Význam slova "zákon" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 18 výsledkov (1 strana)

  • zákon -a m.

    1. práv. norma upravujúca konanie a vzťahy ľudí, inštitúcií; súhrn takýchto noriem: tlačový z., z. o rodine, ústavný z.;
    vydať z.;
    z. platí, stráca platnosť;
    prekročiť, obísť z., byť v rozpore so z-mi;
    z-om chránená značka;
    Zbierka z-ov Slovenskej republiky, skr. Z. z.;
    v mene z-a zatýkacia formula

    2. všeobecne platné, podst. a nevyhnutné súvislosti javov objektívneho sveta, zákonitosť; ich presná formulácia: z. prírody, fyzikálne, ekonomické z-y, z-y vývinu spoločnosti;
    Archimedov z., z. zachovania energie;
    hovor. expr. z. schválnosti negatívne veci sa stávajú v najnevhodnejšej chvíli

    3. náb. norma správania vyhlásená kompetentnou autoritou pre spoločné dobro: morálny z. súhrn záväzných noriem správania pochádzajúcich od Boha;
    zjavený z. kt. Boh verejne oznámil ľuďom;
    bibl. Starý z., Nový z. časti Biblie

    4. ustálené spoloč. pravidlo, obyčaj, zásada, zvyklosť; ich súhrn: rodinné z-y;
    nepísaný z. (spoločnosti)

    5. ustálený princíp, zásada, postup v istej (prac.) činnosti: stavbárske z-y

    držať sa litery z-a

  • zakončiť -nč/-i! dok.

    1. urobiť koniec niečoho, skončiť, dokončiť, zavŕšiť: z. prácu;
    z. prednášku

    2. opatriť niečím na konci, na okraji, ukončiť: z. sukňu volánikom;
    veta z-ená otáznikom;

  • nedok. zakončovať

  • zakončovateľ -a mn. -ia m. kto niečo zakončuje;
    šport. hráč, kt. má úlohu zakončovať útočnú akciu: dobrý z.;

  • zakončovateľka -y -liek ž.

  • zákonite, zákonito prísl.: z. prebiehať;

  • zákonitosť -i ž.: objaviť z. spoločenského vývinu

  • zákonitý príd.

    1. uskutočňujúci sa podľa zákona (význ. 2); vyplývajúci z neho: z. jav, proces, vývin;
    z-á súvislosť

    2. zákonný (význ. 3), legálny: z. dedič;
    z-á manželka;

  • zákonne prísl. k 3: postupovať z.;

  • zákonník -a m. neživ. zbierka zákonov z istej práv. oblasti, kódex: Občiansky z.;
    Z. práce;

    zákonník -a mn. -ci m. živ. bibl. znalec a vykladač starého (Mojžišovho) zákona

  • zákonnosť -i ž.

    1. k zákonný (význ. 1 – 3): z. predpisov, postupov

    2. stav určený zákonmi (význ. 1): zachovanie z-i

  • zákonný príd.

    1. majúci platnosť zákona (význ. 1): z. predpis, z-é ustanovenia

    2. zákonom (význ. 1) predpísaný: z-é poistenie, z-á vyživovacia povinnosť

    3. zhodujúci sa so zákonom (význ. 1); oprávnený zákonom, zákonitý, legálny: z. nárok, z. postup;
    z. zástupca, z-é deti, z-é platidlo;

  • zákonodarca -u mn. -ovia m. ktoprávo vydávať zákony (význ. 1);

  • zákonodarkyňa -e -kýň ž.;

  • zákonodarný príd.

    1. k zákonodarca: z. zbor, orgán

    2. súvisiaci s vydávaním zákonov: z-á činnosť, moc, iniciatíva;

  • zákonodarstvo -a s. zákonodarná činnosť

  • zakonzervovať dok. ku konzervovať: z. ovocie, zeleninu;
    z-ná stavba, atómová elektráreň

Naposledy hľadané výrazy:

Synonymický slovník slovenčiny: lúka, ambicia, inak, trc, najviac ak, nabrat, moct, pf, deputat, spolupracovať, zatia, uzs, bir, výry, aks
Nárečový slovník: bit, ovs, hač, man, okul, ba r, p ka, mache, karmo, cofka, in aki, bajusy, pomitok, lapana, pakovac
Ekonomický slovník: mpo, jm, ppč, fa, zsq, fhh, upz, uov, ved, zce, syo, pit, mda, cza, zls
Slovník skratiek: hj, q06, vsr, ntd, mwi, vzc, fdf, h16, tvm, r72, deh, p p, hte, rsy, tač
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV