Význam slova "vrãƒæ ã â ãƒâ ã â â ãƒæ ã â" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

návršie -ia s. menší vrch, vŕšok: na n-í stojí zámok

prívrženec -nca m. stúpenec: p. národnej nezávislosti, p-i A. Bernoláka;

prívrženkyňa -e -kýň ž.

vr, vŕŕ cit. napodobňuje zvuk niekt. zvierat, (prí)strojov ap.

vrása -y vrás ž. geol. zvlnenie geol. vrstvy

vráska -y -sok obyč. mn. ž. záhyb na koži vznikajúci jej sťahovaním: mať v-y na tvári, zhúžvať čelo do v-ok

vráskavieť -ie -ejú nedok. stávať sa vráskavým: čelo v-ie

vráskavý príd. pokrytý vráskami, majúci vrásky: v-á tvár, v. povrch jablka

vrásnenie -ia s. geol. vznikanie vrás; jeho výsledok: alpské v.

vrásť vrastie vrastú vrástol dok.

1. rastom vniknúť: korene v-li do zeme

2. kniž. organicky, pevne sa včleniť: umelec v-ený do svojho prostredia

● stáť ako v-ený do zeme nehybne;

vráta vrát s. pomn. brána (do hosp. priestorov ap.): v. na stodole, otvoriť, zahasprovať v.;
v. plavebnej komory veľký uzatvárací mechanizmus (podobný dverám)

● expr.: ústa ako v. veľké;
hľadieť, pozerať ako teľa na nové v. vyjavene;

vrátane

I. prísl. do toho rátajúc, včítane: (platí) do 10. júla v.

II. predl. s G vyj. prirátanie, pričlenenie k istému počtu, včítane: bolo ich osem v. chlapcov

vrátiť -i dok.

1. poslať späť: chcel odísť, ale ho v-li;
v. zásielku;
v. ručičky hodín

2. dať pôv. majiteľovi, na pôv. miesto: v. dlžobu, v. vstupné;
v. knihu do knižnice

3. uviesť do pôv. stavu, obnoviť: v. chorému zdravie, reštaurátor v-l farbám sviežosť

4. opätovať (význ. 1), odplatiť: v. návštevu;
v. úder, urážku

● v. niekomu niečo aj s úrokmi vyvŕšiť sa na niekom;
aký požičaj, taký vráť;

vrátka -tok s. pomn. zdrob.

vrátnica -e -nic ž. miestnosť vrátnika: v. továrne, internátu, ohlásiť sa na v-i

vrátnička -y -čiek ž.;

vrátnický príd.;

vrátnictvo -a s. zamestnanie vrátnika

vrátnik -a mn. -ci m. kto má na starosti vchod do (ver.) budovy: hotelový v., informovať sa u v-a;

vrátok -tka m. odb. zdvíhací a spúšťací mechanizmus na dopravu lanom

nedok. vrážať -a

vrčať -í -ia nedok.

1. (o niekt. zvieratách) vydávať nízky hrdelný zvuk (pri podráždení);

2. (o strojoch) vydávať hrčivý zvuk, hrčať: v izbe v-í vysávač, v-nie motorky

vrúbeľ -bľa m. časť jednoročného výhonka s niekoľkými púčikmi;

vrúbiť -i nedok.

1. obrubovať, lemovať: rukávy v-ené kožušinou

2. obklopovať (význ. 2), obkolesovať: cestu v-i rad topoľov, tvár v-ená hustými vlasmi

vrúbkovaný príd. zložený z vrúbkov (význ. 2), zdobený vrúbkami: v-á látka, v-á vzorka pleteniny;
v. okraj nádoby

vrúblik -a m. zdrob.

vrúbľovať nedok. štepiť vrúbľom: v-nie ovocných stromčekov

vrúbľový príd.;

vrúbok -bka m.

1. stopa po zarezaní, zárez, vrub: palica s v-ami

2. ryha, žliabok: v-y na parohoch, na látke

vrúcne prísl.: v. ľúbiť, v. si želať niečo;

vrúcnosť -i ž.

vrúcny príd. citovo úprimný, vrelý, horúci: v-a láska, v-e priateľstvo;
v-e slová;

vrútiť sa -i dok.

1. rútiac sa vniknúť: príval vody sa v-l do domov

2. expr. vpadnúť (význ. 4), vtrhnúť, vraziť: žiaci sa v-li do triedy

nedok. vrývať -a

// vryť sa (ryjúc) vniknúť, zaryť sa: krt sa v-l do zeme;
nôž sa v-je do masla;

nedok. vrývať sa

vržďať -í -ia -žď/-i! nedok. vŕzgať (význ. 1), chrapčať: sneh v-í pod nohami

vývržok -žku obyč. mn. vývržky -kov m. vyvrhnuté nestrávené zvyšky potravy niekt. vtákov