Význam slova "vy" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

vyčerpane prísl.;

vyčerpanosť -i ž.

vyčerpaný príd.

1. vysilený: v. organizmus, nervovo v. človek

2. čerpaním spotrebovaný: v-é zásoby, ložiská rudy;

vyčerpať dok.

1. čerpaním odstrániť, odčerpať (význ. 2): v. vodu z nádrže

2. čerpaním spotrebovať, minúť: v. všetky zásoby, sily

3. zbaviť síl, vysiliť: námaha ho v-la;
úplné v-nie organizmu

4. celkom spracovať, obsiahnuť: v. problém, v. všetky body programu;

vyčerpávajúci príd.

1. kt. vyčerpáva (význ. 3): v-a práca

2. dôkladný, podrobný: v. referát;

vyčerpávajúco prísl.

nedok. vyčerpávať -a

// vyčerpať sa

1. čerpaním sa spotrebovať: prostriedky sa v-li

2. námahou sa zbaviť síl, vysiliť sa: v. sa z posledných síl, nervovo sa v.;

nedok. vyčerpávať sa

vyčesať -še -šú dok.

1. česaním odstrániť: v. nečistotu z hlavy

2. takto zbaviť nečistoty, odpadu ap.: v. kone;
v. ľan

3. česaním upraviť: v. si vlasy dohora;

nedok. vyčesávať -a

vycestovací príd. umožňujúci vycestovanie: v-ie povolenie

vycestovať dok. odcestovať (za hranice): v. do cudziny

nedok. vychádzať -a, vychodiť²

vychádzka -y -dzok ž. chôdza, cesta konaná s cieľom osviežiť sa, navštíviť blízke miesta ap.: v-y po okolí, ísť na v-u, robiť v-y (na bicykli);
hovor. dostať v-u možnosť vzdialiť sa (z kasárne, liečebne ap.);

vychádzkový príd.: v. oblek;
v-á trasa

nedok. vychládať -a

vychladiť dok. (dôkladne) ochladiť (význ. 1): v. potraviny;

vychladnúť -e -ú -dol dok. (celkom) ochladnúť (význ. 1): nechať čaj v., jedzte, v-e vám (obed), v-tá pec;
neos. v izbe v-lo;

nedok. vychládzať -a

// vychladiť sa: pivo sa už v-lo;

nedok. vychládzať sa

vychlípať -e -u dok. expr. chlípaním zjesť: chytro v. polievku

vychlípiť sa, správ. (o viečku) vyduť sa, (o pučiacom lístí ap.) vytlačiť sa

vychmatnúť -e -ú -tol dok. expr. vychytiť (význ. 1), vytrhnúť, vydrapiť, vyšklbnúť: v. peniaze z ruky

východ -u m.

1. miesto, kade sa vychádza, op. vchod: núdzový v., v. z domu, z nástupiska

2. vyjdenie (význ. 1), vychádzanie (ľudí), op. vchod: v. zakázaný, (zabezpečiť) hromadný v.

3. vyjdenie (význ. 3), vychádzanie (nebeských telies), op. západ: v. slnka, mesiaca

4. svet. strana v smere vychádzajúceho slnka, op. západ: terasa obrátená na v.;
(smerom) na v. od mesta východne

5. vých. časť územia, krajiny ap., op. západ: na samom v-e republiky, v. Európy

6. Východ krajiny ležiace vo vých. oblasti zemegule (t. j. časť Európy a oblasť Ázie); vých. krajiny: Blízky, Stredný, Ďaleký v. krajiny juhozáp., stred. a vých. Ázie;

východisko -a -dísk s.

1. miesto, z kt. sa vychádza: v. cezpoľného behu

2. základ, hľadisko ap., z kt. sa vychádza: spoľahlivé, správne v.;
lingv. v. vety časť, kt. obsahuje prvok známy z kontextu, zo situácie, op. jadro

3. spôsob riešenia istej situácie, problému: v. z núdze, nájsť v., niet iného v-a ako sa odsťahovať;

východiskový príd. k 1, 2: v. bod, v-é postavenie, v. podklad, projekt, v-é stanovisko;
v-á stanica východová

vychodiť¹ dok.

1. chodením vyznačiť: v. chodník;

2. chodením opotrebovať: v. topánky, v-ené opätky

3. dokončiť, skončiť, absolvovať: v. školu, kurz

4. chodením (za niečím) získať: v. si povolenie

východne prísl.: v. od mesta na východ

východniar -a m. hovor. (pôv.) obyvateľ vých. Slovenska;

východniarka -y -rok ž.;

východniarsky príd. i prísl.: v-e pesničky;
hovoriť (po) v.

východný príd. k 4 – 6, op. západný: postupovať v-ým smerom;
v-é pobrežie;
v. vietor od východu;
v-é Slovensko, v-á Európa;
v-á kultúra, filozofia orientálna;

východoeurópsky príd. vzťahujúci sa na vých. Európu: v-e štáty

východoslovanský príd. vzťahujúci sa na vých. Slovanov: v-é jazyky

východoslovenský príd. vzťahujúci sa na vých. Slovensko: v-é nárečia, piesne

východový príd. k 1: v-é dvere, op. vchodový;
žel. v-á stanica z kt. vlak vychádza;

východzí, správ. východiskový (bod), východový (stanica)

výchova -y ž.

