Význam slova "voã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 49 výsledkov (1 strana)

  • hlávočka -y -čiek ž. zdrob. k hlava 1, 2, 6;

  • nadprávo -a -práv s. právo prevyšujúce všeob. platné právne normy: menšinové n-a

  • neprávo -a s. obyč. v spoj. byť v n-e nemať nárok na niečo

  • plávočka -y -čiek ž. zdrob.

  • pokrývočka -y -čiek ž. zdrob.

  • právo -a práv s.

    1. nárok, oprávnenie odôvodnené zákonnými ustanoveniami al. zvyklosťami: p. na život;
    p. na prácu, na oddych;
    p. hlasovať;
    občianske, politické p-a;
    p-a dieťaťa;
    ľudské p-a;
    volebné p.;
    mať p. na niečo;
    uplatniť svoje p.;
    p. veta

    2. iba jedn. súhrn spoločnosťou ustanovených noriem a predpisov týkajúcich sa istej ustanovizne, odboru ap.: medzinárodné, cirkevné, rodinné, pracovné, trestné p.

    3. iba jedn. postup, ktorým sa uplatňuje právny systém, štátna moc: stanné p.

    4. obyč. mn. práva právne vedy: študovať p-a, p.

    byť v p-e mať pravdu;
    expr. mať niečoho vyše p-a priveľa;

  • rozprávočka -y -čiek ž. zdrob.

  • vo forme, formou predl. s G kniž. vyj. spôsob uskutočnenia: odpoveď vo f-e listu;
    platba f-ou poukážky;

  • vo svetle predl. s G kniž.: vo s-e nových výskumov;

  • vo vzťahu k predl. s D vyj. zreteľ: postavenie ministerstiev vo v-u k podnikom;

  • voči predl. s D vyj. zreteľ: úcta v. starším, (ne)prejavil sa v. nám pekne

  • voľačí zám. privl. neurč. niečí, čísi: (stratilo sa) v-ie dieťa

  • voľačo -čoho zám. neurč. niečo (význ. 1 -3), dačo, čosi: v. sa muselo stať;
    také v.! je o v. mladší; (vziať si) v. peňazí;
    expr. tí sa ho v. naspomínali!

    stáť za v. mať hodnotu, cenu;
    v. pod zub(y) jedlo

  • voľajako, hovor. voľáko zám. neurč. príslov. nejako, dajako, akosi: v. si už poradíme

  • voľajaký, hovor. voľáky zám. neurč. nejaký (význ. 1, 2), dajaký: nájde si v-é zamestnanie;
    potvory v-é! akési

  • voľakade zám. neurč. príslov. niekade, dakade, kadesi: v. musel prejsť

  • voľakde zám. neurč. príslov. niekde (význ. 1 – 3), dakde, kdesi: bude v. v záhrade;
    v. odbehol kamsi

  • voľakedajší príd. niekdajší: v-í absolventi, zvyšky v-ej slávy

  • voľakedy zám. neurč. príslov. niekedy (význ. 1, 3 – 5), dakedy: bolo to v. na jar;
    neviem, že by bol v. chýbal;
    aj on to v. skúsi

  • voľakto -koho zám. neurč. niekto, dakto, ktosi: v. zvoní

  • voľaktorý zám. neurč. niektorý, daktorý: v-í (ľudia) neprišli;
    zavolaj v. deň raz, v ktorýsi deň

  • voľba -y -lieb ž.

    1. rozhodovanie pre jednu z možností: v. povolania, (ne)mať možnosť v-y

    2. často pomn. voľby oficiálny spôsob výberu osôb do funkcie (hlasovaním): v. predsedu, nového výboru;
    prezidentské v-y, zvíťaziť vo v-ách;

  • voľkať nedok. expr. robiť po vôli, rozmaznávať: keď bol malý, vo všetkom mu v-li

    // voľkať si oddávať sa pohodliu, hovieť si: v. si v chládku

  • voľky-nevoľky prísl. proti vôli, chtiac-nechtiac: v. musel ísť

  • voľne prísl.: v. visieť, splývať;
    v. pobehovať, v. sa pasúci dobytok;
    v. citovať, prekladať;
    v. sa správať;
    v. žiť, dýchať;

  • voľno

    I. vetná prísl.

    1. a) je v. (voľné) miesto: v hľadisku je ešte v. b) voľná cesta, možnosť prejsť: semafor ukazuje v.;
    vlak má v.

    2. voľno! výzva vstúpiť (po zaklopaní), ďalej, vstúpte!

