Význam slova "vyhn" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

vyhňa -e ž. ohnisko na rozžeravovanie kovov, ktorého teplota sa zväčšuje vháňaním vzduchu; dielňa s týmto ohniskom: kováčska v.;
horúco ako vo v-i veľmi

vyhnanec -nca m. kto bol prinútený opustiť vlasť, exulant;

vyhnanecký príd.

vyhnanisko -a -nísk s. expr. veľmi odľahlé, opustené miesto: bývať na v-u

vyhnankyňa -e -kýň ž.;

vyhnanstvo -a s. nútený pobyt v cudzine, exil: byť vo v-e

vyhnať -ženie -ženú dok.

1. hnaním prinútiť na odchod (von); tak dostať na určené miesto: v. sliepky zo záhrady;
v. statok na pašu

2. prinútiť opustiť isté prostredie: v. deti z domu;
bieda ho v-la do sveta;
byť v-ný z rodiny

3. expr. odstrániť (význ. 2), zahnať, odohnať: v. bolesť z tela;
v. nepokoj, smútok

4. hovor. expr. pričiniť sa o dosiahnutie istej výšky, zdvihnúť: v. múry pod krov;
v. ceny, platy dohora

5. (o rastline) pustiť výhonky; bujne vyrásť: jablonka už v-la;
v. do kvetu

● nehodno ani → psa von v.;
expr. ja ti to v-m z hlavy! prinútim ťa vzdať sa toho;

vyhnúť -e -ú -hol dok.

1. ohnúť smerom von, do výšky ap.: v. plech dohora

2. i vyhnúť sa ustúpiť z cesty; zabrániť stretnutiu: v. sa autu;
radšej (sa) mu v-l zďaleka

3. i vyhnúť sa uniknúť niečomu: v. sa otázkam, zodpovednosti;
v. (sa) nebezpečenstvu vyvarovať sa ho;