Význam slova "vyst" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 110 výsledkov (1 strana)
-
vystačiť dok.
1. stačiť (význ. 1, 2), postačiť: zárobok v-í na živobytie, na to jeho schopnosti sotva v-ia, (ne)v-í držať krok s ostatnými;
v-ia si sami, nepotrebujú pomoc2. prejaviť hospodárnosť, vyjsť: v. s krmom do jari, v. so silami;
-
nedok. vystačovať
-
vysťahovalec -lca m. kto sa vysťahoval z vlasti; emigrant;
-
vysťahovalecký príd.;
-
vysťahovalectvo -a s.
-
vysťahovať dok. prinútiť opustiť byt ap., deložovať: v. nájomníkov;
úradné v-nie// vysťahovať sa zmeniť, opustiť byt, bydlisko, odsťahovať sa: v. sa z bytu, v-l sa s celou rodinou (do mesta);
v. sa z vlasti emigrovať -
vyštartovať dok. vybehnúť (význ. 3), vyraziť: atléti v-li presne odštartovali;
v. na loptu, za loptou -
vystať -stane -stanú -staň! -stal dok.
1. nebyť (prítomný); neuskutočniť sa: v. z práce;
ochorel, prechádzky museli v. odpadnúť2. zvýšiť sa, vystačiť, ostať: na rukávy už nev-lo látky
3. iba 3. os. byť schopný (urobiť niečo): od neho, z neho to, všetko v-e je toho, je všetkého schopný;
vystáť -stojí -stoja -stoj! -stál dok.
1. státím stráviť, prestáť: v. celé hodiny za pultom
2. státím utvoriť: v. jamu v snehu
3. státím získať, dosiahnuť: v. lístky do kina
4. vytrpieť, pretrpieť: v. veľa trápenia
-
vystatovačne prísl.;
-
vystatovačnosť -i ž.
-
vystatovačný príd. kt. sa rád vystatuje; svedčiaci o tom; chvastavý: v. človek;
v-é reči; -
vystatovať sa nedok. vychvaľovať sa, chváliť sa, chvastať sa: v. sa svojimi vedomosťami, známosťami
-
výstava -y -tav ž. vystavenie (význ. 1), vystavovanie predmetov; vystavené predmety: svetová v., poľnohospodárska v., v. obrazov, usporiadať v-u;
prejsť, vidieť celú v-u; -
vystavať -ia dok. stavaním zhotoviť, vystaviť1, vybudovať, postaviť: v. dom, továreň, mesto, železnicu
nedok. k 1, 2 vystávať1 -a
vystávať2 -a nedok. stráviť čas (opakovaným, nečinným) dlhým státím: v. pred zrkadlom, v. s kamarátmi na ulici
-
výstavba -y -vieb ž.
1. stavanie (význ. 1), budovanie, stavba: bytová v., v. sídlisk;
most je vo v-e stavia sa -
výstavbový príd.: v-é prvky
-
výstavisko -a -vísk s. miesto, kde sa usporadúva výstava; výstavná plocha: v. Agrokomplexu
-
vystaviť1 dok. postavením zhotoviť, vystavať, postaviť: tu v-ia školu
vystaviť2 dok.
1. viditeľne umiestniť, verejne vyložiť: v. tovar, v. obraz na výstave;
telesné pozostatky budú v-ené ...2. vyhotoviť, vypísať: v. potvrdenie, účet
3. ponechať vplyvu, pôsobeniu: byť v-ený ustavičnému (ná)tlaku;
-
vyšťaviť sa dok. hovor. expr. unaviť sa, vyčerpať sa: v. sa pri sťahovaní, zo skúšky je v-ený
-
výstavka -y -viek ž. zdrob.: školská v., v. detských kresieb
-
výstavne prísl.;
-
výstavníctvo -a s. organizovanie a usporadúvanie výstav: priemyselné, umelecké v.
-
výstavnosť -i ž.
-
výstavný1 príd.: v. areál, v-á miestnosť;
v. exemplár ukážkový;výstavný2 príd. stavebne pozoruhodný; pekne vystavaný: v-á budova;
-
nedok. vystavovať
-
vystavovateľ -a mn. -ia m. kto vystavuje na výstave, na veľtrhu;
-
vystavovateľka -y -liek ž.;
-
vystavovateľský príd.: v-é podniky
-
vyšteknúť -e -ú -kol dok. vydať šteknutie: pes v-l;
-
výstelka -y -liek ž. anat. epitel;
-
výstelkový príd.
