Význam slova "vyh" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

vyhádzať -dže -džu dok. postupne vyhodiť, povyhadzovať: v. všetko z tašky, v. veci na smetisko, von oblokom;

vyhadzov -a m. subšt. vyhodenie

□ dostať v. byť vyhodený, prepustený

nedok. vyhadzovať

// vyhodiť sa

1. vyskočiť (význ. 2), vyšvihnúť sa; vymrštiť sa: v. sa na koňa;
na hladinu sa v-la rybka

2. utvoriť sa, objaviť sa (na koži): v-l sa mu vriedok;

nedok. vyhadzovať

// vyhádzať sa vyhodiť sa (význ. 2): v-li sa mu vredy;
celý sa v-l;

nedok. vyhadzovať sa

nedok. vyháňať -a

nedok. k 3 vyhárať -a

nedok. vyhášať -a

nedok. vyhasínať -a

vyhasiť dok.

1. zahasiť (význ. 1), uhasiť: v-ená (tehliarska) pec;

2. v. vápno nasýtiť (vápno) vodou;

vyhasnúť -e -ú -sol dok. prestať horieť, zhasnúť: oheň v-l;
neos. v peci v-lo;

vyhasnutý príd. kt. vyhasol: v-á pahreba, cigareta;
v-á sopka, op. činná;

výherca -u mn. -ovia m. kto získal výhru: šťastný v.;

výherkyňa -e -kýň ž.

výherný príd.: v-á listina;
v-á vkladná knižka

výhľad -u m.

1. dobrá viditeľnosť na okolité miesta, vyhliadka, rozhľad: z vrchu je pekný v., v. na mesto, zacláňať v.

2. nádeje (význ. 1), perspektíva, vyhliadka: v-y do budúcnosti

□ mať niečo vo v-e a) zamýšľať b) očakávať;

vyhľadať dok. hľadaním nájsť, zistiť; vypátrať: v. knihu v knižnici;
v. slovo v slovníku;
v. známych v meste;

vyhľadávač -a m. živ. kto niečo vyhľadáva: v. bitiek, rozkoší;

vyhľadávač -a mn. -e m. neživ. inform. počítačový program na vyhľadávanie súborov, informácií ap.

nedok. vyhľadávať -a

1. k vyhľadať

2. mať niečo v obľube (a ísť za tým): v. samotu, veselú spoločnosť

vyhladiť dok.

1. urobiť hladkým: v. povrch výrobku, cesta v-ená saňami, kolesami áut

2. hladičkou vyrovnať, vyžehliť: v. bielizeň, v-ené nohavice

3. kniž. násilím odstrániť, vyhubiť, zničiť: v. mesto z povrchu zeme;

vyhladnúť -e -ú -dol dok. stať sa hladným: od obeda už v-l

vyhladovať dok. postihnúť hladom: v-ná šelma;
v. obkľúčené mesto premôcť hladom

výhľadový príd.: v. plán perspektívny

nedok. k 1, 3 vyhládzať -a, vyhladzovať

// vyhladiť sa stať sa hladkým: podošvy sa v tráve v-li;

nedok. vyhládzať sa, vyhladzovať sa

vyhladzovací príd. určený, zameraný na vyhladenie, zničenie: v-ia vojna, v. tábor

vyhlásenie -ia s.

1. (slávnostné) ver. oznámenie, proklamácia: manifestačné v.

2. (písomné) vyjadrenie o istej skutočnosti na úr. ciele; doklad o tom: čestné v.;
(vyplniť) colné v.

vyhlásiť -i dok.

1. úradne verejne oznámiť, ohlásiť: v. súťaž;
v. vojnu vypovedať;
v. zásadu rovnosti proklamovať

2. slávnostne (vy)menovať: v. víťaza, najlepších pracovníkov

3. dôrazne povedať, oznámiť: v-l, že sa vzdáva funkcie

4. úradne označiť, prisúdiť istú vlastnosť, stav: v. doklady za neplatné;
v. osobu za nezvestnú, za mŕtvu;

vyhláška -y -šok ž. úr. ver. oznámenie: uverejniť, vyvesiť v-u;

vyhláškový príd.

nedok. vyhlasovať

vyhlasovateľ -a mn. -ia m. kto niečo vyhlasuje: v. súťaže, konkurzu;

vyhlasovateľka -y -liek ž.

vyhĺbenina -y -nín ž. vyhĺbené miesto: v. v teréne

vyhĺbiť -i dok. hĺbením utvoriť: v. priekopu;

nedok. vyhlbovať

vyhliadka -y -dok ž.

