo od kt. sa tvoria ďalšie

zaklamať -e -ú dok. povedať klamstvo, zaluhať: bezočivo z-l

nedok. zakláňať -a

// zakloniť sa: z-ň sa hlboko! sedel z-ený;

nedok. zakláňať sa

zaklapnúť -e -ú -pol dok. hovor. s klapnutím zatvoriť: z. kapotu, knihu

zaklať -kole -kolú -koľ! dok. bodnutím usmrtiť: z. sviňu;
expr. z nenávisti ho takmer z-l;

zaklebetiť si dok. (s chuťou) istý čas klebetiť, poklebetiť si

zaklepať, zaklopať -e -ú -úc/-ajúc dok.

1. vydať klepot: opätky z-li (po chodníku)

2. spôsobiť klepot: z. na dvere

3. niekoľkokrát udrieť prstami po niečom, poklopať: z. priateľovi po pleci

● (musím) z. po dreve, na drevo (podľa povery) zabrániť urieknutiu

zaklepkať, zaklopkať dok. expr. (jemne) zaklepať, zaklopať: opätky z-li (po dlažbe);
z. opätkami;
z. na okno

zaklepotať -ce -cú dok. niekoľkokrát klepnúť: mlyn z-l;
z. zubami zadrkotať

zakliať -kľaje -kľajú dok.

1. vysloviť kliatbu, zahrešiť: zlostne z.;
mrzké z-tie

2. rozpráv. vyslovením kliatby (význ. 1) premeniť, začarovať, op. odkliať: z. princa na žabu;

● všetko je ako z-te nedarí sa;

zakliesniť -i dok. vsunutím medzi niečo zachytiť al. upevniť, zakliniť, zaseknúť: z. prsty do seba;
byť z-ený v povrazoch padáka;

nedok. zakliesňovať

// zakliesniť sa: konáre sa z-li do seba;

nedok. zakliesňovať sa

zaklínač -a m. kto zaklína: z. hadov

zaklínací príd. určený na zaklínanie: z-ia formula

zaklínadlo -a -diel s. zaklínacia formula: z. proti chorobám

nedok. k 2 zaklínať -a

// zakliať sa zaprisahať sa, zadušiť sa: z-l sa, že nepríde;

nedok. zaklínať sa

zaklincovať dok. klincami upevniť, uzavrieť: z. truhlu;
z-né obločnice

zakliniť dok. zakliesniť, zaseknúť: z. klady do stien;
z-ený zub;

nedok. zakliňovať

// zakliniť sa: stromy sa do seba z-li (pri páde)

zaklinovať dok. upevniť klinom: z. hrady;
horolezec sa z-l do škár

zaklipkať dok. niekoľkokrát klipnúť, zamihať: z. očami, viečkami

zaklokotať -ce -cú dok. expr. začať al. chvíľu klokotať, zabublať: voda v hrnci z-la;

záklon -u m. zaklonenie (tela, hlavy): hlboký, mierny z.

zakloniť dok. ohnúť dozadu: z. hlavu;

záklopka -y -piek ž. mechanizmus na uzatváranie: bezpečnostná z., z. objektívu;
otvoriť z-u

zakľúčiť -i dok. kniž. zakončiť (význ. 1), dokončiť: z. svoj prejav;
povedať pár slov na z-enie na záver;

nedok. zakľučovať