Význam slova "voã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

hlávočka -y -čiek ž. zdrob. k hlava 1, 2, 6;

nadprávo -a -práv s. právo prevyšujúce všeob. platné právne normy: menšinové n-a

neprávo -a s. obyč. v spoj. byť v n-e nemať nárok na niečo

plávočka -y -čiek ž. zdrob.

pokrývočka -y -čiek ž. zdrob.

právo -a práv s.

1. nárok, oprávnenie odôvodnené zákonnými ustanoveniami al. zvyklosťami: p. na život;
p. na prácu, na oddych;
p. hlasovať;
občianske, politické p-a;
p-a dieťaťa;
ľudské p-a;
volebné p.;
mať p. na niečo;
uplatniť svoje p.;
p. veta

2. iba jedn. súhrn spoločnosťou ustanovených noriem a predpisov týkajúcich sa istej ustanovizne, odboru ap.: medzinárodné, cirkevné, rodinné, pracovné, trestné p.

3. iba jedn. postup, ktorým sa uplatňuje právny systém, štátna moc: stanné p.

4. obyč. mn. práva právne vedy: študovať p-a, p.

● byť v p-e mať pravdu;
expr. mať niečoho vyše p-a priveľa;

rozprávočka -y -čiek ž. zdrob.

vo forme, formou predl. s G kniž. vyj. spôsob uskutočnenia: odpoveď vo f-e listu;
platba f-ou poukážky;

vo svetle predl. s G kniž.: vo s-e nových výskumov;

vo vzťahu k predl. s D vyj. zreteľ: postavenie ministerstiev vo v-u k podnikom;

voči predl. s D vyj. zreteľ: úcta v. starším, (ne)prejavil sa v. nám pekne

voľačí zám. privl. neurč. niečí, čísi: (stratilo sa) v-ie dieťa

voľačo -čoho zám. neurč. niečo (význ. 1 -3), dačo, čosi: v. sa muselo stať;
také v.! je o v. mladší; (vziať si) v. peňazí;
expr. tí sa ho v. naspomínali!

● stáť za v. mať hodnotu, cenu;
v. pod zub(y) jedlo

voľajako, hovor. voľáko zám. neurč. príslov. nejako, dajako, akosi: v. si už poradíme

voľajaký, hovor. voľáky zám. neurč. nejaký (význ. 1, 2), dajaký: nájde si v-é zamestnanie;
potvory v-é! akési

voľakade zám. neurč. príslov. niekade, dakade, kadesi: v. musel prejsť

voľakde zám. neurč. príslov. niekde (význ. 1 – 3), dakde, kdesi: bude v. v záhrade;
v. odbehol kamsi

voľakedajší príd. niekdajší: v-í absolventi, zvyšky v-ej slávy

voľakedy zám. neurč. príslov. niekedy (význ. 1, 3 – 5), dakedy: bolo to v. na jar;
neviem, že by bol v. chýbal;
aj on to v. skúsi

voľakto -koho zám. neurč. niekto, dakto, ktosi: v. zvoní

voľaktorý zám. neurč. niektorý, daktorý: v-í (ľudia) neprišli;
zavolaj v. deň raz, v ktorýsi deň

voľba -y -lieb ž.

1. rozhodovanie pre jednu z možností: v. povolania, (ne)mať možnosť v-y

2. často pomn. voľby oficiálny spôsob výberu osôb do funkcie (hlasovaním): v. predsedu, nového výboru;
prezidentské v-y, zvíťaziť vo v-ách;

voľkať nedok. expr. robiť po vôli, rozmaznávať: keď bol malý, vo všetkom mu v-li

// voľkať si oddávať sa pohodliu, hovieť si: v. si v chládku

voľky-nevoľky prísl. proti vôli, chtiac-nechtiac: v. musel ísť

voľne prísl.: v. visieť, splývať;
v. pobehovať, v. sa pasúci dobytok;
v. citovať, prekladať;
v. sa správať;
v. žiť, dýchať;

voľno

I. vetná prísl.

1. a) je v. (voľné) miesto: v hľadisku je ešte v. b) voľná cesta, možnosť prejsť: semafor ukazuje v.;
vlak má v.

2. voľno! výzva vstúpiť (po zaklopaní), ďalej, vstúpte!

