Význam slova "vyp" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

výpočtový príd. k 1: v-á technika súhrn mechanizovaných al. automatizovaných prostriedkov na uskutočňovanie výpočtov;
v-é stredisko pracovisko, kde sa spracúvajú informácie na samočinnom počítači

vypočuť -je -jú dok.

1. počúvaním zachytiť, počuť: v. (tajný) rozhovor, v. si reláciu, prednášku

2. nechať hovoriť, s pozornosťou počuť hovorené: v. sťažovateľa, nechceli ho ani v.

3. podrobiť výsluchu, vypočúvaniu: v. obžalovaného;

nedok. k 3 vypočúvať -a: práv. v-nie úr. zisťovanie skutočností kladením otázok: v. svedkov

vypojiť -í -a dok. prerušiť niečo zapojené, odpojiť: v. elektrické vedenie;
v-ený telefón;

vypoklonkovať dok. expr. zdvorilo sa niekoho zbaviť: v-li ho na chodbu

nedok. vypomáhať -a

výpomoc -i ž.

1. príležitostná pomoc: susedská v., v. v domácnosti, prijatý na dočasnú v.

2. fin. príspevok, podpora: sociálna v.

výpomocne prísl.

výpomocný príd. určený, prijatý na výpomoc: v-é sily;

vypomôcť -môže -môžu -mohol dok. poskytnúť výpomoc, pomôcť: v. brigádami, finančne (si) v.;
v. si klamstvom, gestami;

vypomstiť sa -sť/-i! dok. pomstiť sa (význ. 1, 2): v. sa za bezprávie, v. sa na nevinnom;
ľahkomyseľnosť sa mu (kruto) v-la

výpon -u m. tel. stoj, pri kt. váha tela spočíva na prstoch napnutých nôh

vyponosovať sa dok. ponosovaním si uľahčiť, vyžalovať sa: v. sa najbližším, v. sa na susedov

vyporiadať sa, správ. vyrovnať sa, porátať sa

vypotiť dok. potením vydať zo seba: v. (vypitú) tekutinu;
v. chorobu;

// vypotiť sa vydať zo seba pot (pri liečení): ľahnúť si a v. sa

vypotrebovať dok. upotrebúvaním vyčerpať (zásobu), spotrebovať: v. celú tubu krému

výpoveď -e ž.

1. slovné vyjadrenie, tvrdenie (obyč. pred súdom): svedecká v.;
lingv. zákl. komunikatívna jednotka jazykového prejavu

2. zrušenie práv. al. iného pomeru; písomnosť o tom: súdna v., dostať v.;
doručiť v.

□ robiť v. vypovedať²;

vypovedať² -á nedok.

1. vypovedávať, vypovedúvať (význ. 2 – 4): v-á vojnu všetkým;
jedna strana v-á dohodu;
stroj už v-á (službu);
sily mu v-jú ubúdajú

2. robiť výpoveď (význ. 1), svedčiť: v. pred súdom, (ne)v-li rovnako

vypovedať¹ -vie -vedia -vedz! dok.

1. vysloviť (význ. 1, 2), povedať: nevie ani slova v.;
to sa nedá (ani) v.! ťažko to vyjadriť

2. vyhlásiť (význ. 1): v. vojnu

3. uskutočniť výpoveď (význ. 2): v. zmluvu, úver

4. (o mechanizmoch, orgánoch ap.) prestať fungovať: motor v-l (službu);
nervy mu v-li prestal sa ovládať;
žalúdok mu v-l prestal tráviť

5. zakázať pobyt, prinútiť opustiť isté miesto, vykázať, vyhnať: v. nevítanú osobu, v. nájomníka z bytu

□ v. poslušnosť neposlúchnuť;
v. boj (zaostalosti) začať bojovať (so zaostalosťou)

● bolesť na nev-nie nevýslovná;

nedok. vypovedávať -a, vypovedúvať -a

výpovedný príd.: v-á lehota, v-é dôvody

vypožičať, vypožičať si -ia -ajú dok. požičať si: v. si knihu z knižnice, v. si na stavbu domu;
auto v-né z požičovne;

nedok. vypožičiavať, vypožičiavať si -a

výpožička -y -čiek ž.

1. (vy)požičanie: dátum v-y

2. (vy)požičaná vec: urgovať vrátenie v-čiek

výpožičný príd. týkajúci sa požičiavania: v. lístok, v. čas

vypozorovať dok. pozorovaním zistiť, vybadať, postrehnúť, všimnúť si: v-l uňho neistotu, nepokoj;
v-l, že vec neberú vážne

vypracovať dok.

1. (tvorivou) prácou utvoriť, vyhotoviť: v. plán, koncepciu, projekt, rukopis diela

2. remeselnou prácou odborne urobiť, zhotoviť: v. fazónku, dobre v-ný nábytok;
v. cesto spracovať, vymiesiť ap.;

nedok. vypracúvať -a, vypracovávať -a

// vypracovať sa prácou, úsilím sa zdokonaliť: v. sa na dobrého odborníka;

nedok. vypracúvať sa, vypracovávať sa

vyprahnúť -e -ú -hol dok. kniž. vyschnúť (význ. 1), vysušiť sa: zem suchom v-la;
v-té ústa, hrdlo suché, pren. smädné

vyprášiť -i dok.

