Význam slova "vola" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

vôľa -e ž.

1. schopnosť slobodne sa rozhodovať: slobodná v., konať podľa vlastnej v-e

2. vedomé úsilie dosiahnuť niečo: v. zvíťaziť, dobrá v. pomôcť

3. výsledok rozhodovania, požiadavka: v. väčšiny, presadiť svoju v-u;
posledná v. testament

4. možnosť slobodne sa rozhodovať, voľnosť: nechať mladým v-u vo všetkom

5. hovor. nálada (význ. 1): mať dobrú v-u;
byť bez v-e zle naladený

6. tech. medzera umožňujúca voľný pohyb dvoch súčiastok: v. ložiska, volantu

● ani pri najlepšej v-i za nijakých okolností;
byť po v-i, proti v-i (ne)vyhovovať;
užiť niečoho do v-e do sýtosti;

voľačí zám. privl. neurč. niečí, čísi: (stratilo sa) v-ie dieťa

volací príd. určený na volanie (význ. 5): v. prístroj, v. signál

volačka -y -čiek ž. hovor. predvoľba

voľačo -čoho zám. neurč. niečo (význ. 1 -3), dačo, čosi: v. sa muselo stať;
také v.! je o v. mladší; (vziať si) v. peňazí;
expr. tí sa ho v. naspomínali!

● stáť za v. mať hodnotu, cenu;
v. pod zub(y) jedlo

voľajako, hovor. voľáko zám. neurč. príslov. nejako, dajako, akosi: v. si už poradíme

voľajaký, hovor. voľáky zám. neurč. nejaký (význ. 1, 2), dajaký: nájde si v-é zamestnanie;
potvory v-é! akési

voľakade zám. neurč. príslov. niekade, dakade, kadesi: v. musel prejsť

voľakde zám. neurč. príslov. niekde (význ. 1 – 3), dakde, kdesi: bude v. v záhrade;
v. odbehol kamsi

voľakedajší príd. niekdajší: v-í absolventi, zvyšky v-ej slávy

voľakedy zám. neurč. príslov. niekedy (význ. 1, 3 – 5), dakedy: bolo to v. na jar;
neviem, že by bol v. chýbal;
aj on to v. skúsi

voľakto -koho zám. neurč. niekto, dakto, ktosi: v. zvoní

voľaktorý zám. neurč. niektorý, daktorý: v-í (ľudia) neprišli;
zavolaj v. deň raz, v ktorýsi deň

volán -u m. naberaný al. skladaný pásik látky použ. na ozdobu: v. okolo výstrihu, v-y na záclonách;

volánik -a m. zdrob.

volánový príd.: v-é zakončenie;

volant -u/-a m. kormidlo na niekt. motor. vozidlách: otočiť v.;
sedieť za v-om i pren. viesť vozidlo;

volantový príd.

volať nedok.

1. silným hlasom (na diaľku) oznamovať, kričať (význ. 2): v. z veľkej diaľky, v. na záprah, v. za odchádzajúcimi, počuť v-nie o pomoc

2. (o niekt. vtákoch) ozývať sa (význ. 1), ohlášať sa: prepelica v-á, v-nie divých husí

3. hlasom, vyslovením mena ap. upútavať pozornosť: v. (na) známych, v. deti domov;
choď, v-jú ťa! v. niekoho posunkami;

4. (úradne) žiadať prítomnosť niekoho: v. pohotovosť, políciu;
v. priateľa na svadbu, za svedka pozývať

5. tech. prostriedkom nadväzovať spojenie, dávať popud ap.: v. známym telefonovať;
v-l, že odchádza;
v. výťah privolávať

6. kniž. dožadovať sa, dovolávať sa: v. po náprave, po pomste

7. používať meno niekoho, niečoho; oslovovať (nejakým) menom; nazývať, menovať: v-li ho (náš) starý;
toto miesto v-me zátišie;
v-li sa dôvernými menami

● do neba v-úca krivda veľká;
kniž.: → hlas v-úceho, v-úci na púšti;
v. na zodpovednosť niekoho robiť zodpovedným;
ako sa do hory v-á, tak sa z hory ozýva;

opak. volávať -a

// volať sa mať meno, nazývať sa, menovať sa: ako sa v-š? táto súčiastka sa v-á guľkové ložisko;

opak. volávať sa

volavčí príd.: v-ie perie

volavka -y -viek ž. vodný vták príbuzný bocianovi, zool. Ardea;

švola -y švol ž. drobný hmyz cudzopasiaci obyč. na hydine a vtákoch, zool. Menopon