-
nedok. vystielať -a
-
nedok. vystierať -a
// vystrieť sa
1. narovnať sa, vypnúť sa: robí, ani sa nev-ie;
dôstojne, hrdo sa v.2. expr. ľahnúť si (význ. 1), natiahnuť sa: v. sa na chvíľku;
-
nedok. vystierať sa
-
vystihnúť -e -ú -hol dok.
1. rozumovo al. zmyslami zistiť, postrehnúť, vypozorovať: v. situáciu, pravú chvíľu, v. niečí úmysel
2. slovami al. ináč náležite vyjadriť: dobre v. myšlienku, podstatu diela, atmosféru okolia;
-
nedok. vystihovať
-
vyštípať -e -u dok. štípaním zasiahnuť: mrazom v-ná tvár
-
vystískať -a dok.
1. viac ráz (tuho) stisnúť: súrodenci sa v-li;
matka v-la dcéru a vnúčatá vyobjímala2. (dôkladne) vytlačiť (význ. 3, 4): v. šťavu z hrozna;
v. citrón -
výstižne prísl.: v. charakterizovať;
-
výstižnosť -i ž.
-
výstižný príd. kt. dobre vystihuje, priliehavý: v. citát, preklad, argument, v. opis;
-
vystlať -stelie -stelú -ľ! dok. vyložiť, pokryť niečím poddajným: mäkko v. posteľ, hniezdo v-né perím;
-
vystopovať dok. stopovaním zistiť: v. úkryt medveďa;
v. tajomstvo odhaliť, vyzvedieť -
vystrábiť sa -i dok. hovor. vyliečiť sa (význ. 1, 2): ako-tak sa v-l z choroby;
v. sa z nešťastia spamätať sa -
výstraha -y -rah ž. varovanie (význ. 1): vážna v., svetelná v.;
pokarhanie s v-ou;
na v-u ostatným□ dávať v-u vystríhať;
-
nedok. vystrájať -a
1. k 1 – 4
2. vyvádzať (význ. 2); vyčíňať: v. nezbedy;
v-nie víchrice// vystrojiť sa
1. vydať sa (význ. 4), vypraviť sa, vychystať sa: v. sa na poľovačku
2. vyobliekať sa: v-ený ako na svadbu;
-
nedok. vystrájať sa
-
vystrašene prísl.;
-
vystrašenosť -i ž.
-
vystrašený príd. nastrašený, naľakaný, vyľakaný: v-é dieťa;
v. pohľad; -
vystrašiť dok. nastrašiť, naľakať, vyľakať: v-l ho zvuk klaksóna;
v-li ho, že pôjde pred súd -
výstražne prísl.
-
výstražný príd.: v-á tabuľa, dopravná značka;
-
vyštrbiť dok. urobiť štrbinu (na ostrí): v. nôž;
-
nedok. vyštrbovať
// vyštrbiť sa dostať štrbinu (na ostrí): v-ená kosa
-
vystrčiť dok.
1. viditeľne vysunúť, vytrčiť: v. hlavu z dvier;
v. bradu2. vyložiť na viditeľné, nápadné miesto: v. kvety do obloka
3. vysotiť: v-li ho za dvere, na mráz
● expr. v. rožky, pazúry a) začať byť sebavedomý b) začať sa brániť;
nev-í → nos z domu; -
výstredne prísl.: v. sa obliekať;
-
výstrednosť -i ž.
-
výstredný príd.
1. odchyľujúci sa od priemeru, nápadný; extravagantný: v. vkus;
v. človek2. odb. excentrický (význ. 1): v. čap;
-
vystreknúť -e -ú -kol, vystrieknuť -e -u -kol dok. (o tekutine) prudko vyraziť von al. do výšky: z hadice v-la voda, zo zeme v-la ropa;
-
nedok. vystrekovať
-
výstrel -u m. vystrelenie (význ. 1, 2); zvuk vznikajúci pri tom: ohlušujúci v., zaznel v. z pušky
-
vystreliť -ľ! dok.
