Význam slova "vytr" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 52 výsledkov (1 strana)
-
nedok. vytrácať -a
// vytratiť sa
1. nepozorovane odísť: v. sa z domu
-
nedok. vytrácať sa
-
vytrápiť sa -i dok. skúsiť veľa trápenia, natrápiť sa: sama sa v-la s deťmi
-
vytráviť -i dok. trávením spracovať; stráviť: žalúdok mu všetko v-l;
neos. vonku im dobre v-lo vyhladli -
nedok. vytŕčať -a: expr. v. na obdiv svoj majetok nápadne ukazovať
// vytrčiť sa vystrčiť sa: v. sa z obloka;
-
nedok. vytŕčať sa
1. k vytrčiť sa
-
vytrčiť dok. vystrčiť (význ. 1, 2): slimák v-l rožky;
v. ruky pred seba otrčiť;
expr. v. všetok krištáľ do vitríny vyložiť na obdiv; -
vytrénovať dok.
1. tréningom posilniť: v. si svaly
2. tréningom vycvičiť: dobre v-ný športovec
-
vytrepať -e -ú dok.
1. trepaním odstrániť: v. prach z rohožky
2. trepaním zbaviť nečistôt ap.: v. konope;
v. pokrovce vyprášiť3. trepaním vypracovať: v. cesto na závin
4. expr. vybiť (význ. 3), rozbiť, vytĺcť: v. obloky
5. expr. zbiť (význ. 3), vybiť: v. nespratníka po zadku
6. expr. s námahou vyniesť, vyteperiť: v. batožinu do vlaku;
-
nedok. k 1 – 4 vytrepávať -a
// vytrepať sa expr. s námahou vyjsť, vyteperiť sa: v. sa až na samý vrch
-
vytrestať -ce/-tá -cú/-tajú -ci/-taj! dok. potrestať: v. dieťa za neposlušnosť
-
vytreštiť -šť/-i! dok. expr. obyč. v spoj. v. oči, okále vypleštiť, vyvaliť;
-
vytrhať dok. trhaním postupne odstrániť, oddeliť: v. burinu;
v-né koľajnice;
expr. uši ti v-ám! vyhrážanie;nedok. vytŕhať -a, vytrhávať -a
nedok. vytŕhať -a, vytrhávať -a, vytrhovať
// vytrhnúť sa
1. trhnutím sa uvoľniť (zo zovretia): v. sa z objatia
2. vyrušiť sa: v. sa zo zadumania;
-
vytrhnúť -e -ú -hol dok.
1. trhnutím uvoľniť, oddeliť: v. zub vytiahnuť;
v. si vlas, v. list z písanky2. prudko vziať, vytiahnuť: v-li mu nôž z ruky
3. vyčleniť (zo súvislosti), vyňať: veta v-tá z kontextu
4. vyrušiť: v. spiaceho zo sna
5. hovor. dostať, vyslobodiť z nepríjemnej situácie: to nás nev-e z biedy, z nešťastia
6. expr. násilím odlúčiť: v-li ho z rodného prostredia;
-
vytriasačka -y -čiek obyč. mn. ž. hovor. expr. nepríjemnosti (význ. 2), mrzutosti, opletačky, ťahačky: v-y s políciou
-
nedok. k 1, 2 vytriasať -a
// vytriasť sa
1. trasením sa uvoľniť: sponky sa v-li z vlasov
2. trasením sa unaviť: v. sa na traktore;
-
nedok. k 1 vytriasať sa
-
vytriasť -trasie -trasú dok.
1. trasením odstrániť: v. popol z fajky
2. takto zbaviť niečoho: v. servítku
3. spôsobiť triašku; takto unaviť: zimnica ho v-la;
neos. v autobuse ich poriadne v-lo● expr.: ide z neho dušu v. silno ním trasie;
v. niečo z → rukáva; -
vytriediť -i dok.
1. roztriediť: v. uhlie
2. triedením vyradiť: v. puknuté vajcia;
-
nedok. vytrieďovať
-
nedok. vytriešťať -a
-
vytrieť -trie -trú -tý/-ný dok.
1. trením, utieraním (znútra) vyčistiť ap.: v. hlaveň pušky;
v. pohár nasucho utrieť, vyutierať2. natieraním (znútra) pokryť vrstvou niečoho, napustiť niečím: v. pekáč masťou, v. hrdlo jódom
3. trením odstrániť: v. slzu, smietku z oka (vreckovkou)
4. umele oplodniť (ryby) vytlačením ikier a mlieča: v. pstruhy
● expr.: v. niekomu → fúzy;
v. niekomu kocúra prekabátiť ho; -
vytriezvieť -ie -ejú dok.
1. stať sa triezvym: v. z opitosti, od strachu v-l
-
nedok. vytriezvievať -a
-
vytroviť sa dok. hovor. utratiť peniaze: v. sa do posledného haliera
-
vytrpieť -í -ia dok. zniesť (utrpenie), pretrpieť: v. veľa bolesti, biedy;
všeličo si musel od neho, pri ňom v.;
v-l si svoje -
vytrúbiť -i dok.
1. trúbením ohlásiť: v. sólo
2. expr. prezradiť (význ. 1), rozšíriť, rozhlásiť: v. všetky tajnosti, novoty;
-
nedok. vytrubovať
1. k 1, 2
-
vytrucovať dok. hovor.
1. trucovaním potrápiť, vytrestať: chceli jeden druhého v.
2. trucovaním získať: v. (si) od rodičov dovolenie
-
výtrus -u obyč. mn. m. bot. drobný rozmnožovací útvar nekvitnúcich rastlín;
-
vytrúsiť -i dok.
1. trúsením vysypať, vytriasť: v. seno z voza, v. popol z fajky
2. takto zbaviť obsahu: v-ená cigareta
3. hovor. stratiť (význ. 1), vytratiť: v. drobné z vrecka
// vytrúsiť sa:
1. z vreca sa v-lo trocha zrna
2. makovica sa v-la
3. poslucháči sa po jednom v-li
-
výtrusný príd.: v-é rastliny kt. sa rozmnožujú výtrusmi
-
vytrvalec -lca m. športovec pretekajúci na dlhých tratiach;
-
vytrvalkyňa -e -kýň ž.
-
vytrvalo prísl.: v. chodiť;
v. snežiť; -
vytrvalosť -i ž.;
-
vytrvalostný príd. overujúci vytrvalosť: v-é preteky;
v-á skúška -
vytrvalý príd.
1. zotrvávajúci, nepoľavujúci v činnosti; svedčiaci o tom: v. pracovník, žiak v. v učení;
v-á práca2. kt. neprestáva, neprestávajúci, trvalý: v. dážď, v. boj, odpor;
-
vytrvať dok. prejaviť vytrvalosť, vydržať: v. v práci, v presvedčení;
v. až do konca; -
nedok. vytrvávať -a
-
nedok. vytryskávať -a, vytryskovať
-
vytrysknúť -e -ú -kol dok. kniž. prudko vyraziť, vystreknúť: zo zeme v-la ropa vystrekla;
slzy jej v-li vyhŕkli; -
vytrženie -ia s. nadšenie, extáza: stav v-ia
□ byť vo v-í, dostať sa do v-ia
-
výtržníčka -y -čok ž.;
-
výtržnícky príd. i prísl.;
-
výtržníctvo -a -tiev s.
1. iba jedn. k výtržník
2. výtržnícky skutok
-
výtržník -a mn. -ci m. kto robí výtržnosti;
-
výtržnosť -i ž. (po)rušenie ver. poriadku: pouličná v.
□ robiť v-i