Význam slova "vyda" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

vydaj -a m. vstup dievčaťa, ženy do manželstva, vydávanie: dievča súce na v.

výdaj -a m.

1. vydávanie (význ. 2): v. stravy, čakať na v. materiálu

2. výdajňa: v. batožiny je vzadu

vydajachtivý príd. expr.: v-é dievča kt. sa chce rýchlo vydať

nedok. vydájať -a

výdajka -y -jok ž. doklad o výdaji (tovaru)

výdajňa -e ž. miestnosť, miesto, kde sa niečo vydáva; výdaj (význ. 2): v. cestovných lístkov

vydanie -ia s. uverejnenie tlačou; spôsob úpravy (rukopisu) do tlače: prvé v. knihy, ranné v. novín;
kritické v. diela;
hovor. pejor. šalátové v. roztrhaná učebnica ap.

vydarene prísl.;

vydarenosť -i ž.

vydarený príd. kt. sa vydaril, úspešný, dobrý: v-é podujatie;

vydariť sa dok.

1. mať úspech; podariť sa: večierok sa v-l

2. správne vyspieť, najmä duševne: v-ené deti

vydať dok.

1. (s úsilím) dať, dostať zo seba: zem v-á úrodu, v. zo seba všetku silu, nev-l hláska

2. odovzdať do rúk, do vlastníctva; dať do moci: v. tovar, materiál zo skladu;
(ne)v. zajatcov, v. mesto

3. dať za ženu, uviesť do manželstva: v-li ju proti vôli

4. (verejne) vysloviť, vyhlásiť, uverejniť: v. rozkazy, v. komuniké, v. zatykač

5. publikovať tlačou: v. knihu, číslo časopisu, v. niečiu korešpondenciu

6. minúť (peniaze), zaplatiť: v. všetky, posledné peniaze

7. vrátiť drobné: v. zo sto korún, nemám vám v.

8. hovor. mať, predstavovať hodnotu, platiť: ten v-á za desiatich

□ v. svedectvo svedčiť

● v. niekoho na milosť a nemilosť napospas;

výdatne prísl.;

výdatnosť -i ž.

výdatný príd. bohatý čo do množstva, akosti, hojný: v. dážď;
v. obed sýty;

vydatý príd.: v-á žena kt. sa vydala;
už dávno je v-á

nedok. vydávať -a

1. k 1 – 7

2. vyhlasovať (význ. 3), označovať: v. lož za pravdu;
v. sa za inú osobu

// vydať sa

1. úsilím stratiť, dať zo seba: v. sa z posledných síl

2. míňaním sa zbaviť (peňazí): v. sa zo všetkých úspor

3. (o dievčati, žene) uzavrieť manželstvo: dcéra sa už v-la

4. odísť s istým cieľom, vypraviť sa, dať sa: v. sa na cestu, za dobrodružstvom;

nedok. vydávať sa

vydavateľ -a mn. -ia m. kto vydáva knihy al. iné písomnosti: v. novín;
v. ľudových piesní;
v. zobraných spisov editor;

vydavateľka -y -liek ž.;

vydavateľský príd.: v-á práca, v. plán, v-é právo;

vydavateľsky prísl.;

vydavateľstvo -a -tiev s. vydavateľský podnik

vydáviť -i dok. vyvracať¹: všetko v-i

// vydáviť sa vyvracať sa

výdavkový príd.

výdavok -vku obyč. mn. m. peniaze vynaložené na zaplatenie niečoho, trovy, op. príjem: bežné, drobné v-y, príjmy a v-y;
v-y na zbrojenie;