1. údermi, trepaním ap. zbaviť prachu: v. koberec, prachovku

2. expr. zbiť (význ. 3), vybiť: v. psa korbáčom

3. hovor. expr. vyhnať (význ. 2), odprášiť: v. všetkých z domu

● expr. v. niekomu kožuch, kabát zbiť ho;

výprask -u m. expr. bitka (význ. 3), výplata: dostať (zaslúžený) v.;

nedok. k 1 vyprašovať

vyprať -perie -perú -tý/-ný dok.

1. oprať: v. bielizeň, v. niečo v benzíne, v práčke;
v. surovinu, uhlie, repu premyť

2. praním odstrániť: v. fľaky z vreckovky;

vypratať -ce -cú -cúc/-tajúc dok.

1. vynášaním odstrániť, odpratať: v. veci z pivnice

2. tým vyprázdniť: v. dvor, byt;
práv. v-nie druh exekučného konania

3. expr. prinútiť odísť, vyhnať: nemôže v. nájomníkov;

nedok. vypratávať -a

// vypratať sa expr. opustiť (význ. 1), odísť: musí sa v. z domu

výprava -y -rav ž.

1. kolektívna cesta s istým zameraním; jej členovia, expedícia: horolezecká, polárna v., vojenská, trestná v.;
táborisko v-y

2. výtvar. znázornenie prostredia pri realizovaní (dram.) diela; súbor dekorácií k nemu: scénická v., filmová v.

vyprávač -a m. hovor. rozprávač: pohotový v.;

vyprávačka -y -čiek ž.;

vyprávačský príd.;

vyprávačstvo -a s.

nedok. vyprávať² -a, vypravovať

// vypraviť sa vydať sa (význ. 4), vybrať sa, vystrojiť sa: ráno sa v-li na túru;

vyprávať¹ -a nedok. hovor. rozprávať (význ. 1 – 3): v. príhody, zoširoka v.

// vyprávať sa¹ rozprávať sa, zhovárať sa: v. sa so susedom

nedok. vyprávať sa², vypravovať sa

výpravca -u mn. -ovia m. kto vypravuje vlaky;

výpravcovský príd.

vypraviť dok.

1. pripraviť na odchod, odoslanie; vystrojiť, vyslať, odoslať: v. deti do školy;
v. vlak, zásielku

2. zaopatriť, vystrojiť (potrebným): v-li ho (na štúdiá), ako mohli;
v. divadelnú hru urobiť výpravu (význ. 2);

výpravka -y -viek ž. návestná pomôcka výpravcu

výpravkyňa -e -kýň ž.;

výpravne¹ prísl.;

výpravne² prísl.;

výpravnosť¹ -i ž.

výpravnosť² -i ž.

výpravný¹ príd. odb. epický: v-á báseň, próza;

výpravný² príd. kt. má bohatú výpravu (význ. 2): v. film;

vyprážaný príd. upravený pražením: v. rezeň, v. syr

nedok. vyprážať -a

1. k vypražiť: v. karfiol

2. (veľa rozličného) pražiť: vyvárať a v. celý deň

// vypražiť sa pražením získať žiadanú podobu: mäso sa v-lo dočervena;

nedok. vyprážať sa

vyprázdniť -i dok.

1. urobiť prázdnym: v. nádobu, vrece;
v. byt, miestnosť, územie uvoľniť

2. zbaviť výlučkov: v. (si) mechúr, črevá;

nedok. vyprázdňovať

// vyprázdniť sa

1. stať sa prázdnym: nástupisko sa v-lo;
byt sa v-l

2. zbaviť sa výlučkov: v. sa pred operáciou;

nedok. vyprázdňovať sa

vypražiť dok. pražením upraviť, upražiť: v. rezne;

vyprchať dok.

1. vypariť sa: éter rýchlo v-á, vôňa v-la

2. kniž. stratiť sa (význ. 2), vypŕchnuť: odvaha z neho v-la;

nedok. vyprchávať -a

vypŕchnuť -e -u -chol dok.

1. stratiť perie, opŕchnuť: v-tá sliepka

2. (o perí, zrne ap.) vypadať: sliepke v-lo perie, zrno v-lo z klasov

3. stratiť sa (význ. 2), zmiznúť, vyprchať: hnev z neho dávno v-l

výpredaj -a m. dopredaj zlacnených výrobkov (po sezóne): jesenný v. obuvi

vypredať dok. postupne (všetko) predať: v. tovar, v. vstupenky;
v-né predstavenie na kt. sú predané všetky vstupenky;

nedok. vypredávať -a

vypreparovať dok. preparovaním upraviť, získať ap.: v-ná koža;
v. cievu z organizmu

vyprevadiť dok. odprevadiť: v. hosťa, išli ho v. na stanicu;

nedok. vyprevádzať -a

nedok. vypriadať -a

nedok. vypriahať -a

vypriahnuť -e -u -hol dok.

