Význam slova "vystaãƒâ ãƒâ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

vystačiť dok.

1. stačiť (význ. 1, 2), postačiť: zárobok v-í na živobytie, na to jeho schopnosti sotva v-ia, (ne)v-í držať krok s ostatnými;
v-ia si sami, nepotrebujú pomoc

2. prejaviť hospodárnosť, vyjsť: v. s krmom do jari, v. so silami;

nedok. vystačovať

vystať -stane -stanú -staň! -stal dok.

1. nebyť (prítomný); neuskutočniť sa: v. z práce;
ochorel, prechádzky museli v. odpadnúť

2. zvýšiť sa, vystačiť, ostať: na rukávy už nev-lo látky

3. iba 3. os. byť schopný (urobiť niečo): od neho, z neho to, všetko v-e je toho, je všetkého schopný;

vystáť -stojí -stoja -stoj! -stál dok.

1. státím stráviť, prestáť: v. celé hodiny za pultom

2. státím utvoriť: v. jamu v snehu

3. státím získať, dosiahnuť: v. lístky do kina

4. vytrpieť, pretrpieť: v. veľa trápenia

5. strpieť (význ. 2), zniesť: nemôžu sa ani v.

● expr. v. jamu prestáť dlhý čas