Význam slova "zah" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

záha -y ž. iba jedn. pálenie v pažeráku: páli ma z., uhasiť z-u

zahabkať dok. expr. chvíľu habkať (význ. 1, 3): z. rukami vo vzduchu;
zmätene z. odpoveď zajachtať

záhada -y -had ž.

1. niečo nepochopiteľné, tajomné, tajomstvo: z-y prírody, vesmíru

2. niečo nevysvetlené, nepoznané, hádanka: zostane z-ou, ako sa to stalo

3. ťažká úloha na riešenie, problém: odhaľovať detektívnu z-u, stáť pred z-mi matematiky

záhadne prísl.: z. sa zatváriť, z. sa správať;

záhadnosť -i ž.

záhadný príd.

1. zahalený záhadou, tajomný, nepochopiteľný: z-á osoba, z. úsmev, z-á smrť

2. ťažko vysvetliteľný, nejasný: z-á reč, z-é symboly

3. expr. neobyčajný (význ. 1), neurčitý, zvláštny: je tu akýsi z. hmyz;

zahádzať -dže -džu dok.

1. hádzaním pokryť, zasypať: z. oheň zemou, stôl z-ný knihami

2. hádzaním vyplniť, zasypať: z. jamu štrkom;

nedok. zahadzovať²

// zahodiť sa expr. stykom s niekým stratiť úctu, povesť ap.: z-la sa s akýmsi ničomníkom;

nedok. zahadzovať¹

// zahádzať si s chuťou (istý čas) hádzať: poďme si z. na štadión

nedok. zahadzovať sa

zahájiť¹ -i -a dok. zastar. zahradiť, zatarasiť: z. cestu

zahájiť², správ. začať, otvoriť: z. rokovanie, správ. začať rokovanie;
z. schôdzku, správ. začať, otvoriť schôdzku;
z. nový školský rok, správ. začať nový školský rok

zaháľač -a m. kto rád zaháľa, leňoch, povaľač;

zaháľačka -y -čiek ž.;

zaháľačský príd.: z. prístup;

zaháľačstvo -a s.

zaháľať -a nedok. tráviť čas v nečinnosti, leňošiť, povaľovať sa: dozeral, aby deti nez-li;
cenný materiál tu z-a nepoužíva sa

záhaľčivo prísl.;

záhaľčivosť -i ž.

záhaľčivý príd. rád sa oddávajúci záhaľke, lenivý: z. človek;
z. život naplnený záhaľkou;

zahaliť -ľ! dok. kniž. zakryť (význ. 2), zastrieť: prach z-l oblohu;
z. si tvár závojom;
z. sa do plášťa;

záhaľka -y -liek ž. zaháľanie, leňošenie: deň vyplnený z-ou

nedok. zahaľovať

// zahaliť sa: obloha sa z-la mrakmi

zahamovať dok. hovor.

1. zabrzdiť (význ. 1, 2): z. auto;
z-né kolesá

2. zastaviť (význ. 1), zdržať, zabrzdiť: z. vývin

nedok. zaháňať -a

// zahnať sa urobiť rozmach (rukou) s cieľom udrieť, ohnať sa: z-l sa (palicou) na syna;

nedok. zaháňať sa

zahanbiť dok.

1. spôsobiť pocit hanby: jeho otázka ma z-la;
z-l ho pred spoločnosťou

2. expr. prekonať (význ. 2), predstihnúť: nedať sa z. v robote (mladým);

nedok. zahanbovať

// zahanbiť sa pocítiť hanbu: z. sa sám pred sebou;
z. sa za neporiadok;
ostať z-ený;

nedok. zahanbovať sa

zahanbujúci príd. hanebný (význ. 2): z-a nevšímavosť;

zahanbujúco prísl.: z. sa správať

zahaprovať dok. hovor. expr. zlyhať, zadrhnúť (sa): telefón z-l, doprava z-la

nedok. zahášať -a

zahasiť dok.

1. prekaziť horenie, zhasiť, uhasiť, zadusiť, op. zapáliť: z. požiar, plyn, cigaretu

2. zhasnúť (význ. 2), zhasiť, op. zasvietiť, zapáliť: z. svetlo, z. lampu

3. zmierniť, utíšiť: z. smäd;

zahasprovať dok. uzavrieť hasprou: z. vráta

zahatať -á dok.

1. utvorením prekážky zabrániť v pohybe, v činnosti, zastaviť, zahradiť: z. rieku hrádzou, z. niekomu cestu, z. príval slov;

2. utvorením prekážky uzavrieť, zatarasiť, zahradiť: z. vchod mrežami;

nedok. zahatávať -a

zahatiť dok. prekaziť, znemožniť, zastaviť: z. niečí postup

zahavkať dok. expr. zaštekať, zabrechať: pes zúrivo z-l

zahíkať -a dok.

