Význam slova "vybav" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

výbava -y -bav ž.

1. veci, kt. dostávajú deti (dcéry) od rodičov obyč. pri vstupe do manželstva: bohatá v. nevesty, chystať si v-u

2. výstroj, vybavenie: kompletná v. na stanovanie;

vybavenie -ia s. súhrn náležitostí, vystrojenie: moderné v. podniku, strojové v. družstva

vybavenosť -i ž. súhrn potrebných prostriedkov, ustanovizní ap., vybavenie, vystrojenie: technická v. vozidla;
občianska v. sídlisk

výbavička -y -čiek ž. zdrob.: detská v.

vybaviť dok.

1. postarať sa o získanie al. uskutočnenie niečoho (obyč. úr. postupom); vykonať, zariadiť: v. si potvrdenie, pas, dôchodok, v. niečo osobne, telefonicky, v meste nič nev-l;
v-li mu prijatie u ministra

2. uviesť do poriadku isté úr. veci (úkonmi vyplývajúcimi z prac. povinnosti): v. spis, agendu, posúriť v-enie žiadosti, nev-ená pošta;
v. stránky, v. cestujúcich

3. vystrojiť (potrebným): dobre v-ené sídlisko, televízor v-ený tranzistormi

● v. si s niekým (osobné) → účty;

vybavovačka -y -čiek obyč. mn. ž. hovor. vybavovanie: v-y po úradoch

nedok. vybavovať

// vybaviť sa

1. dokončiť (istý úkon, povinnosť ap.), odbaviť sa: na colnici sme sa rýchlo v-li

2. prísť opäť na myseľ, objaviť sa (v predstavách): v-la sa mu zabudnutá udalosť;

nedok. vybavovať sa

// vybaviť si vyvolať si opäť v mysli, prestaviť si: živo si v-l tú situáciu;

nedok. vybavovať si