1. výhľad (význ. 1), rozhľad: balkón s v-ou na more

2. nádeje (význ. 1), perspektíva, výhľad: v. na úspech, dobré v-y (do budúcnosti);

vyhliadkový príd. k 1: v-á reštaurácia, v. autobus;
v-á plavba

vyhliadnuť si -e -u -dol dok. vybrať si (pohľadom); vyvoliť si: v. si miesto (na parkovanie);
v. si tanečnicu

vyhmatať dok. hmatom zistiť, nahmatať: v. zdureninu na tele;

nedok. vyhmatávať -a

vyhňa -e ž. ohnisko na rozžeravovanie kovov, ktorého teplota sa zväčšuje vháňaním vzduchu; dielňa s týmto ohniskom: kováčska v.;
horúco ako vo v-i veľmi

vyhnanec -nca m. kto bol prinútený opustiť vlasť, exulant;

vyhnanecký príd.

vyhnanisko -a -nísk s. expr. veľmi odľahlé, opustené miesto: bývať na v-u

vyhnankyňa -e -kýň ž.;

vyhnanstvo -a s. nútený pobyt v cudzine, exil: byť vo v-e

vyhnať -ženie -ženú dok.

1. hnaním prinútiť na odchod (von); tak dostať na určené miesto: v. sliepky zo záhrady;
v. statok na pašu

2. prinútiť opustiť isté prostredie: v. deti z domu;
bieda ho v-la do sveta;
byť v-ný z rodiny

3. expr. odstrániť (význ. 2), zahnať, odohnať: v. bolesť z tela;
v. nepokoj, smútok

4. hovor. expr. pričiniť sa o dosiahnutie istej výšky, zdvihnúť: v. múry pod krov;
v. ceny, platy dohora

5. (o rastline) pustiť výhonky; bujne vyrásť: jablonka už v-la;
v. do kvetu

● nehodno ani → psa von v.;
expr. ja ti to v-m z hlavy! prinútim ťa vzdať sa toho;

vyhnúť -e -ú -hol dok.

1. ohnúť smerom von, do výšky ap.: v. plech dohora

2. i vyhnúť sa ustúpiť z cesty; zabrániť stretnutiu: v. sa autu;
radšej (sa) mu v-l zďaleka

3. i vyhnúť sa uniknúť niečomu: v. sa otázkam, zodpovednosti;
v. (sa) nebezpečenstvu vyvarovať sa ho;

výhoda -y -hod ž. okolnosť, situácia priaznivejšia pre niekoho, niečo vo vzťahu k niekomu, niečomu inému: materiálne v-y, byť vo v-e oproti ostatným, poskytovať v-y;
v-y veľkovýroby prednosti

vyhodiť dok.

1. hodením dostať do výšky: v. loptu, v. tanečnicu

2. prudko trhnúť smerom nahor: pyšne v. hlavu;
kôň v-l zadkom

3. výbuchom zničiť: v. továreň do vzduchu

4. hodením dostať smerom von: dieťa v-lo hračku z kočíka

5. hovor. expr. (energicky) prinútiť na odchod; prinútiť opustiť miesto, zamestnanie ap.: miernite sa, lebo vás v-m! v-li ho z práce;
študenta v-li zo skúšky neurobil skúšku

6. odstrániť niečo nepotrebné: v. staré topánky, v. niečo na smetisko

7. hovor. expr. (neužitočne, veľa) stroviť, premárniť: v. peniaze za haraburdy

8. (pri hre v karty) uviesť do hry, vyniesť: v. prvú kartu;
v. tromf i pren. povedať rozhodujúci argument

● expr.: v. niekoho zo sedla zbaviť moci, rozhodovania;
v. niekoho na ulicu prepustiť z práce;
v. si z kopýtka zabaviť sa;
to si v-ď z hlavy a) nebude podľa tvojho b) nemysli na to;

výhodne prísl.: v. nakúpiť;

nedok. vyhodnocovať

výhodnosť -i ž.

vyhodnotiť dok.

