Význam slova "vodiã ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

dôvodiť nedok. uvádzať dôvod(y), odôvodňovať: d-l tým, že nemal peniaze;
presvedčivo d-l, že ...

vodič -a m. živ. kto niečo vedie, vodí: v. auta, trolejbusu;
v. bábok (v divadle);

vodič -a mn. -e m. neživ. odb. vodivá látka; z nej zhotovený predmet: v. elektriny, zlý v. tepla;
nulový v.

vodička¹ -y -čiek ž.

1. zdrob. expr. k 1 – 3

2. voda (význ. 3): v. na vlasy

vodička² -y -čiek ž.;

vodičský príd.: v. preukaz;
v-á prax;

vodiť nedok.

1. (opakovane) viesť (význ. 1): v. slepca, v. psa na remienku;
sliepka v-í kurence;
v. bábky pohybovať nimi

2. sprevádzať a oboznamovať niekoho s pozoruhodnosťami ap.: v. hostí po okolí, v. turistov po meste

3. odb. byť vodičom, vodivou látkou: kov dobre v-í teplo, elektrinu

● expr. v. niekoho za nos zavádzať, klamať;
netreba ho v. za ručičku je samostatný;

závodiť, správ. pretekať, pretekať sa