Význam slova "vrã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

vrabča -aťa mn. -atá/-ence -čiat/-čeniec s. mláďa vrabca;

vrabček -a mn. N a A -y m. zdrob.

vrabčí, vrabčací príd.: v-ie hniezdo i pren. expr. neupravená hlava;

vrabčiatko -a -tok s. zdrob. expr.

vrabec -bca mn. N a A -e m. najrozšírenejší (drobný) vták žijúci v blízkosti ľudských príbytkov, zool. Passer: v-e skáču

● o tom už v-e (na streche) čvirikajú každý o tom vie;
lepší v. v hrsti ako zajac v chrasti, ako holub na streche;

vracať² -ia -ajú nedok. vyprázdňovať obsah žalúdka al. aj čriev ústami, dáviť: v. krv, napína ho na v-nie

nedok. vracať¹ -ia

// vrátiť sa

1. prísť späť: v. sa domov, v. sa z vojenčiny;
zima sa v-la opäť nastala

2. dostať sa do pôv. stavu, obnoviť sa: kvetom sa v-la sviežosť, v-l sa mu zrak, vtip

3. obnoviť pôv. činnosť, začať sa opäť zaoberať niečím: v. sa k štúdiu, k nadhodenej otázke

● kniž. v. sa so štítom ako víťaz;

nedok. vracať sa

vrah -a mn. -ovia m. kto sa dopustil vraždy: zákerný v., usvedčiť v-a;

● expr. pozerá, hľadí ako v. nepriateľsky;

vrahyňa -e -hýň ž.

vraj čast. odkazuje na situáciu a uvádza reprodukciu reči 3. os., údajne: v. sa nepamätá;
tohto roku v. bude tuhá zima

vrak -u m. stroskotaná loď; zničený iný dopr. prostriedok: v-y lodí;
v. lietadla, odtiahnuť v. auta

vrana -y vrán ž. väčší tmavý vták s hrubým zobákom žijúci na poliach, zool. Corvus corone: krákanie v-n

● biela v. zvláštnosť;
v. v-e oko nevykole spoločníci sa chránia;
v. k v-e sadá (, rovný rovného si hľadá) ľudia rovnakého typu si rozumejú;
kto príde medzi v-y, musí kvákať ako ony;

vraní príd.: v-ie hniezdo

vraník -a mn. N a A -y m. vraný kôň: pár bujných v-ov

vraný príd.: v. kôň čierny (ako vrana)

vrása -y vrás ž. geol. zvlnenie geol. vrstvy

vráska -y -sok obyč. mn. ž. záhyb na koži vznikajúci jej sťahovaním: mať v-y na tvári, zhúžvať čelo do v-ok

vráskavieť -ie -ejú nedok. stávať sa vráskavým: čelo v-ie

vráskavý príd. pokrytý vráskami, majúci vrásky: v-á tvár, v. povrch jablka

vrásnenie -ia s. geol. vznikanie vrás; jeho výsledok: alpské v.

vrásť vrastie vrastú vrástol dok.

1. rastom vniknúť: korene v-li do zeme

2. kniž. organicky, pevne sa včleniť: umelec v-ený do svojho prostredia

● stáť ako v-ený do zeme nehybne;

nedok. vrastať

vraštiť -šť/-i! nedok. mraštiť, mŕštiť: v. čelo

// vraštiť sa: tvár sa mu v-í od starostí

vráta vrát s. pomn. brána (do hosp. priestorov ap.): v. na stodole, otvoriť, zahasprovať v.;
v. plavebnej komory veľký uzatvárací mechanizmus (podobný dverám)

● expr.: ústa ako v. veľké;
hľadieť, pozerať ako teľa na nové v. vyjavene;

vrátane

I. prísl. do toho rátajúc, včítane: (platí) do 10. júla v.

II. predl. s G vyj. prirátanie, pričlenenie k istému počtu, včítane: bolo ich osem v. chlapcov

vratič -a m. vys. liečivá bylina s metlinou malých zlatožltých kvetov, bot. Tanacetum vulgare

vrátiť -i dok.

1. poslať späť: chcel odísť, ale ho v-li;
v. zásielku;
v. ručičky hodín

2. dať pôv. majiteľovi, na pôv. miesto: v. dlžobu, v. vstupné;
v. knihu do knižnice

3. uviesť do pôv. stavu, obnoviť: v. chorému zdravie, reštaurátor v-l farbám sviežosť

4. opätovať (význ. 1), odplatiť: v. návštevu;
v. úder, urážku

● v. niekomu niečo aj s úrokmi vyvŕšiť sa na niekom;
aký požičaj, taký vráť;

vrátka -tok s. pomn. zdrob.

vratko prísl.;

vratkosť -i ž.

vratký príd.