1. vybrať na ocenenie, ohodnotenie: v. najlepších súťažiacich

2. hovor. ohodnotiť, zhodnotiť: v. výsledky súťaže;

výhodný príd. poskytujúci výhodu, op. nevýhodný: v-á pozícia, v-á kúpa;
pokladal to za v-é;

vyhojiť -í -a dok. vyliečiť (obyč. vonkajšie poranenie): v. ranu

// vyhojiť sa: poranenie sa celkom nev-lo

vyholiť -ľ! dok. dôkladne oholiť: v. si bradu;
v. pacienta;
vyholil sa nahladko

výhonok -nka/-nku m. novo narastená časť rastliny: zelený v., bočné v-y, v-y viniča;

vyhorieť -í -ia -retý/-rený dok.

1. zhorieť do základov: dedina v-la

2. utrpieť škodu požiarom: podpora tým, čo v-li

3. vyhasnúť, dohorieť: žiarovka v-la;
neos. v peci v-lo

4. hovor. expr. doplatiť na niečo, odniesť niečo: nevinne v. za niečo;

vyhostiť -sť/-i! dok. kniž. vypovedať (význ. 5), vykázať: v-ený z krajiny;

nedok. vyhosťovať

vyhotoviť dok. vypracovať, zostaviť (úr. spis): v. doklad, faktúru, odpis;

nedok. vyhotovovať

nedok. vyhovárať -a

// vyhovoriť sa

1. hovorením si uľaviť: potrebuje sa v.

2. nájsť výhovorku: v. sa na chorobu;

nedok. k 2 vyhovárať sa

vyhovieť -ie -ejú dok.

1. urobiť po vôli: každému nemožno v., tebe nik nev-ie

2. splniť (požiadavky, potreby): v. žiadosti;

vyhovoriť dok. hovorením, prehováraním vyvrátiť: nedá si to v.;

výhovorka -y -riek ž. nepravá, vymyslená príčina: naivná v., nájsť si v-u

● žart. dobrá v. stojí groš ani dobrá výhovorka neobstojí

nedok. vyhovovať

1. k 1, 2: v. každému, v. zvýšeným nárokom

2. byť vhod: termín nám v-je

vyhovujúci príd. spĺňajúci požiadavky, zodpovedajúci, vhodný: v-e podmienky, v. tvar;

vyhovujúco prísl.

výhra -y -her/-hier ž.

1. vyhratie (význ. 1); víťazstvo, op. prehra: v. nad ťažkým súperom, v športovej súťaži, v súdnom procese

2. peniaze, predmet, cena ap. získaná v hre: získať hlavnú v-u;

vyhrabať -e -ú dok.

1. hrabaním vyhĺbiť: deti v-li v piesku tunel

2. hrabaním odstrániť, dostať von: v. popol z pece;
pes v-l kosť

3. takto vyčistiť: v. pec

4. expr. prehrabávaním nájsť, objaviť: ktovie, odkiaľ to v-l

● expr. v. niečo aj spod zeme zadovážiť za každú cenu;

nedok. vyhrabávať -a, vyhrabúvať -a

// vyhrabať sa expr. dostať sa (význ. 1), vyliezť: nevládal sa v. z postele;

nedok. vyhrabávať sa

výhrada -y -hrad ž. obmedzujúca námietka al. podmienka: kritické v-y (k návrhu), súhlasiť bez v-d

□ mať v-y

vyhradiť dok.

1. zmluvou ap. vopred zaistiť: v. si užívacie právo;
zmena programu v-ená

2. vopred určiť, rezervovať: v. miesto pre čestných hostí, plocha v-ená na parkovanie;

výhradne prísl. výlučne, iba, len: o tom rozhoduje v. súd;

výhradnosť -i ž.

výhradný príd. kt. bol niekomu prisúdený al. vyhradený: v-é právo predaja, v-á moc;

nedok. vyhradzovať

vyhranene prísl.;

vyhranenosť -i ž.

vyhranený príd. kt. sa vyhranil, presne vymedzený, vykryštalizovaný: v-é stanovisko, v. názor na život;

vyhraniť dok. dať presnú podobu, presne vymedziť: v. si mienku;

nedok. vyhraňovať

// vyhraniť sa nadobudnúť presnú podobu; vykryštalizovať (sa): názor, ktorý sa postupne v-l;

nedok. vyhraňovať sa

vyhrať -á -tý/-ný dok.

