Význam slova "viã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 102 výsledkov (1 strana)
-
viac, viacej (2. st. k veľa, mnoho)
I. neskl. čísl. zákl. neurč. vyj. väčšie neurč. množstvo, väčší neurč. počet, rozsah, op. menej: v. peňazí;
oveľa, omnoho v. (obyvateľov, výrobkov);
v. druhov zo všetkého viacero;
pred v. rokmi niekoľkými, viacerýmiII. prísl.
1. vo väčšej miere, vo väčšom rozsahu, väčšmi, op. menej: v. pracovať, v. spať, (oveľa) v. rozšírený;
to ho ešte v. rozčúlilo väčšmi;
hovor. to je v. ako isté celkom isté2. (so zápor. slovesom) už nikdy: v. neprišiel, mladosť sa v. nevráti
3. (so zápor. slovesom) už ďalej: v. nemusíš hovoriť, v. sa nespytoval;
nie je v. tým, čím bol kedysi4. blíži sa k význ. čast. vyj. pribúdanie, pridávanie, pokračovanie, ešte, okrem toho: povedal všetko, čo chcete v.?
III. spoj. priraď. viac, viacej – ako vyj. vylučovací vzťah s uprednostnením prvého člena, skôr – ako: vstal od stola v. hladný ako najedený;
na stolčeku v. čupel, ako sedel● čoraz v., stále v. a v., čím ďalej tým v. vyj. narastanie, stupňovanie;
v. očí v. vidí;
v. hláv, v. rozumu pri rozhodovaní ap. je vhodné poznať názory viacerých;
→ malá hŕba pýta v.;
expr. má o koliesko v. je nenormálny;
nebolo mu v. treba mal vhodnú zámienku -
viac-menej čast. vyj. neurčitosť al. (jemnú) pochybovačnosť, vcelku, v podstate, vlastne: (bol mu) v. známy, stretli sa v. náhodne
-
viac=hlasne prísl.: v. spievať
-
viac=hlasný príd. zložený z viacerých hlasov: v. spev;
-
viacbodový príd. kt. má viacej bodov: v-é uznesenie
-
viacbojár -a m. pretekár vo viacboji;
-
viacbojárka -y -rok ž.;
-
viacbojársky príd.
-
viacčlennosť -i ž.
-
viacčlenný príd. kt. má viacej členov, niekoľkočlenný: v-á rodina, v-á porota;
-
viacdenný príd. trvajúci viac dní, viacdňový (význ. 1), niekoľkodenný: v-á konferencia
-
viacdetnosť -i ž.
-
viacdetný príd. kt. má viacej detí: v-á rodina;
-
viacdielový príd. zostavený z viacerých dielov (látky ap.): v-á sukňa
-
viacdňový príd.
1. trvajúci viac dní, viacdenný, niekoľkodňový (význ. 1), niekoľkodenný: v. zájazd
2. viac dní starý, niekoľkodňový (význ. 2): v-é kurence
-
viacero neskl., m. živ. viacerí, m. neživ., ž. a s. viaceré čísl. skup. neurč. viac, viacej (význ. 1): v-o dverí, v-o topánok;
v-o ľudí, v-í ľudia, v-é podniky, vo v-ých prípadoch, na v-ých miestach;
v-í chýbali -
viacfarebne prísl.;
-
viacfarebnosť -i ž.
-
viacfarebný príd. kt. má viac farieb: v-á vzorka, v-é sklo, v-á tlač;
-
viacfázovo prísl.
-
viacfázový príd. kt. má viacej fáz: v. tréning;
poľnohosp. v. zber;
elektrotech. v. prúd; -
viacjazyčne prísl.;
-
viacjazyčnosť -i ž.
-
viacjazyčný príd.
1. v kt. sa hovorí viacerými jazykmi, viacrečový: v. kolektív, štát
2. preložený al. umožňujúci preklad do viacerých jazykov: v-é resumé;
v. slovník; -
viackrát, viac ráz neskl. čísl. nás. neurč.
1. k viac (význ. II/1); niekoľkokrát, niekoľko ráz: knihu čítal v.
2. (so zápor. slovesom) viac (význ. II/2), už: nech sa to v. nestane
-
viacmesačný príd.
1. trvajúci viac mesiacov, niekoľkomesačný: v. kurz
2. viac mesiacov starý, niekoľkomesačný: v-é dieťa
-
viacmetrový príd. merajúci viac metrov: v-á vzdialenosť
-
viacmiestny príd. kt. má viac miest: v-e lietadlo;
mat. v-e číslo zložené z viac cifier -
viacnásobne čísl. nás. neurč. príslov.
-
viacnásobný čísl. nás. neurč.