1. sústavné cieľavedomé pôsobenie na (mladého) človeka zabezpečujúce jeho všestranný rozvoj: v. v rodine, v škole, citová v., v. k samostatnosti, mať dobrú, zlú v-u

2. systematické vzdelávanie v istej oblasti: estetická v.;
telesná, hudobná v., branná v.

3. les., ovoc. sústavné cieľavedomé pôsobenie v pestovateľskej starostlivosti o dreviny: v. porastu;

vychovanosť -i ž.

vychovaný príd. kt. má dobrú výchovu, slušný, op. nevychovaný: dobre v. mladý človek;

vychovať dok.

1. zabezpečiť, poskytnúť výchovu: v. päť detí

2. výchovou sformovať: dobre v. mládež, v. z detí statočných ľudí, v. mladých odborníkov

3. vykŕmiť: v. brava;

nedok. k 1, 2 vychovávať -a

vychovávateľ -a mn. -ia m.

1. kto vychováva: rodičia sú v-mi svojich detí

2. kto vychováva z povolania: v. v domove mládeže;

vychovávateľka -y -liek ž.;

vychovávateľský príd.: v-é povinnosti, zásady

výchovne prísl.: pôsobiť v.

výchovné s. peňaž. príspevok na výchovu nezaopatrených detí (u dôchodcov)

výchovno-vzdelávací príd. týkajúci sa výchovy a vzdelávania, výchovný a vzdelávací: v. proces

výchovný príd.: v-á metóda, v-á ustanovizeň, v-é činitele;
v-é poradenstvo;
v. rez;

vychrániť -i dok. vyhrnúť (význ. 1), vyhrabať, vyškrabať: v. krm zo záčinu, lyžicou v. zvyšky z hrnca

vychriakať -a dok. expr. chriakaním vykašľať: v. hlien

// vychriakať sa vykašľať sa

vychrliť dok. chrlením vydať, vyhodiť: sopka v-la lávu;

// vychrliť sa prudko vytiecť, vyvaliť sa: z hrdla sa v-l prúd krvi

vychudnúť -e -ú -dol dok. veľmi schudnúť: v. na kosť;
v-tá tvár

vychutnať dok.

1. s pôžitkom požiť, pochutiť si: v. dobré jedlo, v. dúšok vína

2. expr. s pôžitkom prežiť; pokochať sa: v. nedeľný pokoj;
v. krásy prírody;

nedok. vychutnávať -a

vychváliť -i -ľ! dok. veľmi pochváliť: v. nový vynález;
v-ený film;

nedok. vychvaľovať

// vychvaľovať sa veľmi sa chváliť: v. sa do neba

vychýliť -i -ľ! dok. vyvolať zmenu pôv. polohy, vykloniť: v. rameno váh;

výchylka -y -liek ž. vychýlenie, odchýlka, odklon: v. magnetky

nedok. vychyľovať

// vychýliť sa zmeniť pôv. polohu, vykloniť sa: v. sa z rovnováhy, magnetka kompasu sa v-la;

nedok. vychyľovať sa

vychýrenosť -i ž.

vychýrený príd. hovor. povestný, chýrny: v-á krásavica;

vychystať dok. vypraviť (význ. 1, 2), vystrojiť: v. deti do školy;

nedok. vychystávať -a

// vychystať sa: v. sa na cestu;

nedok. vychystávať sa

vychytať dok. postupne (celkom) pochytať: v. všetky muchy i fraz. odstrániť drobné nedostatky

vychytenosť -i ž.

vychytený príd. expr. všeobecne obľúbený, vychýrený, chýrny: v. herec, román, šláger;

vychytiť dok.

1. prudko vziať, vytrhnúť, vychmatnúť: zlostne mu v-l obálku z ruky

2. zachvátiť (význ. 1), pochytiť, chytiť: v-l ho kašeľ

// vychytiť sa prudko, rýchlo sa do niečoho pustiť: v-l sa a začal utekať

vyčiarknuť -e -u -kol dok. prečiarknutím odstrániť, zrušiť: v. meno zo zoznamu, v-tý z členstva;

nedok. vyčiarkovať

vycibriť dok. cibrením zdokonaliť, vybrúsiť: v. si sloh, v-ený vkus

vycicať, vycucať -ia dok.

1. cicaním, cucaním dostať von: v. krv z rany, šťavu z citróna

2. iba vycicať expr. zbaviť niečoho, vyčerpať: robota z neho v-ia všetky sily;
v. peniaze od niekoho vydrieť, vydriapať

● expr. v. si niečo z prsta vymyslieť si;

nedok. vyciciavať, vycuciavať -a

nedok. vyciedzať -a

nedok. vycierať -a

// vyceriť sa expr. usmiať sa (ukážuc zuby), vyškeriť sa;

nedok. vycierať sa: zlomyseľne sa v.

vycifrovať dok. hovor. ozdobiť, okrášliť: v. kone

// vycifrovať sa vyobliekať sa: v-ní svadobčania

vycikať sa dok. det., hypok. vymočiť sa

výčin -u obyč. mn. m.

