Význam slova "vän" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 60 výsledkov (1 strana)
-
vaňa -e ž.
1. väčšia pozdĺžna nádoba na kúpanie: kúpacia v.;
namočiť bielizeň do v-e2. nádrž podobná vani: tech. chrómovacia v.;
-
vanádiový príd.: v-á oceľ
-
vandal -a m. pejor. bezohľadný ničiteľ (hodnôt, pamiatok);
-
vandalský príd.: v-é ničenie;
vandalsky prísl.;
-
vandalstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. k vandal
2. vandalský čin
-
vandeľ [-d-] -dľa m. väčšia kuchynská nádoba v podobe hlbokej misy: umývať riad, miesiť cesto vo v-i;
-
vander -dru m. hovor. obyč. v spoj. ísť na v-y na vandrovku (význ. 1, 2)
-
vandlík -a m. zdrob.
-
vandrák -a mn. -ci m. pejor. tulák (význ. 1, 2), vandrovník
-
vandrovať nedok.
1. v min. byť na vandrovke: v-nie tovarišov
2. expr. putovať (význ. 1), cestovať: v. z miesta na miesto
3. hovor. expr. (o veciach) byť prenášaný, premiestňovaný: zásielka v-je za adresátom (po celom okolí)
-
vandrovka -y -viek ž.
1. v min. cestovanie tovarišov s cieľom získať odb. skúsenosti
2. expr. cestovanie (význ. 1, 2), potulky: letná v. (po kraji)
-
vandrovne prísl. k 2
-
vandrovníčka -y -čok ž.;
-
vandrovnícky príd. i prísl.;
-
vandrovníctvo -a s.
-
vandrovník -a mn. -ci m.
1. v min. vandrujúci tovariš
2. expr. tulák, vandrák;
-
vandrovný príd.
1. súvisiaci s vandrovkou (význ. 1): v. tovariš, remeselník
-
vanička -y -čiek ž. zdrob.: detská v.;
v. na vyplachovanie očí -
vanilín -u m. odb. vonná látka nachádzajúca sa vo vanilke;
-
vanilínový príd.: v. cukor s vanilínom
-
vanilka -y -liek ž.
1. tropická rastlina, bot. Vanilla
2. voňavé korenie z plodov tejto rastliny;
-
vanilkový príd.: v. cukor vanilínový;
v-é rožteky, v. puding -
vankúš -a m.
1. mäkká podložka (pod hlavu), poduška: ozdobný v., nafukovací v., zaboriť tvár do v-a do hlavnice;
dieťa zabalené vo v-i v perinke -
vankúšik -a m. zdrob. k 1: v. na ihly
-
vaňový príd.: v. kúpeľ;
-
vanúť -ie -ú nedok. kniž. viať (význ. 1): od juhu v-ie vetrík;
-
návšteva -y -tev ž.
1. príchod k niekomu, niekam s cieľom ostať tam istý čas: ísť , prísť na n-u k rodine;
štátna n. v Slovenskej republike;
n. Bratislavy;
úradné n-y2. príchod s cieľom zúčastniť sa na niečom: n. divadla
3. návštevník, hosť, hostia: čakať, dostať, prijať n-u, mali sme n-u;
-
návštevníčka -y -čok ž.
-
návštevník -a mn. -ci m. kto vykonáva návštevu (ako hosť al. účastník niečoho): privítať, pohostiť n-a;
n-ci divadla; -
návštevnosť -i ž. počet návštevníkov: n. knižnice, kín
-
návštevný príd. k 1: n. deň pre úr. návštevy;
-
včelín -a m. stavba, v kt. sú umiestnené včelie úle: šum ako vo v-e
-
vďačný príd.
1. pociťujúci al. preukazujúci vďaku; svedčiaci o tom: v-é deti, bol mu v. za preukázané služby;
v. pohľad2. prinášajúci uspokojenie, priaznivý výsledok: v-á robota, úloha, v-á téma;
-
vínčisko -a -čisk s. zvel.
-
všetečník [-t-] -a mn. -ci m. expr. všetečný človek, zvedavec;
-
všetečný [-t-] príd. priveľmi (i nemiestne) zvedavý; svedčiaci o tom: v-é dieťa;
v-é otázky; -
výbušný príd.
1. kt. má schopnosť vybuchnúť, explozívny: v-á zmes, v-é látky
2. kt. prudko reaguje, prudký, explozívny: v. človek, v-á povaha;
-
výhražný príd. vyjadrujúci vyhrážku: v. list;
v. pohľad; -
výkričník -a m. interpunkčné znamienko označujúce zvolanie, rozkaz, výzvu (napr. aká krása! odíď! nefajčiť!)
-
výlučný príd.
1. patriaci iba jednej osobe, skupine, výhradný: v-é právo
2. odlišujúci sa od bežného, mimoriadny, exkluzívny: v-é postavenie, prostredie;
-
výnimočný príd. kt. sa javí ako výnimka, nevšedný, neobyčajný, mimoriadny, zvláštny: v. zjav, prípad;
v-é postavenie osobitné;
v. stav v kt. sa rušia al. obmedzujú isté občianske slobody; -
výpožičný príd. týkajúci sa požičiavania: v. lístok, v. čas
-
výrečný príd.
1. kt. plynne, pohotovo, rád hovorí: v. prednášateľ, rozprávač
2. výrazný (význ. 1, 2), presvedčivý, významný: v-é svedectvo;
v. posunok; -
výrobno-organizačný príd. týkajúci sa organizácie výroby: v-é opatrenie
-
výročný príd.
1. k výročie: v. deň
2. konaný raz do roka, každoročne sa opakujúci: v-á plenárka, v-á správa;
v. jarmok;
v-é sviatky -
výsmešný príd. vyjadrujúci výsmech: v-é slová, pohľady;
-
výstižný príd. kt. dobre vystihuje, priliehavý: v. citát, preklad, argument, v. opis;
-
výstražný príd.: v-á tabuľa, dopravná značka;
-
výtlačný príd. určený na vytláčanie kvapaliny: v-é potrubie
-
výtržníčka -y -čok ž.;
-
výtržnícky príd. i prísl.;
-
výtržníctvo -a -tiev s.
1. iba jedn. k výtržník
2. výtržnícky skutok
-
výtržník -a mn. -ci m. kto robí výtržnosti;
-
výučné s. poplatok za vyučenie
-
výučný príd.: v. list doklad o vyučení
-
význačný príd. významný (význ. 1): v-é poslanie, v-á osobnosť;