1. získať víťazstvo, úspech v hre, zápolení, spore ap., op. prehrať: v. bitku, preteky, proces, v. vo voľbách;
hovor. ešte si nev-l! nedosiahol želaný stav

2. získať ako výhru (význ. 2): v. putovný pohár, v. prvú cenu (v športke);

nedok. vyhrávať -a

1. k 1, 2: v. v polčase

2. dlho, s chuťou, vervou ap. hrať: v. na harmonike;
celý deň v-a rádio

● žart. cigáni mu v bruchu v-jú je hladný

vyhrážať sa -a nedok. hrozbami strašiť; hroziť (sa), zahrážať sa: v-l sa, že ho udá;
v. sa deťom palicou

vyhrážka -y -žok ž. vyhrážanie, hrozba: vojnové v-y, donucovanie v-ami

výhražne prísl.: v. zdvihnutá päsť

výhražný príd. vyjadrujúci vyhrážku: v. list;
v. pohľad;

vyhrešiť dok. hrešením pokarhať: v. dieťa, v. nedisciplinovaného pacienta

výhrevnosť -i ž. schopnosť vydávať teplo

výhrevný príd. vydávajúci teplo, vyhrievajúci, hrejúci: v-é palivo;
(málo) v-é kachle;

vyhriať -hreje -hrejú dok. dodať (potrebné) teplo, zohriať, zahriať: v. miestnosť na 20 °C, piecť v dobre v-tej rúre, ulica v-ta letným slnkom;

vyhrievací príd. určený na vyhrievanie: v-ie teleso

nedok. vyhrievať -a

// vyhriať sa zohriať sa (význ. 1, 2), zahriať sa: v-ty nepi vodu;

nedok. vyhrievať sa: v. sa na slniečku

vyhŕknuť -e -u -kol dok.

1. (o slzách ap.) prudko vytiecť, vystreknúť: slzy mu v-li z očí

2. expr. nechtiac, nepremyslene povedať, vytres(k)núť: v. hlúposť, nečakane v.

vyhrmieť -í -ia dok. expr. byť označený za vinníka, zle obísť: nevinne v., v. za rozbitý oblok

nedok. vyhŕňať -a, vyhrnovať

// vyhrnúť sa

1. zhrnutím sa dostať dohora: rukávy sa mu v-li

2. expr. hromadne, odrazu vyjsť: zo školy sa v-li žiaci, dav sa v-l na námestie

3. prudko vytiecť, vniknúť: slzy sa jej v-li;
krv sa mu v-la do tváre;

nedok. k 1 vyhŕňať sa, vyhrnovať sa

vyhrnúť -ie -ú dok.

1. hrnutím odstrániť: v. stružliny z dielne, v. štrk z vagóna

2. hrnutím umiestniť dohora: bager v-l zem na kopu, v. si golier;
v. si nohavice vykasať;
v. si rukávy i fraz. pustiť sa do roboty;

nedok. vyhrocovať

// vyhrotiť sa: rozpory sa v-li, v-ený konflikt;

nedok. vyhrocovať sa

vyhrotiť dok. vyostriť: v. situáciu;
dramatické v-enie deja;

nedok. vyhrýzať -a

vyhrýzť -hryzie -hryzú dok.

1. hryzením utvoriť: myši v-li dieru (vo vreci)

2. takto poškodiť: mole v-li látku;

vyhubiť dok. kniž. hubením vyničiť, vykynožiť: v. hlodavce, burinu;
v. celý národ zlikvidovať

vyhúknuť -e -u -kol dok. expr. prudko vyrásť: v. do výšky, po daždi všetko v záhrade v-ne;
v-tý mládenec

vyhupnúť, vyhupnúť sa -e -ú -pol dok. expr.

1. vyskočiť (význ. 2), vyšvihnúť sa, vyhodiť sa: v. (sa) na koňa

2. vynoriť sa (význ. 2), vykuknúť: spoza končiara (sa) v-l mesiac

vyhútať -a dok. hovor. vymyslieť (význ. 1): v. novoty;

nedok. vyhutovať: deti stále v-jú vymýšľajú (huncútstva)

nedok. vyhýbať, vyhýbať sa, k 1 i vyhýnať -a

// vyhnúť sa nahnúť sa (von): v. sa z obloka;

vyhýbavo prísl.;