1. násobený al. opakovaný viac ráz; niekoľkonásobný: v-á ozvena, v-á neprítomnosť
2. všestranný, veľký, mnohonásobný: mať z niečoho v. úžitok;
-
viacnásobok -bku m. viacnásobne väčší počet; niekoľkonásobok: v. pôvodného stavu
-
viacpodlažný príd. kt. má viac podlaží: v-á budova
-
viacposchodový príd. kt. má viac poschodí: v-é domy
-
viacrázovo prísl.
-
viacrázový čísl. nás. vyskytujúci sa, opakujúci sa viac ráz: v-á odmena;
-
viacročný príd.
1. trvajúci viac rokov, niekoľkoročný: v-á choroba;
poľnohosp. v-é krmoviny vegetujúce viac rokov2. viac rokov starý: dvojročné a v-é deti;
v-á budova niekoľkoročná -
viacslovný príd. kt. sa skladá z viacerých slov: v. názov
-
viacúčelovo prísl.
-
viacúčelový príd. kt. možno využiť na viaceré účely: v. stroj, nábytok;
-
viacvrstvový príd. kt. má viacej vrstiev: v. náter
-
viacvýznamovosť -i ž.
-
viacvýznamový príd. kt. má viacej významov, viacznačný, op. jednovýznamový: v-é slovo;
-
viaczdrojový príd. pochádzajúci z viacerých zdrojov: v-é financovanie
-
viacznačnosť -i ž. viacvýznamovosť, op. jednoznačnosť
-
viacznačný príd. kt. má viacej významov, viacvýznamový, op. jednoznačný: v-é gesto;
-
viadukt -u m. dopr. stavba vedúca ponad údolie, ponad komunikácie ap.: železničný v., prejsť popod v.
-
vianočka -y -čiek ž. pletený koláč, pletenica: v. s hrozienkami;
-
vianočkový príd.: v-é cesto
-
vianočný príd. k Vianoce: v-é sviatky, zvyky, v. stromček, darček;
v. kaktus, bot. zygokaktus hybridný Zygocactus hybridus -
viať veje vejú nedok.
1. (o vetre, vzduchu) pohybovať sa (význ. 1), fúkať, duť, vanúť: v-e teplý južný vietor;
neos. od rieky v-lo chladom šíril sa chlad2. vlnivo sa pohybovať vo vetre, povievať: zástavy v-ú
3. čistiť, cúdiť (obilie): v. žito
● → nové vetry v-ú
-
viazač -a m. živ. kto niečo viaže: v. snopov, viniča;
viazač -a mn. -e m. neživ. viazací stroj al. jeho súčasť: automatický v.
-
viazací príd. určený na viazanie: v. stroj
-
viazačka -y -čiek ž.
1. osoba, kt. niečo viaže: v. kytíc
2. hovor. viazanie, priväzovanie (viniča): obdobie škrabačky a v-y
-
viazane prísl.: hud. hrať v. legato;
-
viazanica -e -níc ž. zväzok (význ. 1): v. ľanu, raždia;
-
viazanička -y -čiek ž. zdrob.: v. cibuľky
-
viazanie -ia s.
1. väzba (význ. 1): spôsob v-ia tkanín
2. mechanizmus na pripevňovanie lyží na topánky
-
viazanka -y -niek ž. kravata
-
viazanosť -i ž.
-
viazaný príd.
1. zhotovený viazaním: v-é pokrovce, v-á kniha
2. závislý, obmedzený: v-á forma (reči);
v. trh, op. voľný;
v. vklad vinkulovaný; -
viazať -že -žu -uc -uci nedok.
1. (predĺžené) konce niečoho prepletením spájať (na uzol): v. uzol na povraze, na vreckovke
2. uzlom spájať al. formovať, zaväzovať: v. konce šatky;
v. kravatu, mašľu3. obkrútením al. ináč pevne spájať; takto utvárať celok; zväzovať: v. obilie do snopov, v. veci do balíka;
v. kyticu;
v. krov4. priväzovať, pripútavať: v. vinič
5. robiť väzbu (kníh): v. knihy do plátna, do kože
6. obmedzovať (v konaní), spútavať, zaväzovať: v-e ho sľub;
v-u ich termíny (dokončenia)7. pútať, pripútavať (vzťahom): v-e ich priateľstvo, spoločný cieľ
8. odb. udržiavať, neuvoľňovať (niečo prijaté): pôda v-e dusík
// viazať sa
1. brať na seba záväzok, zaväzovať sa: chce byť voľný, nechce sa v.
2. byť závislý, obmedzovať sa: v. sa na rodičov, nev. sa na jediný zdroj (obživy, príjmov)
3. byť v súvislosti, spájať sa, vzťahovať sa: na to miesto sa v-u spomienky
4. odb. zlučovať sa, spájať sa: kyslík sa v-e s vodíkom, so sírou
-
viaznuť -e -u -zol -uc -uci nedok.
