Význam slova "za" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

zavšivavenosť -i ž.

zavšivavený príd. zamorený všami, všivavý: z-á hlava;

zavtipkovať, zavtipkovať si dok. zažartovať (si): rád si z-l

nedok. zavýjať -a

zavýskať -a dok. vydať výskot, zvýsknuť: z. z plného hrdla, z. od radosti

zavýsknuť -e -u -kol dok. zavýskať, zvýsknuť: radostne z.

zavyť -je -jú -y! dok.

1. (opakovane) vydať prenikavý, ťahavý zvuk: pes žalostne z-l;

2. expr. (o veciach) prenikavo, ťahavo zaznieť: siréna z-la zahúkala;

zavzdušniť dok. vyplniť vzduchom: z. potrubie;

nedok. zavzdušňovať

zavzdychať, zavzdychať si dok. niekoľkokrát vzdychnúť: utrápene (si) z.

zavzdychnúť, zavzdychnúť si -e -ú -chol dok. vzdychnúť (si) (význ. 1), povzdychnúť (si): bolestne, hlasno (si) z.

zavzlykať dok. niekoľkokrát vzlyknúť: ticho z.

zažalovať dok. podať žalobu: z. niekoho pre urážku na cti

zažartovať, zažartovať si dok. povedať žartom al. spraviť zo žartu, zavtipkovať (si): nevinne si z. (s priateľmi);
z. si na cudzí účet

zažať -žne -žnú dok. rozsvietiť (význ. 1), zasvietiť, zapáliť: z. lampu;
z-ni si!

zazátkovať dok. zátkou uzatvoriť: z. fľašu

zazdať sa dok. mať istý dojem, pocit z niečoho, ukázať sa v neurč. predstave, pozdať sa, zvidieť sa: z-lo sa mu, že niekto ide

zazdravkať dok. hovor. povedať prípitok (obyč. na zdravie!): z. neveste;
z. si s hosťami

zažehliť dok. žehlením vytvarovať: z. záševok;
z-ené záhyby;

nedok. zažehľovať

zažehnať dok. kniž. odstrániť (niečo zlé), odvrátiť: z. nebezpečenstvo;
hlad je z-ný;

nedok. zažehnávať -a

zaželať dok. povedať želanie, pozdrav, popriať, zapriať: z. oslávencovi veľa úspechov, z. deťom dobrú noc

zazelenať sa -á dok. zazelenieť sa (význ. 1, 2): trávniky sa z-li;
tráva sa z-la

zazelenieť sa -ie -ejú dok.

1. pokryť sa zeleňou, zazelenať sa: stráne sa z-li

2. ukázať sa v zelenej farbe, zazelenať sa: na ceste sa z-li uniformy

zazeleniť dok.

1. znečistiť zeleňou: z. si ruky,

2. vysadiť zeleňou: z. park;

nedok. zazeleňovať

zázemie -ia s.

1. zdroj, opora, základňa ap., kt. je v pozadí niečoho, niekoho: poslucháčske z. hudby, citové z. človeka

2. tylo (význ. 3)

nedok. k 2 zazerať

zažiadane prísl.: z. hľadieť;

zažiadanosť -i ž.

zažiadaný príd. žiadostivý: byť z. dobrého jedla, človek z. za majetkom;

zažiadať -a dok. podať, povedať žiadosť: z. o dôchodok;
z-l, aby ho preradili požiadal

// zažiadať sa zachcieť sa: z-la sa mu sloboda;
neos.: z-lo sa mu pokoja, slávy;
z-lo sa jej vyplakať

// zažiadať si zatúžiť: v duchu si z-l, aby prišla

● má (všetko), čo si len duša, srdce z-a

zažiariť -i dok. prejaviť sa žiarením: slnko, svetlo z-lo;

nedok. k 1, 2 zažierať sa -a

zážih -u m. tech. zapálenie výbušnej zmesi motora;

nedok. zažíhať -a

// zažať sa: v meste sa z-li svetlá, obrazovka sa z-la;

nedok. zažíhať sa

zážihový príd.: z. motor

zažiť -je -jú dok.

1. stať sa účastníkom niečoho, prežiť, skúsiť, zakúsiť: z. veselú príhodu, z. veľa pekného, z. (si) príkoria, biedy užiť

2. byť svedkom niečoho: mesto z-lo škandál;
ty si ho už nez-l nepoznal;

zážitkovo prísl.

zážitkový príd.;

zážitok -tku m. čo človek zažil: prázdninové z-y, citový, umelecký z.;
rozprávať o svojich z-och;

zažitý príd. dobre živený, tučný: z. chlap

zaživa, pís. i za živa prísl. pri živote, žijúc, počas života, op. po smrti: z. upálení ľudia;
stať sa už z. nesmrteľným

zažívací príd.

1. určený na zažívanie (význ. 2): z-ie ústroje

2. súvisiaci so zažívaním (význ. 2): z-ie ťažkosti

nedok. zažívať -a

1. k zažiť

2. tráviť (význ. 1): z. obed

záživne prísl.: z. rozprávať

záživný príd.

