Význam slova "vys" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 371 výsledkov (4 strán)
-
výskytový príd.
-
vyšľachtiť -chť/-i! dok. šľachtením upraviť; takto získať: v-ené osivo;
v. novú odrodu -
vyšľahať dok.
1. vyšibať (význ. 1, 2): v. psa korbáčom
2. šľahaním (význ. 5) spracovať, dôkladne ušľahať: v. bielky nad parou
-
nedok. vyšľahávať -a, vyšľahúvať -a, vyšľahovať
-
vyšľahnúť -e -ú -hol dok.
1. (o ohni ap.) prudko vyraziť: spod strechy v-li plamene
2. šľahnutím vybiť: konár mu v-l oko;
-
vyslanec -nca m. dipl. zástupca štátu (nižší ako veľvyslanec);
-
vyslanecký príd.: v-á funkcia
-
vyslanectvo -a -tiev s. zastupiteľský úrad vedený vyslancom; jeho budova
-
vyslankyňa -e -kýň ž.;
-
vyslať -šle -šlú dok.
1. poslať s istým poverením: v. delegáciu, agenta
2. odoslať, zaslať: v. depešu;
3. vypustiť (zo zdroja) do priestoru: družica v-la prvé signály;
-
výsledkový príd.: v-á tabuľa, listina
-
výsledný príd. kt. vyplýva z niečoho ako výsledok, konečný: v-á hodnota, známka, v. produkt
-
výsledok -dku m. čo vzišlo z istej činnosti, čo sa dosiahlo: pozitívne v-y, v. spoločnej práce, v-y pozorovania, v. (futbalového) zápasu;
-
vyšliapať -e -u dok.
1. šliapaním utvoriť: v-ný chodník
-
vysliediť -i dok. sliedením vypátrať, zistiť: v. stopu zveri, v. tajný úkryt
-
vyslobodiť dok.
1. dať, vrátiť slobodu, oslobodiť: v. národ spod útlaku, v. zajatcov
2. uvoľniť (význ. 1), vytiahnuť: v. zasypaného, v. si ruku zo zovretia
3. zbaviť ťarchy, ťažkostí, oslobodiť: smrť ho v-la z utrpenia;
-
vysloboditeľ -a mn. -ia m. kto niekoho vyslobodil, osloboditeľ;
-
vysloboditeľka -y -liek ž.;
-
vysloboditeľský príd.
-
vyslobodzovací príd. určený na vyslobodzovanie, uvoľňovací: v-ie práce (záchrancov), v-ia čata
-
nedok. vyslobodzovať
// vyslobodiť sa
1. získať slobodu, oslobodiť sa: v. sa z poroby
-
nedok. vyslobodzovať sa
-
vyslopať -e -ú dok. (o zvieratách, hrub. o ľuďoch) vypiť (význ. 1, 2): pes v-l vodu;
v. liter pálenky -
vyslovene prísl.: v. negatívny typ
-
vyslovený príd. hovor. celkom zrejmý, zjavný, jasný: v. antitalent, v. podvod;
-
vysloviť dok.
1. artikuláciou, hlasom podať, vypovedať: (ne)vie v. hlásku r, ledva v-l pár slov
2. slovami vyjadriť: v. želanie, v. niekomu sústrasť;
v-enie dôvery3. (verejne) dať na vedomie, vyhlásiť, vyriecť, vyrieknuť: v. ortieľ;
-
výslovne
I. prísl.: v. zakázať niečo
II. čast. podčiarkuje platnosť výrazu: to sa muselo stať v. tebe
-
výslovnosť -i ž. spôsob vyslovovania hlások, slov ap., artikulácia: spisovná, chybná v., v. cudzích mien, pravidlá v-i;
-
výslovnostný príd.