1. ostávať väzieť, nemôcť sa pohnúť z miesta: kolesá v-u v blate
2. ochabovať, spomaľovať sa, zaostávať, stagnovať: diskusia v-e;
doprava, obchod v-e -
dáviť1 -i -ia nedok. vracať2: núti ho na d-enie
dáviť2 -i -ia nedok. hrdúsiť, dusiť, škrtiť, dláviť: neos. d-i ho v prsiach
// dáviť sa dusiť sa: d. sa kašľom
-
dláviť -i nedok.
1. pôsobiť váhou, tlakom, tlačiť, stláčať: d. kapustu, pôdu
2. tlakom, váhou rozrušovať, gniaviť, dusiť: d. uvarené zemiaky, hrudy;
d. stromčeky udupávať -
húžvička -y -čiek ž. zdrob.
-
kávička -y -čiek ž. zdrob. expr.: vypiť si obľúbenú k-u
-
kávičkárka -y -rok ž.
-
navštíviť -i dok.
1. vykonať návštevu (význ. 1, 2): n. priateľa, Bratislavu;
n. výstavu2. kniž. (po)stihnúť (význ. 1): n-la ho choroba, n-lo ich nešťastie;
-
osláviť -i dok.
1. uctiť slávnosťou, urobiť oslavu: o. svoju päťdesiatku, o. víťazstvo;
o. príchod vierozvestov2. prejaviť vrcholné uznanie, zahrnúť slávou: v diele o-l hrdinstvo, vlasť;
-
otráviť -i dok.
1. usmrtiť jedom: o. myši;
o. sa pilulkami2. napustiť jedom: o. jedlo
3. otravou spôsobiť ochorenie, narušenie normálneho stavu: o. si žalúdok, o. vzduch
4. hovor. expr. znechutiť, unudiť, znepríjemniť: o. niekomu výlet
● expr. o. červíka nalačno si vypiť;
-
podláviť -i dok. dlávením upraviť al. poškodiť: p. zemiaky (na kašu);
auto p-lo trávu -
podošvička -y -čiek ž. zdrob.
-
pošvička -y -čiek ž. zdrob.
-
presláviť -i dok. urobiť slávnym: p. svoj podnik, svoje meno, Slovensko
// presláviť sa stať sa slávnym: p. sa svojou prácou, p. sa ako športovec, p-ený umelec;
hovor. iron. smutne p-ený zlý, nepodarený -
pridláviť -i dok. pritisnutím poškodiť, porušiť: padajúci strom mu p-l nohy
-
priotráviť -i dok. čiastočne otráviť: p. hubami celú rodinu;
p. sa plynom -
rozdláviť -i dok. dlávením rozdrviť, rozmliaždiť, rozgniaviť: r. zemiaky na kašu;
koleso mu r-lo nohu -
sláviček -čka mn. N a A -y m. zdrob.
-
slávičí príd.: s. spev, s-ia pieseň;
-
sláviť -i nedok.
1. oslavovať (význ. 1): s. Deň vzniku Slovenskej republiky;
s. narodeniny2. prežívať ako úspech: s. víťazstvo
3. cirk. konať liturg. obrady: s. omšu
-
správička -y -čiek ž. zdrob., obyč. expr.
-
stráviť2 -i dok. zotrvať (niekde) istý čas; prežiť: s. noc v hoteli, príjemne s. dovolenku;
s. čas čítanímstráviť1 -i dok.
-
tráviť1 -i nedok.
1. rozkladať a zažívať potravu v tele: žalúdok mu net-i;
neos. v hore dobre t-i chutí jesť;
fyziol. t-enie biochem. rozklad potravín na jednoduchšie látky2. prispievať k tomuto procesu: slivovica dobre t-i
tráviť3 -i nedok. jedom usmrcovať: t. hlodavce;
t. sa v zúfalstvetráviť2 -i nedok. prežívať (význ. 1); zdržiavať sa: t. voľný čas čítaním;
t. prázdniny, dovolenku pri vode; -
višňa -e -šieň/-šní ž.
1. ovocný strom s plodmi podobnými čerešniam, bot. Cerasus vulgaris: kvitnúce v-e
2. kyslastý kôstkovicový plod tohto stromu: oberať, zavárať v-e;
-
višňový príd.: v-á aleja;
v. kompót -
viť -je -jú nedok. spletaním, zväzovaním zhotovovať: v. veniec, kyticu
-
viťúz -a m. iron. hrdina (význ. 1): takých v-ov poznáme!
-
viťúzsky príd. i prísl.: v-e kúsky;
v. sa správať; -
viťúzstvo -a s.
-
vydáviť -i dok. vyvracať1: všetko v-i
// vydáviť sa vyvracať sa
-
vytráviť -i dok. trávením spracovať; stráviť: žalúdok mu všetko v-l;
neos. vonku im dobre v-lo vyhladli -
zadláviť -i dok. pritlačiť váhou, tlakom; tak usmrtiť: z. húsenicu do blata;
z. autom zajaca prejsť