Význam slova "vz" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 196 výsledkov (2 strán)
-
vzácne prísl.: v. sa vyskytovať zriedkavo;
-
vzácnosť -i ž.
1. iba jedn. k vzácny: v. maľby;
dnes je to už v. zriedkavý jav2. vzácna vec: opatrovať v-i
-
vzácny príd.
1. kt. má veľkú cenu, cenný, drahocenný: v-e zbierky;
v. kov2. zriedkavo sa vyskytujúci: v-e rastliny;
v. prípad3. významný (význ. 1): v. hosť;
-
vzadu prísl. v zadnej časti niečoho, op. vpredu: stáť, kráčať v., kabát je v. stiahnutý;
v. sa dvíha pohorie v pozadí -
vzájomne prísl.: v. si pomáhať navzájom;
-
vzájomnosť -i ž. vzájomné vzťahy: slovanská v.
-
vzájomný príd. smerujúci od jedného (-ých) prvku (-ov) k druhému (-ým) a naopak, obojstranný: v-á súvislosť, v. vzťah, v-á výmena názorov;
-
vzápätí, kniž. vzápäť prísl. v nasledujúcom okamihu, hneď nato, za tým: zablysklo sa a v. zahrmelo;
prišiel v. zakrátko -
nedok. vzbĺkať -a
-
vzbĺknuť -e -u -kol dok.
1. prudko sa rozhorieť (plameňom), vzplanúť: slama v-la
2. kniž. vypuknúť (význ. 1), vzplanúť: vzbura v-la (ako požiar)
3. kniž. búrlivo prejaviť city, vzplanúť: v. (hnevom) pri každom slove
4. kniž. (o citoch ap.) intenzívne sa prejaviť, vzbúriť sa, vzplanúť: v-la v ňom vášeň, zlosť;
-
vzbudiť dok. dať podnet, prebudiť, vyvolať: v. obdiv, podozrenie;
-
nedok. vzbudzovať
-
nedok. vzbudzovať sa
-
vzbura -y -búr ž. hromadný odpor proti vládnucemu poriadku, odboj: sedliacke v-y, potlačiť v-u
-
vzbúrenec -nca m. účastník vzbury: potrestanie v-ov;
-
vzbúrenecký príd.
-
vzbúrenkyňa -e -kýň ž.;
-
vzbúriť -i dok.
1. priviesť k vzbure, pobúriť: v. robotníctvo, vojsko
2. rozbúriť (význ. 1), rozvlniť: zemetrasenie v-lo morskú hladinu
3. rozrušiť (význ. 1), rozbúriť, pobúriť: udalosť v-la celú dedinu
// vzbúriť sa
1. odoprieť poslušnosť, vzoprieť sa: v. sa proti útlaku
2. rozbúriť sa (význ. 1), rozvlniť sa: v-ená hladina jazera
3. (o citoch ap.) búrlivo sa prejaviť; vzbĺknuť, vzplanúť: v-l sa v ňom hnev;
v-ená krv rozbúrená -
nedok. vzchádzať -a, vzchodiť
-
vzchopiť sa dok. vyvinúť (duš.) úsilie, vzmužiť sa, pozbierať sa: už nevládze, ale v-í sa;
v-p sa konečne! dodaj si odvahy; spamätaj sa -
nedok. vzďaľovať sa
-
vzdať dok.
1. preukázať (význ. 1), prejaviť: v. vďaku, úctu, hold (niekomu)
2. šport. v. zápas, preteky skončiť (pre zranenie, poruchu stroja ap.);
-
nedok. vzdávať -a
// vzdať sa
1. podriadiť sa, podrobiť sa, kapitulovať, poddať sa: v-jte sa, ste obkľúčení!
2. (dobrovoľne) opustiť, zrieknuť sa: v. sa pôvodného plánu, v. sa nádeje;
v. sa funkcie; -
nedok. vzdávať sa
-
vzdelane prísl.;
-
vzdelanec -nca m. vzdelaný človek, intelektuál: vrstva v-ov;
-
vzdelanecký príd.
-
vzdelanie -ia s. rozvinutie duš. schopností štúdiom; takto získané vedomosti, vzdelanosť: všeobecné, odborné v., právo na v.;
nadobudnúť, doplniť si v., mať potrebné v. -
vzdelankyňa -e -kýň ž.;
-
vzdelanosť -i ž.;
-
vzdelanostne prísl.