-
výslovný príd. jasne, jednoznačne vyjadrený: v. príkaz, to je jeho v-é želanie;
-
nedok. vyslovovať
// vysloviť sa povedať svoj názor, vyjadriť sa: v-li sa o ňom s uznaním;
v. sa o návrhu, v. sa za, proti;
ešte sa nev-l záväzne nepovedal; -
nedok. vyslovovať sa
-
výsluch -u m. súdny al. iný úr. úkon, pri kt. sa otázkami zisťujú isté skutočnosti: v. svedkov, podrobiť niekoho v-u
-
výsluha -y ž. práv. čas strávený v prac. al. služobnom pomere: dôchodok za v-u rokov;
-
nedok. k 2 vysluhovať
// vyslúžiť si službou, zásluhami získať: v. si plný dôchodok;
v. si dôveru, pochvalu;
iron. v. si hanbu -
výsluhový príd.: v. dôchodok
-
výslužba -y ž. dôchodok (význ. 3), penzia: odísť do v-y;
generál, profesor vo v-e -
vyslúžený príd. kt. odslúžil predpísaný čas (voj. ap.) služby: v. vojak;
v. pracovník -
vyslúžilec -lca, vyslúženec -nca m. vyslúžený vojak; veterán: frontoví v-i
-
vyslúžiť -i dok.
1. odslúžiť (význ. 2): v. vojenčinu
2. obslúžiť (význ. 1, 2): v. hostí;
-
výslužka -y -žiek ž. jedlo zabalené ako dar z hostiny ap.: v. zo svadby, zo zakáľačky
-
vyslyšať -í -ia dok. zastaráv. al. arch. vyhovieť (prosbe), vypočuť (najmä v náb. vzývaniach): Pane, v-š nás!
-
vysmädnúť -e -ú -dol dok. stať sa smädným: v. v horúčave;
v-té hrdlo -
nedok. vysmážať -a
-
vysmažiť dok. vypražiť: v. kurča;
-
výsmešne prísl.;
-
výsmešnosť -i ž.
-
výsmešný príd. vyjadrujúci výsmech: v-é slová, pohľady;
-
vysmiať (koho, čo), vysmiať sa (komu, čomu, z čoho) -smeje -smejú dok. smiechom, posmeškami dať najavo opovrhnutie, škodoradosť ap.: v-li ho, v-li sa mu, keď sa im zveril;
roztržitosť každý v-e;
v. sa (z) ľudskej hlúposti -
vysmiaty príd. šťastne sa tváriaci, usmievavý, usmiaty: v-e dieťa;
v-a tvár -
nedok. vysmievať, vysmievať sa -a
-
vysmoliť -ľ! dok.
1. vytrieť smolou: v. sudy
-
vyšmyknúť sa -e -ú -kol dok. vykĺznuť (sa) (význ. 1 – 4): kľuka sa mu v-la z ruky;
expr.: šikovne sa v-l z izby, v. sa spod povinností;
poznámka sa mu len v-la z úst; -
nedok. vyšmykovať sa
-
vysnívať, vysnívať si -a dok. vo fantázii, snívaním utvoriť, vybájiť (si): v. si vlastný svet;
v-né šťastie -
vysočina -y ž. mierne horské pásmo al. krajina takto položená;
-
vysočinový, vysočinný príd.
-
vysokánsky príd. expr. veľmi vysoký, obrovský: v. vrch, komín;
vysokánsky prísl.
-
vysoko vyššie prísl. k 1, 2, 4 – 7: v. vyskočiť;
slnko je už v.;
tu vyššie je studnička;
v. znejúci;
v. výkonný;
v. postavený;
byť mravne vyššie;
admin. slang. vyššie uvedený (už) uvedený, prv uvedený, predtým uvedený● v. lietať, rúbať, zaťať mať veľké (a nereálne) ambície;
nosiť hlavu, nos v. byť pyšnýII. vysoká ž.
-
vysokofrekvenčný príd. elektrotech. kt. má vys. frekvenciu: v. prúd
-
vysokohorský príd. kt. je vysoko v horách: v-é pásmo, rastlinstvo, v-á chata
-
vysokokalorický príd. kt. má veľa kalórií: v-á strava
-
vysokonapäťový príd. elektrotech.
1. v kt. je vys. napätie: v. zdroj, transformátor
2. vzťahujúci sa na vys. napätie: v-á energetika
-
vysokopríjmový príd. kt. má vysoký príjem: v-á skupina, v-é rodiny
-
vysokoškoláčka -y -čok ž.
