Význam slova "vyra" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nedok. vyrábať -a

vyrabovať dok. rabovaním okradnúť, vykradnúť: v. obchody;
expr. v. prírodu vydrancovať

vyradiť dok.

1. vylúčiť z činnosti; zbaviť účasti na niečom: v. most z premávky, stroj v-ený pre poruchu;
v. mužstvo zo súťaže

2. (pri triedení) vyčleniť, oddeliť (niečo nepotrebné, chybné): v. staré šatstvo, hrdzavé súčiastky, v-ený tovar

3. voj. v. dôstojníkov po skončení štúdia slávnostne udeliť hodnosť;

vyraďovací príd. určený na vyraďovanie: v. zápas, v-ie preteky

nedok. vyraďovať

// vyradiť sa vylúčiť sa, vyčleniť sa: nedobrovoľne sa v. z kolektívu;

nedok. vyraďovať sa

vyrapotať -ce -cú -oc/-taj! -cúc/-tajúc dok. expr. nepremyslene prezradiť, vyklebetiť: ľahkomyseľne v. tajomstvo

vyrásť -rastie -rastú -sť/-i! dok.

1. rastom dosiahnuť výšku; rastom sa vyvinúť; narásť: chlapec za rok v-l o päť cm;
na medzi v-la tráva, zo semena v-ie strom

2. rastom dosiahnuť stav dospelosti al. stať sa niečím, nejakým: v-l na dedine, v-la nová generácia;
v-la na pekné dievča

3. rastom presiahnuť rozmery, funkciu odevu ap.: v. zo šiat, z topánok;
dieťa v-lo z plienok odrástlo

4. náhle vzniknúť, objaviť sa: za mestom v-lo sídlisko, v-li tu malé súkromné obchody

5. dosiahnuť vyššiu úroveň, zdokonaliť sa; rozrásť sa: odborne v., v. na dobrého podnikateľa;
družstvo v-lo na moderný závod

● akoby bol zo zeme v-l nečakane sa zjavil;
z toho sme už v-li to nás už prestalo zaujímať;
v. z detských topánok, nohavičiek dospieť;
v. ako huby po daždi vo veľkom množstve

nedok. vyrastať

výrastok -tku m. neživ. vyrastený nepravidelný útvar (organizmu): v-y na koži, na chrbtici;

výrastok -tka mn. -ovia m. živ. obyč. pejor. dospievajúci chlapec: dvanásťročný v., bezočiví v-ia

vyrátať -ta/-ce -tajú/-cu -taj/-c! dok.

1. vypočítať: v. príklad;
v-l si, koľko zarobí

2. vymenovať (význ. 1): v-l mu celý zoznam mien;

nedok. vyrátavať -a, vyratúvať -a, vyratovať

výraz -u m.

1. vyjadrenie citového, myšlienkového stavu; jeho vonkajší prejav: v. obdivu, úcty;
umelecký, herecký v.

2. vonkajší vzhľad človeka ako prejav jeho (duš.) stavu: starecký v., v. strachu, radosti na tvári

3. vyjadrovací (jazykový) prostriedok: správny, výstižný v., odborný v., používať vulgárne v-y;
matematický v. mat. úkon vyjadrený symbolmi

□ dať niečomu v. vyjadriť;

nedok. vyrážať -a

vyraziť dok.

1. úderom al. iným zásahom uvoľniť, odstrániť, poškodiť ap.: v. čap zo suda, v. dvere plecom, pri páde si v-l zub;
neos. v-lo mu dych znemožnilo mu dýchať;
v. niekomu zbraň z ruky i fraz. predísť argumentom;
hovor. v. poistky vybiť

2. razením utvoriť, vyhĺbiť: v. mincu;
kľúč s v-eným číslom;
v. chodbu v bani

3. prudko vystúpiť (na povrch): zo zeme v-la ropa, z nádoby v-la para

4. náhle vyrásť: jačmeň už v-l

5. prudko vybehnúť, rázne sa dať na cestu, do boja ap.: po výstrele pretekári v-li;
zavčasu ráno v-me;
tanky v-li zboku zaútočili

6. dôrazne, prudko ap. vysloviť: v-l zo seba kliatbu, v. poslednú slabiku

7. hovor. expr. vyhodiť (význ. 5), prepustiť: v-li ho z izby, zo skúšky, z roboty

● to mu v-lo dych prekvapilo, ohromilo ho to;

vyrážka -y -žok ž. pupenec na koži al. na sliznici (vyvolaný poruchou organizmu); vriedok: v-y pri alergii, vyhodila sa mu v., tvár pokrytá v-mi;

vyrážkový príd.

výražkový príd.: v. chlieb z kvalitnej (belšej) ražnej múky

výrazne prísl.: v. sa prejaviť, odlišovať;

výraznosť -i ž.

výrazný príd.

1. nápadne sa prejavujúci, osobitý, svojský: v-é črty tváre, v-é gesto, v. charakter

2. zreteľný, badateľný, jasný: v-á chuť;
v. úspech, rozdiel markantný;

výrazovo, výrazove prísl.: v. bohatý prejav;

výrazovosť -i ž.

výrazový príd.: v. prostriedok;