    II. voľno -a s. voľný čas: služobné, náhradné v., chvíle v-a, mať v.

  • voľnobeh -u m. mechanizmus (motor.) vozidla umožňujúci beh hnanej časti aj po odpojení od hnacej časti;

  • voľnobežný príd.

  • voľnomyšlienkar -a m. zástanca úplnej slobody úsudku v náb. otázkach nezávisle od oficiálneho učenia;

  • voľnomyšlienkarka -y -riek ž.;

  • voľnomyšlienkarský príd.;

    voľnomyšlienkarsky prísl.;

  • voľnomyšlienkarstvo -a s.

  • voľnopredajný príd. kt. je vo voľnom predaji: v. liek

  • voľnosť -i ž.

  • voľný príd.

    1. nie spútaný, ničím neupevnený, pohyblivý, splývajúci; nie napätý, uvoľnený, povolený: v. koniec lana, v. účes;
    v-é struny, v-é skrutky;
    fyz. v-á poloha rovnovážna, pri kt. ťažisko ostáva v rovnakej výške

    2. (o odeve ap.) málo priliehajúci, nie upätý, op. tesný: v-é šaty, topánky;
    nohavice v-é v páse

    3. ničím nezaplnený, nikým nezaujatý; ničím neohraničený: v-á plocha, v-é miesto, v-á linka;
    v-é priestranstvo;
    v-é more otvorené, šíre

    4. nezaplnený povinnosťami; zbavený povinností: v. čas, v. deň;
    večer som v.

    5. zbavený prekážok, nie obmedzený; nie viazaný na isté podmienky; prípustný, možný: v-á cesta, v. priechod, výhľad;
    v. predaj;
    ekon.: v. trh, v-á súťaž;
    lingv. v. prízvuk pohyblivý (rozlišujúci slová podľa význ.);
    fyz. v. pád pohyb telesa vplyvom zemskej tiaže;
    šport.: v-á zostava, v. spôsob (v plávaní);
    v. (ne)priamy kop

    6. nepridŕžajúci sa prísne predlohy: v-é podanie, spracovanie, v. preklad

    7. bezplatný: v. vstup, lístok

    8. spoločensky nenútený: v-á zábava, v. tón, v-é spôsoby;
    v-é mravy uvoľnené, neviazané

    9. slobodný (význ. 4), nezávislý: v. ľud;
    môžete odísť, ste v.

    10. pomalý (význ. 1), mierny: v-é tempo

    v. ako vták celkom;
    mať v-é pole, v-é ruky možnosť samostatne konať;
    žiť, byť na v-ej nohe mať slobodné povolanie;

  • voňať -ia -ajú nedok.

    1. vydávať, šíriť vôňu: kvety v-jú, v. po jahodách, v. zemou;
    v-ia tu novotou je tu všetko nové

    2. vdychovať (význ. 1), ovoniavať, privoniavať: v. výpary éteru

    expr. robota, škola mu nev-ia nechce sa mu robiť, učiť

  • voňavka -y -viek ž. tekutý kozmet. prípravok z voňavých esencií: francúzska v., pofŕkať sa v-ou;

  • voňavkár -a m. výrobca voňaviek;

  • voňavkárka -y -rok ž.;

  • voňavkársky príd.

  • voňavkárstvo -a s. odbor zaoberajúci sa výrobou voňaviek;

  • voňavkový príd.: v. závan

  • voňavý príd. kt. vonia (význ. 1): v. kvet, chlieb, vzduch;
    v-é látky, korenie aromatické

  • voš vši ž. drobný bodavý cudzopasný hmyz, zool. Pediculus: vši ho hryzú i pren. expr. je špinavý

    expr. lenivý ako v. veľmi;
    čušať ako v. pod chrastou;
    expr. za korunu by v. cez Tatry hnal je lakomý;
    držať sa niekoho, niečoho ako v. kožucha húževnato, vytrvalo

  • voška -y -šiek ž. drobný hmyz cudzopasiaci na niekt. rastlinách, zool. Aphis ap.

  • voština -y -tín ž. včelí plást (bez medu); jeho úlomok;

  • voštinový príd.

  • zoči-voči

    I. prísl. priamo, bezprostredne naproti, oproti: zastali si z.;
    povedali si všetko z. do očí

    II. predl. s D vyj. smer al. miesto priamo oproti, v bezprostrednej blízkosti: ísť z. nástrahám;
    stáť z. súperovi

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV