Význam slova "vysok�� �� ��" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

vysokánsky príd. expr. veľmi vysoký, obrovský: v. vrch, komín;

vysokánsky prísl.

vysoký

I. vyšší príd.

1. kt. má veľkú výšku, op. nízky: v. vrch, dom, v-é podpätky, mať v-é čelo;
je vyššej postavy pomerne vysoký;
v-á pec hut. pec na výr. surového železa;
v-á zver jelenia ap.

2. kt. je v istej výške, v polohe hore, op. nízky: v-á oblačnosť;
vyššie konáre, najvyšší bod v teréne

3. iba 1. st. kt. má istý rozmer na výšku: veža v-á 50 m, sú rovnako v-í

4. (o zvuku) kt. má veľký počet kmitov, op. nízky, hlboký: v-é tóny, v. hlas

5. kt. má veľkú hodnotu, mieru, st. vlastnosti, op. nízky: v. tlak, v-á teplota, v-é ceny, v. lesk, v. vek, v. stupeň rozvoja;
najvyšší čas zvrchovaný;
v-é napätie do 38 000 V;
v-á škola vrcholná v škol. sústave;
biol. vyššie rastliny, živočíchy na vyššom st. vývinu;
fyziol. vyššia nervová činnosť sprostredkovaná mozgom;
mat. vyššia matematika s integrálnym a diferenciálnym počtom

6. kt. je na hornom st. sociálneho, funkčného ap. rozvrstvenia: v. úradník, dôstojník, najvyšší veliteľ;
vyšší (výkonný) orgán, v-é štátne vyznamenanie

7. mravne prevyšujúci iné, ušľachtilý, vznešený: v-á morálka, vyšší zmysel života

● → žiť na v-ej nohe;
→ sedieť na v-om koni;