1. kt. nemá pevnú polohu, labilný, op. pevný: v. čln, v-á lavička;
v-á chôdza neistá

2. nestály (význ. 1, 2), neistý, op. pevný: v. v názoroch, mať v-é pozície;

vrátnica -e -nic ž. miestnosť vrátnika: v. továrne, internátu, ohlásiť sa na v-i

vrátnička -y -čiek ž.;

vrátnický príd.;

vrátnictvo -a s. zamestnanie vrátnika

vrátnik -a mn. -ci m. kto má na starosti vchod do (ver.) budovy: hotelový v., informovať sa u v-a;

vratný príd. kt. sa vracia, op. nevratný: v. pohyb;
v. obal, v-á fľaša

vrátok -tka m. odb. zdvíhací a spúšťací mechanizmus na dopravu lanom

vrava -y ž.

1. (roz)hovor viacerých ľudí: živá, hlasná v., v. utíchla

2. spôsob reči: rýchla v.

vravieť -í -ia nedok. hovoriť (význ. 1 – 6): v. pravdu;
neviem, čo v-š;
poslúchni, kým ti pekne v-m;
čo na to v-l? ako reagoval? fakty v-ia (jasnou rečou);
inštinkt mi v-í, že sa čosi stane;
často vo vsuvke, kt. zdôrazňuje platnosť výpovede: bolo ich, ako v-m, veľmi veľa;
ako sa v-í, menej je viac

● škoda v. výraz rezignácie;
o tom ani nev-iac to je samozrejmé;
hluchému darmo v-š;
to mi nič nev-í nič mi to nepripomína;
zlé jazyky v-ia ohovárajúci ľudia;
→ reči sa v-ia, chlieb sa je;

opak. vravievať -a

vravnosť -i ž.

vravný príd. zhovorčivý; výrečný: v-á žena;

nedok. vrážať -a

vražda -y vrážd ž. úmyselné zabitie človeka: úkladná v., spáchať v-u, obviniť niekoho z v-y

vraždiť -žď/-i! nedok. dopúšťať sa vraždy: v. nevinné obete;
expr. hromadné v-enie vo vojne zabíjanie

vražedne prísl.;

vražednosť -i ž.

vražedný príd.

1. kt. vraždí, usmrcujúci: v. nástroj

2. expr. veľmi zhubný, ničivý: v-é sucho

3. expr. nenávistný: v. pohľad;

vraziť dok.

1. silou, nárazom spôsobiť vniknutie niečoho dovnútra, vbiť, vtĺcť: v. klin do dreva, kôl do zeme;
v. niekomu nôž, dýku do chrbta i fraz. expr. zradiť ho

2. prudko vsunúť, vstrčiť: v. zátku do fľaše

3. prudko zasiahnuť, udrieť, naraziť: v. hlavou do steny, autá v-li do seba

4. expr. vpadnúť (význ. 4), vtrhnúť, vrútiť sa: bez zaklopania v-l dnu

5. expr. prudko sa prejaviť, preniknúť, udrieť: krv mu v-la do tváre, víno mu v-lo do hlavy

6. expr. investovať, vložiť: v. peniaze do stavby, do podniku

● v. klin medzi niekoho, niečo násilne oddeliť niekoho, niečo;

návršie -ia s. menší vrch, vŕšok: na n-í stojí zámok

prívrženec -nca m. stúpenec: p. národnej nezávislosti, p-i A. Bernoláka;

prívrženkyňa -e -kýň ž.

vr, vŕŕ cit. napodobňuje zvuk niekt. zvierat, (prí)strojov ap.

vrčať -í -ia nedok.

1. (o niekt. zvieratách) vydávať nízky hrdelný zvuk (pri podráždení);

2. (o strojoch) vydávať hrčivý zvuk, hrčať: v izbe v-í vysávač, v-nie motorky

vrúbeľ -bľa m. časť jednoročného výhonka s niekoľkými púčikmi;

vrúbiť -i nedok.

1. obrubovať, lemovať: rukávy v-ené kožušinou

2. obklopovať (význ. 2), obkolesovať: cestu v-i rad topoľov, tvár v-ená hustými vlasmi

vrúbkovaný príd. zložený z vrúbkov (význ. 2), zdobený vrúbkami: v-á látka, v-á vzorka pleteniny;
v. okraj nádoby

vrúblik -a m. zdrob.

vrúbľovať nedok. štepiť vrúbľom: v-nie ovocných stromčekov

vrúbľový príd.;

vrúbok -bka m.

1. stopa po zarezaní, zárez, vrub: palica s v-ami

2. ryha, žliabok: v-y na parohoch, na látke

vrúcne prísl.: v. ľúbiť, v. si želať niečo;

vrúcnosť -i ž.

vrúcny príd. citovo úprimný, vrelý, horúci: v-a láska, v-e priateľstvo;
v-e slová;

vrútiť sa -i dok.

1. rútiac sa vniknúť: príval vody sa v-l do domov

2. expr. vpadnúť (význ. 4), vtrhnúť, vraziť: žiaci sa v-li do triedy

nedok. vrývať -a

// vryť sa (ryjúc) vniknúť, zaryť sa: krt sa v-l do zeme;
nôž sa v-je do masla;

nedok. vrývať sa

vržďať -í -ia -žď/-i! nedok. vŕzgať (význ. 1), chrapčať: sneh v-í pod nohami

vývržok -žku obyč. mn. vývržky -kov m. vyvrhnuté nestrávené zvyšky potravy niekt. vtákov