1. (opakovane) vydať zvuky príznačné pre somára

2. expr. chvíľu híkať, zhíknuť: z. od prekvapenia

zahľadieť sa -í -ia dok. uprieť pohľad, zadívať sa, zapozerať sa: uprene sa z. na oblohu, z-l sa mu do tváre;
z. sa do novín začítať sa;

zahladiť dok.

1. urobiť hladkým, zarovnať: z. povrch omietky, z. si vlasy

2. zakryť (význ. 3), zamaskovať, zastrieť: z. zlý dojem;
z. stopy zločinu odstrániť;

nedok. zahládzať -a, zahladzovať

zahlaholiť -ľ! dok. kniž. začať al. chvíľu hlaholiť: zvony z-li;

zahlásiť -i dok. oznámiť (význ. 1); ohlásiť: z. stratu;
z-l, že nepríde;
úradne z. psa prihlásiť

// zahlásiť sa (úradne) ohlásiť svoju prítomnosť, výskyt ap.: po návrate sa treba z. u vedúceho

záhlavie -ia s.

1. tylo (význ. 1): bolesť v z-í

2. časť postele ap., kde sa kladie hlava

3. titulná časť písomností, publikácií ap., hlavička: z. listu, článku, knihy;

záhlavný, záhlavový príd.: z-ná kosť;
z-ová kresba

zahĺbať sa -a dok. zamyslieť sa, zadumať sa: z. sa nad problémom;
sedel mĺkvy, z-ný;

nedok. zahĺbavať sa -a

zahĺbiť sa -i dok. sústredene sa oddať istej činnosti, pohrúžiť sa, zahrúžiť sa, ponoriť sa: z. sa do práce, do čítania;
byť z-ený do myšlienok, do seba

zahliadnuť -e -u -dol dok. kniž. zazrieť (význ. 1), zbadať, zočiť, spozorovať: v skupine z-l známeho

zahlieniť -i dok. zaniesť hlienom: voda z-la lúky

// zahlieniť sa: z-ené pľúca, z-enie dýchacích ciest

zahliniť dok. znečistiť hlinou: z. si ruky, nohavice

zahlobiť dok.

1. zatĺcť (význ. 2), vbiť, zabiť: z. klinec do steny

2. pribitím uzavrieť: obloky z-ené doskami

zahlušiť dok.

1. expr. zabiť (význ. 1), usmrtiť: z. zver

2. prehlušiť: víchrica z-la slová

3. potlačiť (význ. 3), prekonať: z. výčitky alkoholom

// zahlušiť sa expr. zabiť sa (význ. 1)

zahmkať dok.

1. niekoľkokrát vysloviť hm ako prejav údivu, váhania ap.: významne (si) z-l

2. i zahmkať si zanôtiť (si) bez slov: z. si pesničku

nedok. zahmlievať -a

// zahmliť sa:

1. z-ený výhľad;
neos. z-lo sa mu pred očami (od ľaku, bolesti ap.);
z-ené vedomie nejasné, zastreté

2. z-ené okuliare;
oči sa mu z-li (slzami);

nedok. zahmlievať sa

zahmliť dok.

1. zahaliť hmlou: drobný dážď z-l kraj;

2. zarosiť: z. dychom oblok;
slzy mu z-li zrak;

zahmyziť dok. zamoriť hmyzom: z-ené prostredie

zahnať -ženie -ženú dok.

1. hnaním dostať na určené miesto: z. kravy na pašu

2. silou prinútiť vzdialiť sa, odohnať, zapudiť: palicou z. psa;
z. nepriateľa prinútiť na útek

3. doviesť k neplánovanému pohybu: dážď z-l výletníkov do hotela

4. odstrániť, prekonať (niečo nepríjemné), zaplašiť, zapudiť: z. nudu, obavy;
z. smäd, hlad utíšiť

● z. niekoho do slepej uličky dostať do bezvýchodiskovej situácie;

zahniezdiť sa -i -zď/-i! dok.

1. urobiť si hniezdo; usadiť sa, usídliť sa: v našom sade sa z-li sýkorky;
nepriateľ z-ený vo vrchoch

2. expr. nájsť dobré podmienky, rozbujnieť sa, zakoreniť sa (obyč. o niečom negatívnom, neželateľnom): z-lo sa v ňom podozrenie, zlo;
v spoločnosti sa z-la korupcia;
z-li sa v ňom obavy zmocnili sa ho

3. pohniezdiť sa, zamrviť sa, zavrtieť sa: nepokojne sa z., z. sa na stoličke;

nedok. k 1, 2 zahniezďovať sa

zahnívať -a nedok. hniť (význ. 1): z-úca slama, odpadky z-jú;

zahnojený príd. znečistený (hnojom), zašpinený: z-á krava, z-é čižmy

zahnusiť dok. hovor. expr. znečistiť, zašpiniť: z-ené šaty, ruky

zahnúť -e -ú -hol dok.