1. odopnutím postroja uvoľniť záprah (význ. 1), op. zapriahnuť: ísť v. (kone)

2. takto zbaviť záprahu: v-tý voz

3. hovor. expr. prerušiť prácu: je prepracovaný, musí v.;

vypriasť -pradie -pradú -priadol dok. hovor. expr. získať (význ. 1), zadovážiť: kde si to v-l? odkiaľ to máš?

vyprieť -ie -ú dok. zavrieť pred niekým (dvere), nepustiť dnu: v. nevolaného hosťa;
v-té dvere;

vyprobovať dok. hovor. vyskúšať (význ. 1): v. si topánky, v. svoju silu

vyprodukovať dok. produkciou získať, vyrobiť: v. dostatok potravín

vyprofilovať dok. kniž. al. publ. dať niečomu vyhranenú podobu, stavbu ap., (výrazne) utvoriť: v. nový súbor

// vyprofilovať sa vyhranene sa zamerať, prejaviť: v. sa do súčasnej podoby nadobudnúť súčasnú podobu

vyprojektovať dok. zhotoviť projekt: v. letecký motor, sústavu vodných diel

vyprosiť dok. prosením získať, dosiahnuť: v. pomoc pre postihnutých;
v. si dovolenie od rodičov;

nedok. vyprosovať

// vyprosiť si expr. nepripustiť, zakázať: to si v-m, to je urážka!

nedok. vyprosovať si

vyprostiť, vyprosťovať, správ. vyslobodiť, vyslobodzovať, uvoľniť, uvoľnovať

vyprovokovať dok.

1. provokovaním prinútiť na niečo, vydráždiť: (ne)dať sa v. (do bitky), v. súpera

2. takto vyvolať, podnietiť: v. vojnu

vypršať -í -ia dok. uplynúť: trest v-l;
zmluva v-la stratila platnosť;

nedok. vypršiavať -a

vyprsknúť -e -ú -kol dok.

1. prudko vystreknúť: voda, masť v-la

2. takto vypľuť: v. slinu

3. expr. prudko prejaviť navonok (city): v. od zlosti;
v. do smiechu, v smiech prepuknúť

vypšikať dok. expr. vyhnať (význ. 2), vypratať; vyštvať: chceli ho v. z domu

vypučať -í -ia dok. (o rastline) vyhnať púčiky: stromy v-li

nedok. vypúčať -a

// vypučiť sa: stena sa v-la;

nedok. vypúčať sa

vypučiť dok. vysunúť dopredu (niečo oblé), vyduť: v. brucho;
expr. v. oči vyvaliť;

vypudiť dok. vyhnať (význ. 2): v. hlodavce (z diery);

nedok. vypudzovať

nedok. vypukať

vypuklina -y -lín ž. vypuklé miesto, vydutina: v-y na asfalte

vypuklo prísl. k 2: v. sa prejaviť;

vypuklosť -i ž.

vypuklý príd.

1. mierne vystupujúci z plochy, vydutý: v. povrch, v-é zrkadlo, v-é čelo

2. zreteľný, viditeľný: v. rozdiel;

vypuknúť -e -ú -kol dok.

1. náhle vzniknúť, náhle sa objaviť, vzplanúť: v-lo povstanie, požiar v-l (s) nečakanou silou

2. kniž. (o človeku) prudko prejaviť city ap.: v. v plač, obecenstvo v-lo v jasot;

vypumpovať dok.

1. pumpovaním odstrániť, vyčerpať: v. vodu (z pivnice)

2. takto vyprázdniť: v. žalúdok

3. hovor. expr. vylákať (význ. 2), vymámiť: v. od rodičov peniaze

výpust -u m. odb. otvor upravený na vypúšťanie (obsahu niečoho): v. vysokej pece, v. kanála, rybníka

nedok. vypúšťať -a

vypustiť -sť/-i! dok.

1. prestať držať, pustiť: (ne)v. niečo z ruky

2. dovoliť, aby sa niečo dostalo von: v. holuby z klietky;

3. umožniť odtok, unikanie (tekutiny): v. vodu z vane, paru z potrubia

4. takto vyprázdniť: v. bazén

5. vynechať: v. slovo, vetu z textu

6. uviesť do pohybu, vyslať (do ovzdušia): v. raketu, deti v-li šarkana

7. vypáraním (záševu, záhybu) uvoľniť, predĺžiť ap.: v. sukňu v páse, v. dĺžku (na kabáte)

● v. dušu, ducha umrieť;
to (si) vypusť z hlavy! a) nebude podľa tvojho b) na to nemysli, zabudni;

vypýtať -a dok.

1. pýtaním získať, vyžiadať: v. si účet, potvrdenku, v. si nazad požičanú vec

2. požiadať (o ruku ap.), popýtať: v. dievča (za ženu, do tanca)

3. požiadať o uvoľnenie: v. dieťa zo školy;
v. sa z práce

vypytovať nedok. viackrát pýtať, žiadať: ustavične v. peniaze

// vypytovať sa viackrát sa pýtať, spytovať sa: v. sa na známych, na zdravie, na podrobnosti;
v-niu nebolo konca