1. vypustiť strelu zo strelnej zbrane, streliť, vypáliť: v. z revolvera, premyslene v-l na svoju obeť;
v. svetlicu2. streľbou realizovať: v. niekoľko sálv
3. strelením odstrániť, poškodiť: v. niekomu oko
4. prudko usmerniť loptu, puk ap. (do brány): v. na bránu, útočník v-l
-
výstrelok -lku m. niečo prepiate, zveličené, výstrednosť: módny v.;
v-y mladosti -
nedok. vystreľovať
1. k 1 – 4
2. (o bolesti) ostro vychádzať z istého miesta: bolesť v-úca z chrbtice
// vystreliť si hovor. expr. urobiť si žart, utiahnuť si: nemilosrdne si z nás v-l
-
vystresovane prísl.;
-
vystresovanosť -i ž.
-
vystresovaný príd. kt. je pod vplyvom stresu: z práce sa vrátil v.;
-
vystresovať dok. doviesť do stresu: falošným obvinením sa dal v.
// vystresovať sa dostať sa do stresu
-
vystriedať -a dok.
1. vymeniť niekoho na jeho mieste: v. vodiča pri volante, náhradník v-l brankára
2. nahradiť (postupne) niečím al. niekým iným: v. všetky zamestnania, v. veľa tanečníkov
// vystriedať sa
1. vymeniť si miesto s niekým; nastúpiť na niečie miesto: stráž sa v-la;
denná zmena sa v-la s nočnou2. byť (postupne) nahradený niekým al. niečím iným: vo funkcii sa v-li viacerí
-
vystriehnuť -e -u -hol dok. striehnutím zbadať, vysliediť, vystopovať: v. zver, v. zlodeja;
v. vhodný okamih vystihnúť, utrafiť -
vystriekať -a dok.
1. striekaním spotrebovať: v. farbu na stenu
2. takto vyprázdniť: v. celú fľašu
3. striekaním upraviť (znútra): v. spodok auta;
dať si v. uši prečistiť -
vystrieľať -a dok.
1. strieľaním (postupne) vyhubiť, postrieľať: v. vlkov;
fašistami v-né dediny2. strieľaním spotrebovať: v. všetky náboje
3. takto vyprázdniť: v-ný zásobník
4. strieľaním získať: v. ružu na strelnici
-
vystrieť -ie -ú dok.
1. narovnať niečo ohnuté, pokrivené ap.: v. chrbát, v. nohu v kolene, v. papier
2. roztiahnuť niečo zložené, zvinuté, rozprestrieť: v. dáždnik, v. deku na trávu
3. natiahnuť, načiahnuť: v. ruky za niekým, k niekomu
4. uložiť mŕtveho: leží v-tý na katafalku
● hrub. al. expr. v. kopytá, krpce umrieť;
-
výstrih -u m. pri krku vystrihnuté miesto na (žen.) šatách: špicatý, hlboký v., pulóver s v-om
-
vystrihať dok.
1. strihaním postupne odstrániť, povystrihovať: v. niektoré scény z filmu
2. takto utvoriť: v. ozdoby z papiera
3. dôkladne ostrihať: v-ní nováčikovia;
vystríhať -a nedok. dávať výstrahu, varovať: lekár v-l pacienta pred následkami choroby;
v-li ho, aby ta nešiel// vystríhať sa chrániť sa, varovať sa: v. sa zlých kamarátov;
v-a sa myslieť na odplatu -
nedok. k 1, 2 vystrihávať -a, vystrihovať
-
vystrihnúť -e -ú -hol dok.
1. strihaním vyňať, oddeliť: v. obrázok z časopisu, v. filmový záber
2. takto utvoriť, zhotoviť: v. srdce z papiera, v. oblek, zle v-tý rukáv
-
vystrihovačka -y -čiek ž. súbor tlačených obrázkov na vystrihovanie: detská v.
-
nedok. vystrihovať
-
výstrižkový príd.: v. archív
-
výstrižok -žku m. niečo vystrihnuté (obyč. z novín): v-y z časopisov, lepiť v-y;
-
nedok. vystrkovať
// vystrčiť sa vysunúť sa, ukázať sa: spoza mrakov sa v-l mesiac;
-
nedok. vystrkovať sa
-
výstroj -a m. súhrn predmetov na vykonávanie istej (špeciálnej) činnosti; vystrojenie: horolezecký, poľovnícky, vojenský v.;
v. lietadla -
vystrojiť -í -a dok.
1. zaopatriť výstrojom, vybaviť: v. brigádnikov náradím, dobre v-ené laboratórium
2. zabezpečiť uskutočnenie nejakej akcie, usporiadať, zorganizovať: v. hostinu, svadbu
3. vypraviť (význ. 1), vychystať: v. deti do školy
4. vyobliekať: v. mladuchu;
-
vystrúhať -a dok.