-
vysokoškolák -a mn. -ci m. študent al. absolvent vys. školy;
-
vysokoškolský príd. vzťahujúci sa na vys. školu: v-é vzdelanie, v. zákon;
v. internát;vysokoškolsky prísl.: v. vzdelaný
-
vysokotatranský príd. k Vysoké Tatry: v-é končiare
-
vysokotlakový príd. tech. zariadený na vyšší tlak: v. kotol, v-é potrubie
-
vysokozdvižný príd. tech.: v. vozík dvíhajúci náklad do (väčšej) výšky
-
vysoký
I. vyšší príd.
1. kt. má veľkú výšku, op. nízky: v. vrch, dom, v-é podpätky, mať v-é čelo;
je vyššej postavy pomerne vysoký;
v-á pec hut. pec na výr. surového železa;
v-á zver jelenia ap.2. kt. je v istej výške, v polohe hore, op. nízky: v-á oblačnosť;
vyššie konáre, najvyšší bod v teréne3. iba 1. st. kt. má istý rozmer na výšku: veža v-á 50 m, sú rovnako v-í
4. (o zvuku) kt. má veľký počet kmitov, op. nízky, hlboký: v-é tóny, v. hlas
5. kt. má veľkú hodnotu, mieru, st. vlastnosti, op. nízky: v. tlak, v-á teplota, v-é ceny, v. lesk, v. vek, v. stupeň rozvoja;
najvyšší čas zvrchovaný;
v-é napätie do 38 000 V;
v-á škola vrcholná v škol. sústave;
biol. vyššie rastliny, živočíchy na vyššom st. vývinu;
fyziol. vyššia nervová činnosť sprostredkovaná mozgom;
mat. vyššia matematika s integrálnym a diferenciálnym počtom6. kt. je na hornom st. sociálneho, funkčného ap. rozvrstvenia: v. úradník, dôstojník, najvyšší veliteľ;
vyšší (výkonný) orgán, v-é štátne vyznamenanie7. mravne prevyšujúci iné, ušľachtilý, vznešený: v-á morálka, vyšší zmysel života
-
vysoliť -ľ! dok.
1. nasoliť (význ. 1): dobre v-ené mäso
2. hovor. expr. (vy)dať, zaplatiť (význ. 1): v. veľké peniaze (za dom)
-
vysomáriť sa -i dok. hovor. expr. nájsť východisko, dostať sa (zo zamotanej situácie): nevie sa z toho v.
-
vysondovať dok.
1. sondovaním preskúmať: v-ná plocha
-
výsosť -i ž. titul, oslovenie panovníka al. príslušníka vys. šľachty: vaša v., jeho, jej v. (v oficiálnom písomnom, obyč. dipl. styku Vaša V., Jeho V.)
-
výsostne prísl.
-
výsostný príd. zvrchovaný (význ. 1), suverénny: v-é právo;
v-é územie; -
vyšpárať -a dok.
-
vyspať sa -í -ia dok.
1. dopriať si spánok, do sýtosti užiť spánku: dobre, zle sa v., naružovo v-tý;
už týždeň sa poriadne nev-l2. stráviť noc spaním, prenocovať: ja sa hocikde v-m, v. sa pod stanom
3. skončiť spanie: keď sa v-í, zavolá vám
4. spaním sa posilniť, pripraviť: v. sa na cestu;
na to sa treba v. i pren. treba si to premyslieť5. hovor. vykonať súlož
6. (z čoho) i vyspať (čo) v spánku sa niečoho (nepríjemného) zbaviť: v. sa z opice, do rána sa z toho v-š;
v. zlú náladu -
vyspávať -a nedok.
1. dlho, veľa spať: v. do obeda
2. hovor. spaním sa zbavovať: v. opicu, alkohol
-
vyšpehovať dok. špehovaním zistiť, vysliediť, vystopovať: v. sprisahancov, tajnú skrýšu
-
vyspelo prísl.: v. rozmýšľať;
-
vyspelosť -i ž.: technická v.