1. výživný (význ. 2): z-á strava, z-é jedlo

2. hovor. zaujímavý, pútavý: z-á učebnica;

zazlievať -a nedok. mať za zlé: z-li mu jeho postoj;
nemôžu mu z., že neprišiel

zažltnúť -e -ú -tol dok. nadobudnúť žltý odtieň: tráva z-la;
z-tý papier;
z-té zuby zájdené

zažmúriť -i dok. pricloniť mihalnicami: z. oči

● nemôcť oka z. nemôcť zaspať;
z. oči nad niečím úmyselne prehliadnuť, prepáčiť;

zažmurkať dok. niekoľkokrát žmurknúť, požmurkať: sprisahanecky z.;
z. ospanlivými viečkami zamihať;
z. na dievča zamrkať

nedok. zažmurovať

zaznačiť dok.

1. zapísať (význ. 1), zaznamenať, poznačiť: z. (si) potrebné údaje

2. označiť (význ. 1), poznačiť: z-l si v knihe, pokiaľ prečítal;
bod z-ený v pláne;

nedok. zaznačovať

záznam -u m.

1. zaznamenaný text, zápis: úradný z.

2. zaznamenanie (význ. 2): magnetofónový, filmový z.;
pozerať zápas zo z-u;

zaznamenať dok.

1. zapísať (význ. 1), zaznačiť, poznačiť: z. (si) potrebné údaje, z. si niečo do zošita, na margo

2. tech. prostriedkami zachytiť: z. udalosť v tlači, zvukový prejav z-ný na páse

3. publ. dosiahnuť (význ. 4): z. zlepšený výkon, z. úspechy, víťazstvo;

nedok. zaznamenávať -a

záznamník -a m.

1. písanka na záznamy

2. prístroj na záznam telef. odkazov ap. (v čase neprítomnosti volaného): telefónny, redakčný z.

záznamový príd.: z. blok;
z-á technika

zaznávať -a nedok. nedoceňovať, neuznávať: z-ný pracovník

zaznieť -ie -ejú dok. zvukovo sa prejaviť: z-l povel, výstrel;
z rádia z-la hudba;

nedok. zaznievať -a

zazobať sa -e -ú dok. hovor. expr. stať sa bohatým, majetným: z-ní príbuzní

zázračne prísl.: z. šikovný, z. rýchlo;

zázračnosť -i ž.

zázračný príd.

1. spôsobený nadprirodzeným zásahom do zákonitého poriadku prírody: z-é uzdravenie

2. majúci čarovné účinky; pôsobiaci takým dojmom: z. prútik (z rozprávky);
z. účinok (lieku)

3. presahujúci zvyčajné vlastnosti, mieru, neobyčajný, nevšedný: z-á pamäť, sila;
z-é dieťa;

zázrak -u m.

1. čin, jav spôsobený nadprirodzeným zásahom: náb. Ježišove z-y;
rozprávkový svet z-ov

2. niečo neobyčajné, zvláštne, div, čudo: prírodný z., z. techniky;
robiť (v práci) z-y;
expr. ty z. starý!

● (prežil to) akoby z-om náhodou;
bol by to z. (nad z-y), keby sa to podarilo a) veľké čudo b) veľké prekvapenie

zažrať sa -žerie -žerú -tý/-ný dok.

1. žraním vniknúť (a rozmáhať sa): mole sa z-li do šiat

2. nadlho (a hlboko) vniknúť, vžrať sa: sadze sa mu z-li pod kožu, pach sa z-l do stien

3. hovor. expr. vášnivo sa do niečoho pustiť a pokračovať v tom, pohrúžiť sa: z. sa do problému;
je z-tý do svojho odboru;
pejor. z. sa do niekoho začať mu škodiť;

zazrieť -ie -ú dok.

1. na okamih uvidieť; zbadať: z-l ho odchádzať;
keď ho z-li, ušli

2. nenávistne (zboku) pozrieť, zagániť: škaredo na nás z-l;

zazubiť sa dok. expr. zasmiať sa: z-l sa na priateľa

zazveriť dok. poľov. nasadiť zver: z. revír (bažantmi);

nedok. zazverovať

zazvoniť dok.

1. prejaviť sa zvonením; zvonivo zaznieť, zacengať: zvon z-l, telefón z-l;
neos. z-lo na prestávku;
poháre z-li;

2. spôsobiť zvonenie, zvonivý zvuk; zvonením oznámiť, zacengať: z. pri dverách;
z. na sluhu;
z. na poplach;
z. kosou (o kameň)

zázvor -u m. ďumbier (význ. 1, 2);

zázvorový príd.

zazvučať -í -ia dok. vydať jasný zvuk: trúbka z-la

anabáza -y -báz ž. dlhý a namáhavý ústup, návrat vojska;

analýza -y -lýz ž. rozbor, op. syntéza: a. chýb a nedostatkov;
chem. zisťovanie chem. skladby látok

□ robiť a-u analyzovať;

anamnéza -y -néz ž. lek. predchorobie

apoteóza -y -óz ž. nadšená oslava, chválospev: a. domova

arcidiecéza -y -céz ž. arcibiskupstvo;

artérioskleróza -y ž. lek. skleróza tepien

askéza -y ž.