-
vzdelanostný príd.: v-á úroveň;
-
vzdelaný príd. kt. má vzdelanie: v. človek, hudobne v-é publikum;
-
vzdelávací príd. určený na vzdelávanie: v-ia inštitúcia, v. program
-
nedok. vzdelávať -a
// vzdelať sa získať vzdelanie: v. sa vlastným pričinením, politicky sa v.;
-
nedok. vzdelávať sa
-
vzdialene, vzdialeno prísl.: hudba znela v. zďaleka;
v. podobný málo -
vzdialenosť -i ž.
1. dĺžka myslenej čiary al. rozmer medzi dvoma predmetmi: veľká v., v. zo Žiliny do Košíc, v. v kilometroch, prekonať v.;
fyz. ohnisková v. -
vzdialenostný príd. k 1: v. príplatok za vzdialenosť
-
vzdialený príd.
1. kt. je v istej vzdialenosti od niečoho: mesto v-é (na) 5 km, na hodinu cesty
2. kt. je vo väčšej vzdialenosti (priestorovej, časovej), ďaleký: v. bod na obzore, v-é hrmenie;
v-á budúcnosť3. menej súvisiaci, odľahlý: v. problém, v-á predstava;
v-á rodina nie pokrvná● to mu je v-é nezodpovedá to jeho povahe;
-
vzdialiť sa -i -ľ! dok.
1. dostať sa do istej (väčšej) vzdialenosti: v. sa na pár metrov;
predmety sa zdanlivo v-li -
vzdor -u m. (tichý) odpor ako reakcia na krivdu, priek: zaťatý v., zmocňuje sa ho v.
-
vzdorne prísl.: v. odvrknúť
-
vzdorný príd. vzdorovitý: v-í ľudia;
v. pohľad; -
vzdorovať nedok.
1. prejavovať vzdor, odporovať: v. vôli rodičov;
dieťa v-je2. odolávať: v. chorobe, nátlaku, nástrahám
-
vzdorovito prísl.: v. mlčať;
-
vzdorovitosť -i ž.
-
vzdorovitý príd. kt. rád vzdoruje; svedčiaci o tom; vzdorný, spurný, priečny: v-é dieťa;
v. postoj; -
vzduch -u m.
1. zmes kyslíka, dusíka a i. plynných častí obklopujúca Zem a nevyhnutná pre živé organizmy, povetrie: svieži, studený v., teplota, tlak v-u, nabrať v. do pľúc, vznášať sa vo v-u;
v. je čistý i fraz. nebezpečenstvo nehrozí2. vonkajší priestor, príroda, ovzdušie: ísť na v., pohyb na čerstvom v-u;
vyletieť do v-u vybuchnúť, explodovať● → lapať v.;
to je preňho v. nevšíma si to;
niečo → visí vo v-u; -
vzducholoď -e ž. lietadlo naplnené plynom
-
vzduchoprázdno -a s. vákuum
-
vzduchoprázdny príd. kt. je bez vzduchu; kt. má veľmi zriedený vzduch: v. priestor vákuum, vzduchoprázdno
-
vzduchotechnický príd.: v-é skúšky
-
vzduchotechnika -y ž. odb. tech. úprava a doprava vzduchu na rozlič. ciele; príslušný tech. odbor;
-
vzduchotesne prísl.: v. uzavretý;
-
vzduchotesnosť -i ž.
-
vzduchotesný príd. neprepúšťajúci vzduch: v-á kabína;
-
vzduchovka -y -viek ž. puška, z kt. sa strela vypudzuje stlačeným vzduchom
-
vzduchový príd. k 1: v. prúd, v-á vlna;
odb. v-á brzda pneumatická;
v. vankúš vrstva prúdiaceho vzduchu (umožňujúca napr. pohyb vznášadla) -
vzdušne prísl.;
-
vzdušnosť -i ž.
-
vzdušný príd.
1. týkajúci sa vzduchu: v. kyslík;
bot. v-é korene2. obsahujúci, prepúšťajúci dostatok (čerstvého) vzduchu: v. byt, v-á pôda
3. ľahký (ako vzduch): v. sneh;
v. účes● → stavať (si) v-é zámky;
-
vzduť -je -jú dok.
1. naduť (význ. 1, 2), nafúknuť: vietor v-l padák;
v-té brucho2. rozbúriť do výšky, do vĺn: víchor v-l povrch jazera;
v. vodnú hladinu zvýšiť (vzdúvadlami); -
vzdúvadlo -a -diel s. vodná stavba, ktorou sa dosahuje výškový rozdiel medzi dvoma hladinami;
-
vzdúvadlový príd.
-
nedok. vzdúvať -a
// vzduť sa:
1. záclona sa mierne v-la
2. hladina sa v-la;
-
nedok. vzdúvať sa
-
vždy, hovor. vždycky zám. vymedz. vyj. čas ako súhrn, za každých okolností, ustavične, stále: v. je dosť roboty, v. nebudeme mladí;
vlak v. mešká zakaždým -
vzdych -u m. citový prejav v podobe hlasného (nadýchnutia a) vydýchnutia: túžobné v-y, z pŕs sa mu vydral bolestný v.
