Význam slova "volaã ã ã ã ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

švola -y švol ž. drobný hmyz cudzopasiaci obyč. na hydine a vtákoch, zool. Menopon

volačka -y -čiek ž. hovor. predvoľba

volať nedok.

1. silným hlasom (na diaľku) oznamovať, kričať (význ. 2): v. z veľkej diaľky, v. na záprah, v. za odchádzajúcimi, počuť v-nie o pomoc

2. (o niekt. vtákoch) ozývať sa (význ. 1), ohlášať sa: prepelica v-á, v-nie divých husí

3. hlasom, vyslovením mena ap. upútavať pozornosť: v. (na) známych, v. deti domov;
choď, v-jú ťa! v. niekoho posunkami;

4. (úradne) žiadať prítomnosť niekoho: v. pohotovosť, políciu;
v. priateľa na svadbu, za svedka pozývať

5. tech. prostriedkom nadväzovať spojenie, dávať popud ap.: v. známym telefonovať;
v-l, že odchádza;
v. výťah privolávať

6. kniž. dožadovať sa, dovolávať sa: v. po náprave, po pomste

7. používať meno niekoho, niečoho; oslovovať (nejakým) menom; nazývať, menovať: v-li ho (náš) starý;
toto miesto v-me zátišie;
v-li sa dôvernými menami

● do neba v-úca krivda veľká;
kniž.: → hlas v-úceho, v-úci na púšti;
v. na zodpovednosť niekoho robiť zodpovedným;
ako sa do hory v-á, tak sa z hory ozýva;