1. strúhaním zhotoviť; vyrezať: v. koníka z dreva
2. hovor. expr. (horlivo) urobiť (význ. 1): v. poklonu;
v. prednášku vysúkať;
v. kyslú tvár kyslo sa zatváriť -
vystruhnúť -e -ú -hol dok. hovor. expr. vystrúhať (význ. 2): v. kompliment
-
vyštudovať dok.
1. zavŕšiť štúdiá: v. gymnázium, v. na univerzite, v. popri zamestnaní
2. takto získať kvalifikáciu v istom odbore: v. matematiku, filozofiu, v-l za lekára
-
výstuha -y -tuh ž. vložka vystužujúca niečo: (kosticová) v. goliera
-
výstup -u m.
1. vystúpenie (význ. 1, 2), vystupovanie: horolezecký v., v. na Kriváň, op. zostup;
umožniť v. (z autobusu)2. miesto, kade sa vystupuje, kade niečo vystupuje: v. je vzadu východ;
odb. v. počítača miesto presunu informácií, op. vstup3. vystúpenie pred verejnosťou: umelecký, sólový v.
4. časť div. dejstva, scéna: prvý, druhý v.
5. hádka, zvada, scéna: domáci v., robiť v-y
6. výsledok nejakého procesu (výrobného, výskumného ap.), op. vstup
-
výstupište -a -píšť, výstupisko -a -písk s. miesto, kde sa vystupuje (z hromadného dopr. prostriedku)
-
vystúpiť -i dok.
1. chôdzou, pohybom sa dostať hore, do polohy vyššie, vyjsť, op. zostúpiť, zísť: v. na vrchol Kriváňa, v. po schodíkoch na tribúnu, do lietadla;
slnko v-lo nad obzor2. chôdzou, pohybom sa dostať von: v. z vlaku, v. z radu;
potok v-l z koryta vylial sa3. vzdať sa členstva, účasti, opustiť niečo: v. z cirkvi, z vlády, zo školy
4. dosiahnuť istú výšku, hodnotu, op. klesnúť: horúčka v-la na maximum
5. vyjsť na povrch, stať sa viditeľným, zrejmým: pot mu v-l na čelo, na krku mu v-li žily;
6. zapojiť sa do (umel.) účinkovania, programu ap.; začať činnosť: v. v televízii, SĽUK v-l v Paríži, pohostinské v-enie divadla;
v. s prvou skladbou7. zasiahnuť do priebehu rokovania ap.: v. na schôdzke (s novým návrhom), v. pred súdom
8. bojovne ap. sa postaviť, slovami, činom zasiahnuť: smelo v. proti odporcom, proti násiliu;
v. v prospech utláčaných, za ľudské práva; -
vystupňovať dok. stupňovaním zvýšiť, zväčšiť: v. svoj hnev, odpor, v-né úsilie
// vystupňovať sa: teror sa v-l (na najvyššiu mieru)
-
výstupný príd. určený na výstup: v. otvor, v-á stanica;
v-á kontrola (výrobkov) pri výstupe z výr. procesu, op. vstupná -
výstupok -pku m. vystupujúca časť: v. skaly výčnelok;
murovaný v. steny -
nedok. vystupovať
1. k 1 – 8
2. správať sa (význ. 1), konať: v. ako diktátor, korektné, sebavedomé v-nie
3. vyčnievať, prečnievať: výklenok v-úci do priestoru
// vystúpiť sa ustúpiť z cesty, vyhnúť sa, odstúpiť sa: v. sa z cesty;
-
nedok. vystupovať sa
-
výstuž -e ž. konštrukcia, zložka vystužujúca niečo: banská v.;
oceľová v. betónu armatúra; -
vystužiť dok. urobiť tvrdším, tvrdým; spevniť (výstuhou, výstužou): v. manžety plátnom;
v. banskú chodbu; -
nedok. vystužovať
-
výstužový príd.
-
vyštvať -e -ú dok.
1. štvaním vypudiť, vyhnať: v. zver z úkrytu
2. expr. prenasledovaním ap. prinútiť odísť: v-li ho z podniku, nedať sa v.
-
vyštverať sa dok. expr. vyliezť (význ. 1, 2), vyškriabať sa: v. sa na skalu, v-l sa spod lavice