-
vzdychať nedok.
1. vydávať vzdychy: utrápene v., v. od bolesti
-
opak. vzdychávať -a;
-
dok. vzdychnúť, vzdychnúť si -e -ú -chol
-
vždyzelený príd. zachovávajúci si zeleň po celý rok: v-é rastliny
-
vzhľad -u m. vonkajšia podoba; výzor: v. výrobku, mať pekný v.;
-
vzhľadný príd. kniž. pekný (význ. 1); úhľadný: v. mládenec;
v-é mestečko -
vzhľadom na predl. s A vyj. zreteľ; s ohľadom na, so zreteľom na: v. na zvýšený počet ochorení treba deti očkovať;
v. na svoj vek je vyspelý; -
vzhľadom na to, že spoj. podraď. kniž. vyj. zreteľ, keďže: v. na to, že konferencia nebude, treba ubytovanie odvolať;
-
vzhľadovo prísl.
-
vzhľadový príd.: v-é chyby;
-
vzhliadnuť -e -u -dol dok. kniž. pozrieť hore, zdvihnúť zrak: prekvapene v-l na otca (od knihy)
-
vziať vezme vezmú dok.
1. chytiť rukami, nástrojom ap. (a istý čas držať), zobrať: v. noviny zo stola, v. si cigaretu, v. niečo prstami, do prstov, pinzetou;
v-i to preč! v. dieťa na ruky, v. dievča do tanca;
v-i(te) si ponúkanie;
v. palicu na psa;
hovor. v-i si kabát! obleč si;
v. liek užiť2. zbaviť vlastníctva, odcudziť, odobrať, odňať (násilím), zobrať, op. dať: všetko mu v-li;
v. dieťaťu hračku;
v. niekomu jedlo od, spred úst;
v. niekomu krv odobrať;
v. si život spáchať samovraždu;
v. niekomu slovo nedovoliť mu ďalej hovoriť3. prijať ako svoje, získať (kúpou, ako odmenu, výhodu ap.); zadovážiť si, nadobudnúť, zobrať: v. tovar na úver;
v. úplatok;
za robotu nev-l nič;
odkiaľ v. peniaze? v. si odklad, dovolenku;
kde v-l tú bezočivosť?4. prijať k sebe (do spoločnosti, kolektívu ap.), zobrať: v. podnájomníka, v-li ho medzi seba, so sebou do divadla;
(ne)v-li ho do práce, na vysokú školu;
v. si obhajcu najať5. odviesť (za vojaka), zaistiť (políciou ap.), zobrať: v-li ho na vojnu, v. obvineného do väzby
6. odniesť, strhnúť so sebou, zobrať: voda v-la most;
neos. v-lo ho s autom do priekopy7. absolvovať (význ. 2), zabrať, zobrať; zasiahnuť: v. dva schody naraz;
hovor.: v. zákrutu šmykom, v-li cestu skratkou8. prevziať ako úlohu, povinnosť, zobrať: v. si veľa (vecí) na starosť, v. službu za kolegu;
v. vinu na seba9. pochopiť (význ. 1), vyložiť si, zobrať: v. žart doslova, osobne;
hovor.: ako sa to v-e z akého hľadiska to posúdime;
keď sa to tak v-e keď sa nad tým zamyslíme10. hovor. expr. (o nešťastí ap.) premôcť (význ. 4), ovládnuť, zobrať: veľmi ho to v-lo
11. ako formálne sloveso tvorí význ. celok s podst. m. (v A), zobrať: v. skazu skaziť sa;
v. koniec skončiť sa;
v. na vedomie uvedomiť si;● v. si niečo do hlavy zaumieniť si;
v-l si mi to z → úst;
kniž. v. do rúk svoj osud pričiniť sa o lepší život;
v. si niekoho, niečo na → mušku;
v. niekoho do → parády;
v. → rozum do hrsti;
v. → nohy na plecia;
v. niekoho za → slovo;
v. si niečo k → srdcu;
v. niekoho na milosť a) odpustiť mu b) začať ho brať na vedomie;
v. niečo na → ľahkú váhu;
v-lo mu to reč veľmi ho to prekvapilo ap.;
v. niekomu → vietor z plachát;
v. to (okľukou, krížom) pustiť sa, dať sa (okľukou, krížom);
expr.: nech ho, to čert, parom v-e! vyj. zlosť, rezignáciu, ľahostajnosť;
aby ho, to, bodaj ho, to čert, parom v-l! zahrešenia// vziať sa
1. pobrať sa (význ. 1), zobrať sa: v-l sa a nebolo ho
2. zjaviť sa (význ. 2), objaviť sa, prísť, zobrať sa: kde si sa tu v-l? odkiaľ sa v-lo toľko prachu?
