Význam slova "voz" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

voz -a m.

1. štvorkolesové vozidlo (na vozenie nákladov) ťahané ťažnými zvieratami; jeho obsah: rebrinový v., zapriahnuť kone do v-a, v. hrkoce;
(za) v. sena

2. hovor. automobil, auto; iné (špeciálne) štvorkolesové vozidlo: v-y zahraničnej značky;
sťahovací, mraziarenský v., prenosový v.

3. čo pripomína voz (význ. 1): astron. Veľký v. súhvezdie

● ja o → koze, ty o v-e;
ani z v-a, ani na v. ani tak, ani onak, nijako;
byť piatym kolesom na v-e zavadzať;

vozeň -zňa m. koľajové vozidlo na prepravu osôb al. nákladu: železničné v-e vagóny;
jedálny, ležadlový v., v. električky, sedieť vo v-i, vykladať v-e;

vozič -a m. kto niečo vozí: v. banských vozíkov

vozíček -čka m. zdrob.

vozičkár -a m. invalid pohybujúci sa iba na vozíku;

vozičkárka -y -rok ž.;

vozičkársky príd.

vozidlo -a -diel s. kolesový dopr. prostriedok: motorové v., terénne v.;
jednostopové, dvojstopové v-á

opak. vozievať -a

// viezť sa cestovať vozidlom: v. sa autom, vlakom, na vlaku, na voze, v. sa známou krajinou;

● expr. už sa v tom v-ie (aj on) je do toho zapletený;

opak. vozievať -a

// voziť sa

1. premiestňovať sa na vozidle al. na inom pohybujúcom sa prostriedku: v. sa v aute;
v. sa na kolotoči, na pohyblivých schodoch

2. expr. spúšťať sa (význ. 1), kĺzať sa: v. sa po zábradlí

3. hovor. expr. prenasledovať (význ. 3), preháňať, šikanovať: v. sa na podriadených;

opak. vozievať sa

nedok. vozievať sa

vozík -a m.

1. zdrob. k 1

2. malé vozidlo rozlič. uspôsobené: batožinový v., výklopný v.;
invalidný v.;
detský v. kočík;

voziť nedok. vozidlom premiestňovať, dopravovať (opakovane, často ap.): v. dieťa v kočíku;
v. tovar;
v. drevo z hory privážať;
v. hnoj vyvážať;

voznica -e -níc ž. valcovitá nádoba použ. v poľnohosp. na rozvážanie vody, močovky ap.

vozník -a m. zdrob.

vozňový príd.: v-á trieda;
v. park;

vozovka -y -viek ž. časť cesty, po kt. premávajú vozidlá, obyč. oddelená od krajnice vodorovnou čiarou: asfaltová v.

vozovňa -e ž. hala, v kt. sú odstavené vozne (mestskej dopravy), remíza

vozový príd.: v-á plachta;
v. park a) automobilový b) vozňový;

úvoz -u m. (poľná) cesta pod úrovňou okolitého terénu;

vývoz -u m. vyvážanie, vyvezenie (význ. 3, 4): v. obuvi, strojov export, op. dovoz;
v. kapitálu do cudziny;

závoz -u m. hlboko vyrytá poľná cesta: strmý, blatistý z.

● dostať sa do z-u do bezvýchodiskovej situácie;