II. voľno -a s. voľný čas: služobné, náhradné v., chvíle v-a, mať v.

voľnobeh -u m. mechanizmus (motor.) vozidla umožňujúci beh hnanej časti aj po odpojení od hnacej časti;

voľnobežný príd.

voľnomyšlienkar -a m. zástanca úplnej slobody úsudku v náb. otázkach nezávisle od oficiálneho učenia;

voľnomyšlienkarka -y -riek ž.;

voľnomyšlienkarský príd.;

voľnomyšlienkarsky prísl.;

voľnomyšlienkarstvo -a s.

voľnopredajný príd. kt. je vo voľnom predaji: v. liek

voľnosť -i ž.

voľný príd.

1. nie spútaný, ničím neupevnený, pohyblivý, splývajúci; nie napätý, uvoľnený, povolený: v. koniec lana, v. účes;
v-é struny, v-é skrutky;
fyz. v-á poloha rovnovážna, pri kt. ťažisko ostáva v rovnakej výške

2. (o odeve ap.) málo priliehajúci, nie upätý, op. tesný: v-é šaty, topánky;
nohavice v-é v páse

3. ničím nezaplnený, nikým nezaujatý; ničím neohraničený: v-á plocha, v-é miesto, v-á linka;
v-é priestranstvo;
v-é more otvorené, šíre

4. nezaplnený povinnosťami; zbavený povinností: v. čas, v. deň;
večer som v.

5. zbavený prekážok, nie obmedzený; nie viazaný na isté podmienky; prípustný, možný: v-á cesta, v. priechod, výhľad;
v. predaj;
ekon.: v. trh, v-á súťaž;
lingv. v. prízvuk pohyblivý (rozlišujúci slová podľa význ.);
fyz. v. pád pohyb telesa vplyvom zemskej tiaže;
šport.: v-á zostava, v. spôsob (v plávaní);
v. (ne)priamy kop

6. nepridŕžajúci sa prísne predlohy: v-é podanie, spracovanie, v. preklad

7. bezplatný: v. vstup, lístok

8. spoločensky nenútený: v-á zábava, v. tón, v-é spôsoby;
v-é mravy uvoľnené, neviazané

9. slobodný (význ. 4), nezávislý: v. ľud;
môžete odísť, ste v.

10. pomalý (význ. 1), mierny: v-é tempo

● v. ako vták celkom;
mať v-é pole, v-é ruky možnosť samostatne konať;
žiť, byť na v-ej nohe mať slobodné povolanie;

voňať -ia -ajú nedok.

1. vydávať, šíriť vôňu: kvety v-jú, v. po jahodách, v. zemou;
v-ia tu novotou je tu všetko nové

2. vdychovať (význ. 1), ovoniavať, privoniavať: v. výpary éteru

● expr. robota, škola mu nev-ia nechce sa mu robiť, učiť

voňavka -y -viek ž. tekutý kozmet. prípravok z voňavých esencií: francúzska v., pofŕkať sa v-ou;

voňavkár -a m. výrobca voňaviek;

voňavkárka -y -rok ž.;

voňavkársky príd.

voňavkárstvo -a s. odbor zaoberajúci sa výrobou voňaviek;

voňavkový príd.: v. závan

voňavý príd. kt. vonia (význ. 1): v. kvet, chlieb, vzduch;
v-é látky, korenie aromatické

voš vši ž. drobný bodavý cudzopasný hmyz, zool. Pediculus: vši ho hryzú i pren. expr. je špinavý

● expr. lenivý ako v. veľmi;
→ čušať ako v. pod chrastou;
expr. za korunu by v. cez Tatry hnal je lakomý;
držať sa niekoho, niečoho ako v. kožucha húževnato, vytrvalo

voška -y -šiek ž. drobný hmyz cudzopasiaci na niekt. rastlinách, zool. Aphis ap.

voština -y -tín ž. včelí plást (bez medu); jeho úlomok;

voštinový príd.

zoči-voči

I. prísl. priamo, bezprostredne naproti, oproti: zastali si z.;
povedali si všetko z. do očí

II. predl. s D vyj. smer al. miesto priamo oproti, v bezprostrednej blízkosti: ísť z. nástrahám;
stáť z. súperovi