Význam slova "vie" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 27 výsledkov (1 strana)
-
viecha -y viech ž.
1. chumáč, vecheť (slamy): zapáliť v-u
2. vináreň s predajom vína z vlastnej úrody (označená zväzkom slamy, čečiny, viniča nad vchodom): bratislavské v-y, sedieť pod v-ou;
-
viečko -a -čok s.
1. zdrob. k veko
2. pohyblivý kožný kryt na oku, anat. mihalnica: privrieť v-a, pozerať spod v-ok
● mať ťažké v-a byť ospanlivý
-
viedenský príd. k Viedeň: v. valčík;
v. rezeň obaľovaný vo vajci a strúhanke a vyprážaný;
hist. V-á arbitráž rozhodnutie eur. mocností o odstúpení časti juž. a vých. Slovenska a časti Podkarpatskej Rusi v prospech horthyovského Maďarska v r. 1938 -
vienko -a -nok s.
1. zdrob. k veno
2. kniž. iba v predl. spoj. do v-a do daru, do vena, ako dar: dať niečo dieťaťu do v-a;
dostať do v-a krásu, nadanie zdediť -
vienok -nka m. poet. venček (význ. 1)
-
viera -y vier ž.
1. cirk. slobodný súhlas s pravdami, kt. zjavil Boh: v. vo večný život
2. náb. presvedčenie; vierovyznanie: kresťanská v., prestúpiť na inú v-u
3. pevné presvedčenie o jestvovaní, o správnosti niečoho, verenie: v. v človeka, v spravodlivosť, vo vlastné schopnosti;
v. v lepšiu budúcnosť -
vierohodne prísl.;
-
vierohodnosť -i ž.
-
vierohodný príd. hodnoverný, dôveryhodný: v-á osoba;
v-é svedectvo; -
vierolomne prísl.;
-
vierolomnosť -i ž.
-
vierolomný príd. kt. zradil dôveru, porušil sľub ap., neverný, zradný: v., falošný človek;
v. čin; -
vieroučný príd.
-
vierouka -y ž. sústavný výklad viery; príslušný odbor teológie;
-
vierovyznanie -ia s. náb. vyznanie, konfesia; súhrn základov učenia cirkvi
-
vierozvest -a mn. -ovia, vierozvestca -u mn. -ovia m. kniž. šíriteľ (kresť.) viery: slovanskí v-ovia Konštantín a Metod;
-
vierozvestský príd.
-
vieška -y -šok ž. zdrob.
-
vieska -y -sok ž. zdrob.
1. poet. dedinka: rodná v.
-
viesť vedie vedú viedol bud. bude viesť, povedie nedok.
1. usmerňovať niečí pohyb držaním, sprevádzaním: v. dieťa za ruku, v. koňa za uzdu;
v. hosťa do domu privádzať;
v. zadržaného (do väzby) odvádzať2. (pomocou mechanizmu, rukou) usmerňovať pohyb niečoho al. pohybovať niečím žiadaným smerom: v. auto, motorový čln;
v. bábky;
v. sláčik, štetec3. vymedzovať smer pohybu nejakým tech. prostriedkom, rozvádzať; realizovať spoj, komunikáciu vytýčeným smerom: v. paru, ropu potrubím;
v. kábel popod rieku, v. trasu autostrády mimo mesta4. ukazovať smer k istému cieľu; byť vodidlom, pohnútkou, pobádať: chodník vás pov-ie, nezablúdite;
v-la ho túžba po poznaní5. mať za následok, spôsobovať: rozpory v-ú ku kríze, odvážne plavby v-li k objavom
6. usmerňovať, riadiť (prácu, činnosť): v. podnik, v. práce na stavbe;
v. schôdzku, diskusiu7. (výchovne) usmerňovať, vychovávať: nový tréner v-ie mužstvo lepšie, v. žiakov k usilovnosti
8. mať vedúce postavenie (v súťaži ap.): kandidát v-ie väčšinou hlasov;
v. nad súperom (vysoko na body), v. ligovú tabuľku9. smerovať (význ. 2), ústiť: schody v-ú na poschodie, ulica v-ie do centra
10. mať na starosti (ako náplň admin. práce): v. presné záznamy, v. účtovníctvo
11. ako formálne sloveso tvorí význ. celok s pripojeným podst.: v. spor sporiť sa;
v. reč rozprávať;
v. boj bojovať;
v. (usporiadaný) život žiť (usporiadane)● ide, kam ho oči v-ú bez cieľa;
v. prím a) mať hlavné slovo b) vynikať;
v. niekoho, niečo v evidencii rátať s niekým, s niečím// viesť sa ísť držiac sa niekoho, s niekým: v. sa za ruky (s niekým), v-ie sa s ním popod pazuchy
-
vietnamčina -y ž. vietnamský jazyk
-
vietnamský príd. k Vietnamec, Vietnam: v. jazyk;
vietnamsky prísl.: hovoriť (po) v.
-
vietor vetra L vetre mn. vetry m.
1. vzdušný prúd pohybujúci sa horizontálne: (fúka) silný, bočný, severný v., strhol sa v., v. sa obrátil, v-om ošľahaná tvár;
za v-om na chránenom mieste i pren. v ústraní2. odb. vzduch, ovzdušie (v bani); vzduch privádzaný do vys. pece
3. vetry pomn. črevné plyny: zadržiavať v-y
● expr.: rozprávať, tárať do v-a nezodpovedne; bez rozmyslu;
byť do v-a byť ľahkomyseľný;
→ obracať sa, ako v. fúka;
kam v., tam plášť byť nestály (v presvedčení);
→ nové v-y vejú, dujú;
vie, odkiaľ v. fúka kde je príčina;
bez v-a sa ani lístok (na strome) nepohne všetko má svoju príčinu;
vziať niekomu v. z plachát zbaviť ho možnosti, istoty; -
viezť vezie vezú viezol bud. bude viezť, povezie nedok. vozidlom dopravovať: v. tovar, v. štrk na stavbu, v. dieťa v kočíku, v. priateľa na motorke;
loď v-ie rekreantov; -
bezprávie -ia s. nespravodlivosť, krivda, neprávosť, príkorie: páchať b., búriť sa proti b-iu;
-
pravoslávie -ia s. pravoslávne vierovyznanie; pravoslávna cirkev;