1. svojvoľný, násilný čin: v-y dobyvateľov

2. vyvádzanie (význ. 2), vystrájanie, huncútstvo: chlapčenské v-y

vyčíňať -a nedok. dopúšťať sa výčinov: v-nie opilcov;
v. fígle stvárať

vyčísliť -i dok. číselne vyjadriť: v. škody;

vyčísliteľný príd. kt. sa dá vyčísliť: ťažko v-á strata

nedok. vyčísľovať

vyčistiť -sť/-i! dok.

1. zbaviť nečistoty: dať v. šatstvo, v. si zuby

2. čistením odstrániť: v. fľaky benzínom

3. ráznym zásahom zbaviť niečoho: v. mesto (od nepriateľa)

● v. niekomu žalúdok vyhrešiť ho;

nedok. vyčisťovať

// vyčistiť sa stať sa čistým: rieka, obloha sa v-la;

nedok. vyčisťovať sa

vyčítať¹ -a dok.

1. čítaním si osvojiť, zistiť: v-né myšlienky

2. vypozorovať, vyrozumieť: z očí mu v-l nespokojnosť, túžbu

● v. kapitolu niekomu zahrnúť výčitkami niekoho;

vyčítať² -a nedok. i dok., vyčitovať² nedok. s výčitkou pripomínať, pripomenúť; vyslovovať, vysloviť výčitky; predhadzovať: v. deťom nevďačnosť;
kritik v-l autorovi, že má v texte veľa nepresností;
do smrti si to bude v.

vyčítavo prísl.

vyčítavý príd. vyjadrujúci výčitku: v. pohľad, tón;

vycítiť -i dok. citom postrehnúť, vytušiť: v. nebezpečenstvo

výčitka -y -tiek ž. (slovný) prejav nespokojnosti, dohovárania: ostré v-y, nevyslovená v.

□ robiť v-y vyčítať, vyčitovať;
mať v-y (svedomia) vyčítať si

nedok. vyčitovať¹

vycivene prísl.;

vycivenosť -i ž.

vycivený príd.

1. zbavený síl, sviežosti, vychudnutý: v-é telo, v-á tvár

2. zbavený hodnoty, využitý: v-á zem;

vyčkať dok.

1. počkať na uskutočnenie, príchod niečoho; dočkať sa: v. na ďalšie rozkazy;
v. noc, v. do konca

2. počkať s niečím: ešte v-jme, netreba sa prenáhliť!

● v-j času ako hus klasu nebuď nedočkavý;

vyčkávací príd. založený na vyčkávaní: v-ie stanovisko, v-ia taktika

nedok. vyčkávať -a

vyčľapkať dok.

1. čľapkaním postupne vyliať: v. všetku vodu z vedra

2. expr. vyumývať, vykúpať;

nedok. k 1 vyčľapkávať -a

// vyčľapkať sa

1. čľapkaním sa postupne vyliať: mlieko sa v-lo z kanvičky

2. expr. vyumývať sa, vykúpať sa: v. sa v studenej vode;

nedok. k 1 vyčľapkávať sa

vyčľapnúť -e -ú -pol dok. expr.

1. vyšpľachnúť (význ. 1), vyšplechnúť, vyčrpnúť: v-l víno na zem

2. vyšpľachnúť (význ. 2), vyšplechnúť, vyčrpnúť (sa): v-lo trocha vody z pohára

vyčleniť dok. vyňať z celku, vydeliť: v. samostatnú skupinu;
v-ené zložky;

nedok. vyčleňovať

// vyčleniť sa oddeliť sa, vydeliť sa, odčleniť sa: jednotlivci, ktorí sa (sami) v-li z kolektívu;

nedok. vyčleňovať sa

nedok. vyclievať -a

vycliť dok. vymerať a vybrať clo, precliť: v. tovar;

výčnelok -lka m. niečo vyčnievajúce, výbežok, výstupok: skalný v.

vyčnievať -a nedok. presahovať z plochy: v. nad okolie, klinec v-úci zo steny

vyčrpnúť -e -ú -pol dok. expr.

1. vyšpľachnúť (význ. 1), vyšplechnúť, vyčľapnúť: v. pohár do umývadla

2. i vyčrpnúť sa vyšpľachnúť (význ. 2), vyšplechnúť, vyčľapnúť: trocha vína (sa) v-lo na obrus

vycúvať -a dok. cúvaním vyjsť: v. autom z garáže

vycvičene prísl.;

vycvičenosť -i ž.

vycvičený príd. kt. prešiel cvičením: v. pes;

vycvičiť dok. cvičením zdokonaliť: v. psa, v. si pamäť, pozornosť;
v-ený vojak;
v-ený požiarnik

výcvik -u m. získavanie zručnosti, zdokonaľovanie cvikom: vojenský v., odborný v., plavecký v., podrobiť sa v-u, absolvovať v.;

výcvikový príd.: v. tábor