Význam slova "vlas" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

vlas -u obyč. mn. vlasy -ov m.

1. útvary podobné jemným vláknam tvoriace prirodzenú pokrývku hlavy človeka: tmavé, šedivé, husté, kučeravé v-y;
vytrhnúť si v., v-y mu vypadávajú

2. srsť, chlpy: v-y na štetci;
konské v-y hriva

3. čo pripomína vlasy: v-y na kukurici;
text. srstnatý povrch tkaniny

● expr. v-y mu → dupkom vstávajú;
skočili si do v-ov začali sa hádať, biť;
ani v. na hlave sa mu neskrivil nič sa mu nestalo;

vlasáč -a m. pejor. príslušník skupiny výstrednej mládeže (s nápadnými vlasmi); (mladý) muž s dlhými vlasmi

vlasatosť -i ž.

vlasatý príd. kt. má husté (dlhé) vlasy; husto pokrytý vlasmi: v. mládenec;
v-á hlava;

vlasec -sca m. pevné (umelé) vlákno ako súčasť udice

vlásenka -y -niek ž.

1. vlásnička: zapichnúť si v-u (do vlasov)

2. pílka v. veľmi tenká pílka: vyrezávať figúrky pílkou v-ou

vlásie -ia s. hromad. vlasy (význ. 2): konské v.

vlasisko -a -sísk s., v jedn. i m. zvel.

vláskový príd.;

vlásnička -y -čiek ž. zahnutý drôtik na upevňovanie žen. účesu, vlásenka: vlasy prichytené v-mi

vlásočnica -e -níc ž. odb.

1. úzka rúrka, v kt. sa prejavuje kapilarita, kapilára

2. cieva s najmenším priemerom, kapilára;

vlásočnicový príd.: v-é krvácanie

vlások -ska/-sku m.

1. zdrob. k 1, 2: detské v-y;
tenký ako v.

2. čo pripomína vlások: v. na hodinkách pero

● (uniknúť, vyhnúť sa ap.) o v. tesne, o kúsok;
expr. → život mu visel na v-u;
(len) na v-u viselo, len v. chýbal málo chýbalo;

vlasový príd.: v-é korienky;
v-á čiara tenká;

vlašský príd. k Vlach, Vlašsko, Vlachy: v. šalát majonézový s údeninou a zeleninou;
v-é orechy plody orecha (pravého), orechy

vlasť -i ž.

1. rodná krajina, domovina, otčina: slobodná v., láska k v-i, obrana v-i

2. miesto pôvodu: staré Grécko je v-ou európskej kultúry

vlastenec -nca m. kto prejavuje lásku k vlasti, patriot: oddaný v.;

vlastenecký príd.: v. cit, čin;

vlastenecky prísl.: v. zmýšľať;

vlastenectvo -a s.: prejav v-a

vlastenka -y -niek ž.;

vlastiveda -y ž. súhrn hist., geogr., prírodovedných a i. vedomostí o vlasti; príslušný vyučovací predmet (v zákl. škole);

vlastivedný príd.: v. výskum, v-é disciplíny;
v. zájazd

vlastizrada -y ž. zločin proti základom štátu, velezrada;

vlastizradca -u mn. -ovia m. kto sa dopustil vlastizrady;

vlastizradkyňa -e -kýň ž.;

vlastizradný príd.

vlastne čast.

1. uvádza opravný výraz: dvaja priatelia, v. známi

2. vyj. hodnotiaci postoj k výrazu, popravde, v skutočnosti: v. ani neviem, kto to bol;
čo sa tu v. stalo?

vlastníčka -y -čok ž.;

vlastnícky príd. i prísl.: v-e právo;
v. sa správať

vlastníctvo -a s.

1. vlastnenie niečoho na zákl. práva: osobné, spoločenské, družstevné v., súkromné v., odovzdať niečo do v-a;
→ duchovné v.

2. čo vlastníme, majetok: dom pokladá za svoje v.

vlastník -a mn. -ci m. kto niečo vlastní, majiteľ;

vlastniť nedok. pokladať niečo za svoje na zákl. práva, byť majiteľom niečoho: v. dom, pôdu

vlastnoručne prísl.: v. podpísaný

vlastnoručný príd. uskutočnený, zhotovený vlastnou rukou: v. podpis, v. výrobok;

vlastnosť -i ž.

1. podst. znak veci, javu: základná v. (výrobku), chemické v-i prvkov

2. zákl. povahová črta: kladná v., (mať) dobré v-i, zbaviť sa zlých v-í;

vlastnostný príd.: v-é prídavné mená

vlastný príd.

1. kt. je vlastníctvom niekoho, kt. niekomu, niečomu patrí, od niekoho, z niečoho pochádza, svoj, op. cudzí: mať v. dom, (ne)mať v. telefón;
mäso vo v-ej šťave;
zhotovený v-mi rukami, konať z v-ho popudu, nepočuť v-ho slova

2. citovo, pokrvne spriaznený, príbuzný: nepoznal (svoju) v-ú ženu, prijať dieťa za v-é;
v. brat, syn pokrvný, op. nevlastný

3. vlastnoručne zhotovený; týkajúci sa samého autora, tvorcu: (vystavovať) v-é fotografie;
v. portrét, v. životopis;
v. gól do bránky svojho mužstva

4. tvoriaci jadro veci, skutočný, pravý: v. proces prebieha automaticky, k v-ej téme sa nedostal;
spôsoby jemu v-é;
lingv. v-é meno pomenúvajúce jednotlivinu toho istého druhu

● vidieť niečo na v-é oči, počuť na v-é uši osobne;
stáť na v-ých nohách byť nezávislý;
pocítiť niečo na v-ej koži sám skúsiť;
robiť niečo na v-ú → päsť;
→ učiť sa na v-ej škode, na v-ých chybách;
→ gól do v-ej bránky