Význam slova "vlastnã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

vlastníčka -y -čok ž.;

vlastnícky príd. i prísl.: v-e právo;
v. sa správať

vlastníctvo -a s.

1. vlastnenie niečoho na zákl. práva: osobné, spoločenské, družstevné v., súkromné v., odovzdať niečo do v-a;
→ duchovné v.

2. čo vlastníme, majetok: dom pokladá za svoje v.

vlastník -a mn. -ci m. kto niečo vlastní, majiteľ;

vlastný príd.

1. kt. je vlastníctvom niekoho, kt. niekomu, niečomu patrí, od niekoho, z niečoho pochádza, svoj, op. cudzí: mať v. dom, (ne)mať v. telefón;
mäso vo v-ej šťave;
zhotovený v-mi rukami, konať z v-ho popudu, nepočuť v-ho slova

2. citovo, pokrvne spriaznený, príbuzný: nepoznal (svoju) v-ú ženu, prijať dieťa za v-é;
v. brat, syn pokrvný, op. nevlastný

3. vlastnoručne zhotovený; týkajúci sa samého autora, tvorcu: (vystavovať) v-é fotografie;
v. portrét, v. životopis;
v. gól do bránky svojho mužstva

4. tvoriaci jadro veci, skutočný, pravý: v. proces prebieha automaticky, k v-ej téme sa nedostal;
spôsoby jemu v-é;
lingv. v-é meno pomenúvajúce jednotlivinu toho istého druhu

● vidieť niečo na v-é oči, počuť na v-é uši osobne;
stáť na v-ých nohách byť nezávislý;
pocítiť niečo na v-ej koži sám skúsiť;
robiť niečo na v-ú → päsť;
→ učiť sa na v-ej škode, na v-ých chybách;
→ gól do v-ej bránky