-
vyspelý príd. kt. vyspel, vyvinutý, vyzretý, rozvinutý: predčasne v-é dieťa;
rozumovo v.;
technicky, kultúrne v-á spoločnosť; -
vyšperkovať dok. vyzdobiť šperkmi: v-ná ruka
-
vyspevovať, vyspevovať si nedok. s chuťou, veľa spievať: veselo si v.;
od rána v-je (tú istú melódiu) -
vyspieť -speje -spejú dok. vývinom získať zrelosť, zdatnosť; rozvinúť sa, vyzrieť: telesne v. dospieť;
mentálne, odborne v.; -
vyspievať2 -a dok.
1. postupne (všetko) zaspievať: v. všetky známe pesničky
2. kniž. spevom, básnicky vyjadriť: v. svoje city
nedok. vyspievať1 -a
-
vyspinkať sa dok. det. vyspať sa (význ. 1 4): ako si sa v-l?
-
vyšpľachnúť, vyšplechnúť -e -ú -chol dok.
1. vyliať (menšie množstvo), vyčľapnúť, vyčrpnúť: v. trocha vody z vedra
2. (o tekutine) vyliať sa (v malom množstve), vyčľapnúť, vyčrpnúť (sa), vystreknúť: káva v-la zo šálky;
vlnka v-la na breh; -
nedok. vyšpľachovať, vyšplechovať
-
vyšplhať sa dok. vyliezť (význ. 2): v. sa po povraze;
v. sa na strom vyškriabať sa; -
vysporiadať sa, správ. vyrovnať sa, porátať sa, usporiadať: majetkové v-nie, správ. majetkové vyrovnanie, majetkové usporiadanie
-
vyspovedať dok.
1. cirk. spoveďou vypočuť: v. umierajúceho
2. expr. prísne, podrobne sa povypytovať: v. deti, ako sa začala bitka
// vyspovedať sa
1. cirk. vykonať spoveď
2. expr. dôverne prezradiť, vyznať sa, zveriť sa: v. sa priateľke (z klamstiev)
-
vysprchovať dok. dôkladne osprchovať: v. sa pred spaním;
v. vaňu -
vyšraubovať dok. hovor. vyskrutkovať: v. poistku
-
vystačiť dok.
1. stačiť (význ. 1, 2), postačiť: zárobok v-í na živobytie, na to jeho schopnosti sotva v-ia, (ne)v-í držať krok s ostatnými;
v-ia si sami, nepotrebujú pomoc2. prejaviť hospodárnosť, vyjsť: v. s krmom do jari, v. so silami;
-
nedok. vystačovať
-
vysťahovalec -lca m. kto sa vysťahoval z vlasti; emigrant;
-
vysťahovalecký príd.;
-
vysťahovalectvo -a s.
-
vysťahovať dok. prinútiť opustiť byt ap., deložovať: v. nájomníkov;
úradné v-nie// vysťahovať sa zmeniť, opustiť byt, bydlisko, odsťahovať sa: v. sa z bytu, v-l sa s celou rodinou (do mesta);
v. sa z vlasti emigrovať -
vyštartovať dok. vybehnúť (význ. 3), vyraziť: atléti v-li presne odštartovali;
v. na loptu, za loptou -
vystať -stane -stanú -staň! -stal dok.
1. nebyť (prítomný); neuskutočniť sa: v. z práce;
ochorel, prechádzky museli v. odpadnúť2. zvýšiť sa, vystačiť, ostať: na rukávy už nev-lo látky
3. iba 3. os. byť schopný (urobiť niečo): od neho, z neho to, všetko v-e je toho, je všetkého schopný;
vystáť -stojí -stoja -stoj! -stál dok.
1. státím stráviť, prestáť: v. celé hodiny za pultom
2. státím utvoriť: v. jamu v snehu
3. státím získať, dosiahnuť: v. lístky do kina
4. vytrpieť, pretrpieť: v. veľa trápenia
-
vystatovačne prísl.;
-
vystatovačnosť -i ž.
-
vystatovačný príd. kt. sa rád vystatuje; svedčiaci o tom; chvastavý: v. človek;
v-é reči; -
vystatovať sa nedok. vychvaľovať sa, chváliť sa, chvastať sa: v. sa svojimi vedomosťami, známosťami
-
výstava -y -tav ž. vystavenie (význ. 1), vystavovanie predmetov; vystavené predmety: svetová v., poľnohospodárska v., v. obrazov, usporiadať v-u;
prejsť, vidieť celú v-u;