3. (o dvojici) uzavrieť sobáš, zobrať sa: vlani sa v-li
// vziať si (o jednotlivcovi) uzavrieť sobáš s niekým, zobrať si: v-l si spolužiačku (za ženu)
-
nedok. vžierať sa -a
-
vzísť vzíde vzídu vzíď! vzišiel obyč. iba 3. os. dok.
-
vžiť sa -je -jú dok.
1. žitím sa prispôsobiť, vpraviť sa: v. sa do nových pomerov
-
vžito prísl.;
-
vžitosť -i ž.
-
vžitý príd. kt. sa vžil, ustálený, bežný: v-é slová, v. úzus;
-
nedok. vžívať sa -a
-
vzklíčiť -i obyč. iba 3. os. dok. (o semene) vyklíčiť; vzísť: hrach v-l;
-
vzkriesenie -ia s.
1. náb. oživenie všetkých ľudí aj s ich telom na konci sveta, zmŕtvychvstanie: v. tela;
v. mŕtvych článok viery2. Vzkriesenie cirk. kat. veľkonočná slávnosť na oslavu zmŕtvychvstania Ježiša Krista
-
vzkriesiť -i dok. priviesť k vedomiu, k životu: v. pacienta (z klinickej smrti);
-
vzkypieť -í -ia dok. kniž. (o vode ap.) rozbúriť sa, rozvlniť sa (ako pri vare): more v-í v príboji
● → krv v ňom v-la
-
vzlet -u m.
1. vzlietnutie (význ. 1): prvý v. orla, v. lietadla
2. kniž. tvorivé nadšenie; obrazotvornosť, fantázia; rozlet: básnický v., v. mladosti;
-
vzletne prísl.;
-
vzletnosť -i ž.
-
vzletný príd. kt. má vzlet (význ. 2): v-é myšlienky, slová;
-
vzletový príd. k 1: v-á fáza letu
-
nedok. vzlietať -a
-
vzlietnuť -e -u -tol dok.
1. vyletieť smerom hore: pred nami v-l bažant;
lietadlo v-lo do výšky2. vzniesť sa: páperie v-lo;
-
vzlínať -a nedok. odb. (o kvapaline) stúpať vplyvom kapilárnych síl, presakovať (nahor)
-
vzlínavosť -i ž. odb.
1. kapilarita
-
vzlykať nedok. prerušovane plakať (hlasno vdychujúc vzduch), fikať: usedavo v., dieťa v-á;
-
dok. vzlyknúť -e -ú -kol
-
nedok. vzmáhať sa -a
1. hospodársky silnieť, bohatnúť: poľnohospodárstvo sa znova v-a
-
vzmôcť sa -môže -môžu -mohol dok.
1. hospodársky zosilnieť, zbohatnúť: finančne sa v., podnik sa opäť v-l
-
vznášadlo -a -diel s. dopr. prostriedok pohybujúci sa nízko nad zemou (al. nad hladinou) pomocou vzduchového vankúša
-
nedok. vznášať -a
// vzniesť sa pomalým letom ap. vystúpiť smerom hore: balón sa v-l do výšky;
-
nedok. vznášať sa
1. k vzniesť sa: hmla sa v-a nad končiare
2. pohybovať sa vo výške al. na povrchu hladiny, nadnášať sa: v. sa vo vzduchu, čln sa v-a na vode
3. ľahko, ladne sa pohybovať (pri chôdzi, v tanci): v. sa na parkete
-
vzňať sa vzňal vzňatý iba v 3. os. min. dok. kniž. začať horieť, vznietiť sa, vzplanúť: plyn sa v-l
-
nedok. vznecovať
// vznietiť sa: uhoľný prach sa v-l;
-
nedok. vznecovať sa
-
vznešene, vznešeno prísl.;
-
vznešenosť -i ž.
-
vznešený príd.
1. vzbudzujúci obdiv a úctu, majestátny, velebný: v. zjav, v-é antické chrámy, v-é tóny hymny
2. vysoký (význ. 7), ušľachtilý: v-é myšlienky, ciele, poslanie
3. (v min.) majúci vysoké spoloč. postavenie: v. rod, v-é panstvo;
-
vznetový príd.: tech. v. motor piestový spaľovací motor so samočinným zapaľovaním rozprášeného paliva
-
vzniesť -nesie -nesú dok. kniž. predniesť, predložiť, podať: v. námietku;