1. stočiť do oblúka, (z)ohnúť: z. drôt (do plota);
z-tý nôž, nos zakrivený

2. dovnútra prehnúť (okraj niečoho): z. list knihy;
z. sukňu i skrátiť

3. zmeniť (priamy) smer (pohybu), zabočiť, zatočiť, odbočiť: auto z-lo doprava;
z. za roh, do parku

4. hovor. expr. dopustiť sa nevery, podviesť: z. manželke;

zahodiť dok.

1. hodiť preč od seba; hodením sa zbaviť niečoho, odhodiť: z. udicu do stredu rieky;
z. odpadky do koša;
z. zbrane i pren. vzdať sa;
z. staré čižmy vyhodiť;

2. expr. prehodiť (na seba): z. na seba župan;
z. si pelerínu

3. kývnuť (význ. 3), hodiť: z. rukou, hlavou

4. expr. nevyužiť, premárniť: z. príležitosť;
z-ená šanca (pri hre ap.)

● nie je na z-enie a) (o veci) má cenu b) (o osobe) je súci;
z. flintu do žita vzdať sa;

zahojiť -í -a dok. vyliečiť (význ. 2), vyhojiť, zaceliť: masť z-la ranu;

// zahojiť sa: zlomenina sa z-la dobre;
z-ená rana

záhon -a m. hrada², hriadka: kvetinový z., z-y jahôd;

záhonček -a m. zdrob.

záhonový príd.: z-á výsadba;

záhorácky príd. hovor. záhorský: z-a kapusta, z-e vtipy;

záhorácky prísl.: hovoriť (po) z.

záhoráčtina -y ž. hovor. záhorčina

záhorčina -y ž. nárečie Záhoria (na záp. Slovensku)

zahorekovať dok. expr. zanariekať, zabedákať: z-la nad stratou matky

zahorieť -í -ia dok.

1. začať horieť; zasvietiť, zažiariť: kahance jasnejšie z-li

2. očervenieť, sčervenieť: zore z-li, tvár z-la od vzrušenia

3. expr. citovo vzplanúť: srdce z-lo;
z. hnevom, láskou (k niekomu)

4. na koreni zoschnúť, vyschnúť (vplyvom slnečnej páľavy): obilie z-lo

záhorský príd. k Záhorie: z-é nárečie;

záhorsky prísl.

zahorúca prísl.

1. pís. i za horúca v horúcom stave: spracúvať kovy z.

2. bez meškania, ihneď: vyrozprával mu všetko z.

● kuť železo z. veci treba riešiť, kým sú aktuálne

nedok. zahovárať -a

// zahovoriť sa mimovoľne sa zahĺbiť do (dlhého) rozhovoru, zarozprávať sa: z. sa s priateľom

zahovoriť dok. rečami obísť al. zahladiť (niečo nepríjemné): z. nemilú tému;

zahrabať -e -ú dok.

1. hrabaním zakryť: z. korienky zemou;
z. sa do sena;
expr. z. sa do perín;
poklady z-né v zemi

2. expr. pochovať: už ho z-li;

3. hrabaním zaplniť, zasypať, zahádzať: z. jamu

4. niekoľkokrát hrabnúť: kôň z-l kopytami;

nedok. k 1 – 3 zahrabávať -a, zahrabúvať -a

// zahrabať sa expr.

1. pohrúžiť sa do nejakej činnosti: z. sa do práce, do myšlienok;
byť z-ný v knihách veľa študovať

2. usadiť sa mimo spoloč. centra: žije z-ný na vidieku;

nedok. zahrabávať sa, zahrabúvať sa

záhrada -y -rad ž. obrábaný, obyč. ohradený pozemok vysadený úžitkovými či okrasnými rastlinami: kvetinová, zeleninová z.;
ovocná z. sad;
z. pred domom;
→ botanická z.;
→ zoologická z.

● expr. pustiť si → capa do z-y;
rajská z. blahobytné miesto;

zahradiť dok.

1. zahatať (význ. 1, 2): priehradný múr z-l rieku, z. súperovi cestu;
z. ulicu barikádou

2. ohradiť: z. lúku vysadenými kríčkami;

záhradka -y -diek ž.