1. sústavné cvičenie sa v odriekaní a cnostiach s cieľom dosiahnuť vnútornú dokonalosť

2. zdržanlivosť, striedmosť;

avitaminóza -y ž. lek., veter. chorobný stav spôsobený kritickým nedostatkom vitamínov

blúza -y blúz ž.

1. ľahká horná časť žen. oblečenia: hodvábna b.

2. horná časť prac., šport. obleku al. uniformy: vojenská, skautská b.;

celulóza -y ž.

1. stav. látka rastlinných buniek

2. buničina: technická c.;

cirhóza -y -hóz ž. lek. zatvrdnutie orgánu: c. pečene

databáza -y -báz ž. inform. báza dát;

devíza -y -víz ž.

1. obyč. mn. platobný prostriedok v zahraničnej mene použ. v medzinárodnom účtovaní: hodnotné d-y;
hospodáriť s d-mi

2. zásada, princíp: základná d. umenia;

diagnóza -y -nóz ž. určenie choroby; určenie vôbec: včasná d.;
potvrdiť d-u;
d. spoločnosti;

diecéza -y -céz ž. (v kat. cirkvi) cirk. oblasť, ktorú spravuje biskup, biskupstvo;

dokázať -že -žu dok.

1. podať dôkaz, doložiť dôkazmi: d. platnosť poučky, d. niečiu nevinu;
d. svoju oddanosť dosvedčiť

2. vedieť, vládať (urobiť): uvidíme, čo d-e v živote ako sa uplatní;
d-e robiť vo dne v noci vládze;

domŕzať -a nedok. expr.

1. znepokojovať, dráždiť: začali d. komáre

2. naliehavo, neodbytne žiadať, vymáhať: d-l otca, aby ...;
deti d-li (otázkami);

dóza¹ -y dóz ž. hovor. schránka, nádoba, škatuľa: nasypať cukor do d-y

dóza² -y dóz ž. odb. dávka (lieku)

dýza -y dýz ž. tech. zariadenie regulujúce prítok kvapaliny al. plynu: vstrekovacia d.;
d. karburátora;

elektroanalýza -y ž. chem. rozbor pomocou elektr. prúdu

elektrolýza -y ž. chem. rozklad látok elektr. prúdom;

emfáza -y ž. odb. citový dôraz v reči; citové vzrušenie;

expertíza -y -tíz ž. znalecký posudok;

extáza -y -táz ž. mimoriadne vzrušenie, uchvátenie, vytrženie: náboženská, ľúbostná e.;
byť v e-e;

fáza -y fáz ž. časovo vymedzený úsek, obdobie; stupeň priebehu: f-y výrobného procesu;
vývinová f. štádium;
astron. f. Mesiaca stupeň jeho osvetlenia;
elektrotech. stav smeru a veľkosti striedavého prúdu;

fotosyntéza -y ž. bot. (v rastlinách) premena kysličníka uhličitého na org. látky (pôsobením svetla a vody)

fráza -y fráz ž.

1. ustálený slovný zvrat;
lingv. frazeologizmus s vetnou al. súvetnou stavbou: zdvorilostná f.

2. obyč. mn. myšlienkovo chudobné a ošúchané slová a výrazy: hovoriť, omieľať f-y

fréza -y fréz ž.

1. rotačný obrábací nástroj

2. stroj na úpravu pôdy, odstraňovanie snehu ap.: snehová f.;

fruktóza -y ž. chem. ovocný cukor

gáza -y ž. riedka obväzová tkanina: sterilná g.;

genéza -y ž. vznik, pôvod; začiatok: g. človeka, ľudových zvykov;

glukóza -y ž. chem. hroznový cukor

heréza -y -réz ž. cirk. tvrdošijné popieranie al. pochybovanie týkajúce sa istej kat. dogmy, blud

hrôza

I. -y hrôz ž.

1. veľký strach, zdesenie, des: zmocnila sa ho h.;
zbledol od h-y

2. strašná vec, hrozné udalosti: h-y vojny

3. hovor. expr. veľké množstvo, hŕba, hrúza: h. peňazí, ľudí

● expr. (neporiadny ap.,) až, že h. veľmi

II. vetná prísl.: h. pomyslieť, spomínať je hrozné

hrúza -y hrúz ž. hovor. expr. veľké množstvo, hŕba, hrôza: h. ľudí, snehu

hydrolýza -y ž. chem. rozklad zlúčenín vodou;

hypnóza -y -nóz ž. stav podobný spánku, v kt. umelo uspatý čiastočne podlieha vôli hypnotizéra;

hypofýza -y -fýz ž. anat. žľaza s vnútornou sekréciou na spodnej časti mozgu, mozgový podvesok

hypotéza -y -téz ž. vedecky podložený, ale ešte definitívne nedokázaný názor; predpoklad, domnienka;

ionoforéza [i-o-] -y ž. lek. zavádzanie liekov do tela cez pokožku jednosmerným elektr. prúdom

katalýza -y -lýz ž. urýchľovanie chem. pochodov katalyzátorom;