Význam slova "vrchol" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

vrchol -u m.

1. najvyššie položená časť niečoho, vrcholok: v. stromu, veže, zasnežené v-y Tatier, vystúpiť na najvyšší v.;
geom. v. uhla spoločný bod jeho ramien

2. najvyšší st., najvyššia úroveň: v. leta, v. dokonalosti, byť na v-e šťastia, dosiahnuť v.

● to je (už) v. (všetkého)! výraz rozhorčenia;
v. ľadovca viditeľná časť nejakého problému ap.;

vrcholček -a m. zdrob.

vrcholec -lca m. vrchol (význ. 1), vrcholok: v-e hôr;
v. stromu vrchovec;

vrcholík -a m. bot. súkvetie, ktorého bočné kvety prerastajú kvet na hlavnej osi

vrcholiť nedok. dosahovať vrchol: prípravy v-ia, napätie v-í, leto v-í

vrcholne prísl. k 1: v. nebezpečný nanajvýš

vrcholný príd.

1. najvyšší čo do množstva, miery: v. stupeň, v-é úsilie;
mat. v-á hodnota (funkcie, merateľnej veličiny)

2. najdôležitejší, najvýznamnejší: v. orgán, v-é dielo;

vrcholok -lka m. vrchol (význ. 1, 2): v-y Karpát

vrcholový príd.: v-é listy (rastliny);
v-á stanica (lanovky);
v. manažment vedenie podniku, organizácie ap.;
v. šport smerujúci k najvyšším výkonom (v št. reprezentácii)