1. zdrob. k záhrada

2. hovor. ohrádka: detská z.;
pripevniť kufre na z-e (auta);

záhradkár -a m. pestovateľ rastlín v malom (v záhrade);

záhradkárčiť -i nedok. hovor. zaoberať sa záhradkárstvom: záujem o z-enie

záhradkárka -y -rok ž.;

záhradkársky príd.: z-e hnutie, z-a kolónia, oblasť;

záhradkárstvo -a s. pestovanie rastlín v malom

záhradníčiť -i nedok. hovor. zaoberať sa záhradníctvom

záhradníčka -y -čok ž.;

záhradnícky príd.: z-a škola, z-e nástroje, z-e lyko;

záhradníctvo -a -tiev s.

1. iba jedn. záhradnícky odbor: pracujúci v z-e

2. závod zaoberajúci sa záhradníckou činnosťou: družstevné, komunálne z.;
pareniskové z.

záhradník -a mn. -ci m. odborník v pestovaní kvetov, zeleniny a iných okrasných a úžitkových rastlín: učiť sa za z-a

● expr. urobiť → capa z-om;

záhradný príd.: z-é jahody, z-á besiedka, z-á architektúra;
z-é kino umiestnené v prírode;

záhradôčka -y -čok ž. zdrob. expr.

nedok. zahrádzať -a, zahradzovať

zahraničie -ia s. krajiny ležiace za hranicami istého štátu, cudzina: zájazdy do z-ia, dovoz zo z-ia, styky so z-ím;
život v z-í, op. doma;
ministerstvo z-ia zahraničných vecí;

zahraničnopolitický príd. týkajúci sa zahraničnej politiky, op. vnútropolitický: z. komentár, z-é udalosti, z-á situácia;

zahraničnopoliticky prísl.

zahraničný príd.: z. turista;
z. obchod, op. vnútorný;
z-á tlač, op. domáca;
z-é vzťahy;
z-á politika medzinárodná;
ministerstvo z-ých vecí

zahrať -á -ajú -tý/-ný dok.

1. vylúdiť tóny na hud. nástroji; hudobne predviesť: z. na husliach;
z. sólo, z. pieseň

2. (o hud. nástroji al. telese) zaznieť, zazvučať: v orchestri prenikavo z-la flauta

3. predviesť dram. dielo; herecky stvárniť: z. komédiu, divadlo i pren. oklamať pretvárkou;
z. hlavnú úlohu

4. podať výkon v šport. hre: dobre z. v útoku

5. usmerniť loptu ap. pri hre: z. (loptu) pred bránu;
z-tý rohový kop;
z. do autu i fraz. odviesť pozornosť, vyhnúť sa priamej reakcii

6. prejaviť nejakým pohybom city ap.: oči mu z-li úsmevom, tvár z-la radosťou

7. zaligotať sa, zablyšťať sa: v tvári mu z-li slzy

8. urobiť niečo (nepríjemné) s niekým: náhoda (si) s ním z-la;

nedok. k 5, 8 zahrávať -a

// zahrať sa chvíľu sa hrať (význ. 1, 3): z. sa s hračkami, z. sa (s deťmi) na slepú babu pohrať sa, pobaviť sa;
z-jme sa niečo, z. sa na gavaliera

// zahrať si (s chuťou) istý čas hrať (význ. 1 – 3): z. si futbal;
z. si na harmonike (pesničku);
z. si vo filme

zahrávať sa, zahrávať si -a nedok. mať ľahkomyseľný postoj k niečomu, pohrávať sa, hazardovať: z. sa/si so zdravím, s citmi;
z. sa s dievčaťom

● z. sa s ohňom vystavovať sa nebezpečenstvu

nedok. zahrážať sa -a

zahrčať -í -ia dok. začať al. chvíľu hrčať (význ. 1): autobus, telefón z-l

zahrdúsiť -i dok. zaškrtiť (význ. 1), zadrhnúť, zadusiť: mačka z-la vrabca;

zahrdzavieť -ie -ejú dok. zhrdzavieť: nôž z-l;
z-ený kus železa

záhrenie -ia s. miesto pod šatami na prsiach; (u žien) záňadrie: strčila list do z-ia;
vytiahla peniaze zo z-ia

zahrešiť dok. zakliať (význ. 1): z-l, lebo sa udrel;
po chlapsky, od pľúc (si) z.;
mrzké z-enie

zahriaknuť -e -u -kol dok. (krikom) napomenúť al. umlčať, zakríknuť, okríknuť: netáraj – z-l ho;
nedal sa z., hovoril ďalej;

zahriaknuto prísl.: vyzerať z.;

zahriaknutosť -i ž.

zahriaknutý príd. zakríknutý: z-é dieťa nevýbojné;

nedok. zahriakovať -uje, zahriakať -a