Význam slova "veš" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

ves vsi ž. iba ako súčasť miestnych názvov: Spišská Nová V., Záhorská V.;

vešať -ia -ajú nedok.

1. upevňovať, klásť do visiacej polohy, zavesovať: v. kabát na vešiak, v. záclony, obrazy

2. usmrcovať obesením: v. vzbúrencov;
v zúfalstve by sa hneď v-l pokúšal o samovraždu obesením

● expr. v. niekomu niečo na nos prezrádzať;
v. hlavu strácať odvahu;
v. → nos;

veselica -e -líc ž. slávnosť spojená s tancom (v prírode): májová, ľudová v.

veselie -ia s.

1. svadobná hostina s hudbou a tancom; svadba: byť pozvaný na v., chystať veľké v.

2. zastar. veselá zábava; veselosť, veselenie: bujné v.;
prekypovať radosťou a v-ím

veseliť sa -ľ! nedok. zabávať sa (význ. 1): v-li sa až do rána

veselo prísl. i vetná prísl.: v. spievať;
ohník v. praská;
hovor. v. míňať peniaze bezstarostne;
bolo mu v. (okolo srdca);

veseloherne prísl.;

veselohernosť -i ž. veseloherný ráz

veseloherný príd.: v. žáner;

veselohra -y -hier ž. komédia (význ. 1): hudobná v.;

veselosť -i ž.

veselý príd.

1. naplnený radosťou, optimizmom, chuťou žartovať ap.; svedčiaci o tom, op. smutný: v. človek, v-í študenti;
v-á myseľ, povaha;
v-á hudba rezká;
prísť na v-šie myšlienky

2. príjemne, radostne pôsobiaci, op. (po)chmúrny: v-é ráno, v-é farby;

vešiačik -a m. zdrob.

vešiak -a m.

1. konštrukcia rozlične upravená na vešanie predmetov: v. na šaty, na klobúky, stojanový v., há(či)ky na v-u

2. rámik na vešanie šiat do skrine;

vešiakový príd.: v-á skriňa s vešiakmi;

opak. vešiavať -a

// vešať sa zachytávať sa rukami: nev-j sa na dvere! dieťa sa v-ia na matku

● expr. v. sa niekomu na päty chodiť stále za niekým;
v. sa niekomu na krk vnucovať sa;

opak. vešiavať sa

vesielko -a -lok s. zdrob.

veslár -a m. kto vesluje; kto pestuje veslárstvo;

veslárka -y -rok ž.;

veslársky príd.: v-e preteky

veslárstvo -a s. veslársky šport, veslovanie;

veslo -a -siel s. lopatkovité náčinie na poháňanie člna;
šport. takéto náčinie pripevnené k člnu: zábery v-a, zručne narábať v-ami

● byť pri v-e mať moc, možnosť rozhodovať;

veslovanie -ia s. veslárstvo: v. a kanoistika, pestovať v.

veslovať nedok. zábermi vesla poháňať (plavidlo): v. proti prúdu;

veslový príd.: v. čln;

vesmír -u m. nekonečný svetový priestor, kozmos: lety do v-u;

vesmírčan -a mn. -ia m. obyvateľ vesmíru

vesmírny príd.: v-e diaľky

vesna -y ž. kniž., poet. jar

vesta -y viest ž.

1. priliehavá časť muž. obleku bez rukávov, kt. sa nosí pod sakom; vrchná časť oblečenia takéhoto strihu vôbec: pánska, dámska v.;
pletená v.

2. vec podobná veste: nafukovacia, plávacia v.;

veštba -y -tieb ž. kniž. predpovedanie budúcnosti, proroctvo: vyrieknuť v-u, v. sa (ne)vyplnila

veštec -tca m. kto predpovedá budúcnosť: spoliehať sa na v-ov, ísť k v-ovi;

veštecký príd.;

veštecky prísl.;

veštectvo -a s.

veštiareň -rne ž. miesto, kde sa vyslovovali al. vyslovujú veštby: delfská v.

vestibul -u m. vstupná hala niekt. ver. budov: v. divadla, hotela, stanice;

vestibulový príd.

vestička -y -čiek ž. zdrob.

veštiť -šť/-i! nedok.

1. vyslovovať veštbu, prorokovať; predpovedať, hádať životné osudy (podľa istých znakov): v-enie veštkýň;
v. z ruky, z karát

2. byť predzvesťou, príznakom niečoho: mrak v-iaci búrku, lastovičky v-ia jar

veštkyňa -e -kýň ž.;

vestník -a m. admin. oznamy a nariadenia pravidelne vydávané tlačou: úradný v., v. ministerstva financií

vestový príd.: v. strih;

háveď -e ž. hromad.

1. pejor. naničhodní ľudia, zberba, bagáž, banda: chodí medzi h.

2. expr. (drobné) živočíchy: blchy a iná h., vtačia h.;

inkluzíve

I. prísl. kniž. do toho počítajúc, vrátane, včítane: obmedzenie platí do soboty i.

II. predl. s G vyj. pričlenenie k istému počtu, vrátane, včítane: boli desiati i. ospravedlnených

konkláve neskl. s. cirk. zhromaždenie kardinálov voliacich pápeža; uzavreté miesto na túto voľbu;

práve

I. prísl. vyj. súčasnosť al. bezprostrednú časovú blízkosť: prišiel p. domov;
je p. poludnie;
p. sme to dokončili

II. čast. zdôrazňuje význ. nasledujúceho výrazu, priam: pekná p. nie je;
položil to p. pred dvere;
p. preto;
p. naopak;
mám toho p. dosť

respektíve čast. uvádza opravný al. variantný výraz, eventuálne, prípadne, skr. resp.: prídem zajtra, r. pozajtra;
dĺžka sa označuje, r. neoznačuje

večer

I. -a L -e mn. -y m.

1. časť dňa od súmraku do noci: letný v.;
od rána do v-a celý deň;
Štedrý v. pred 1. vianočným sviatkom;
dobrý v.! pozdrav

2. večerná udalosť, slávnosť, večierok: kultúrny, diskusný v., usporiadať v. na počesť ...

● ráno je múdrejšie ako v.;
nechváľ deň pred v-om neprenáhli sa pri hodnotení;

večera -e L -i mn. -e ž. jedlo podávané večer: studená v., slávnostná v., variť v-u, ísť, byť pozvaný na v-u, v. je o 6. hod.

večeradlo -dla s. cirk. miestnosť, v kt. Ježiš Kristus posledný raz večeral so svojimi učeníkmi

večerať -ia -ajú nedok. jesť (ako) večeru: (ne)v. doma;
v. praženicu;

opak. večeriavať -a

večeriť sa nedok. neos. zvečerievať sa: v-í sa prichádza noc

večerňajší príd.: v. chlad, v-ie posedenie

II. večer prísl. vo večernom čase: vrátil sa neskoro v., v. sa ochladilo, zajtra v. sa uvidíme

večernica -e ž. (astron. Večernica) planéta Venuša na večernej oblohe

večerník -a m. noviny vychádzajúce pred večerom;

večerníkový príd.: v-é informácie

večerný príd.: v. čas, v. program, v-é šaty;
v-á univerzita;

večerom, expr. večierkom prísl. vo večernom čase, večer: v. sedávali na podstení

večiereň -rne ž. popoludňajšie al. večerné služby Božie (u evanjelikov)

večierka¹ -y -rok ž. signál, ktorým sa ohlasuje (v kasárňach, táboroch ap.) začiatok nočného pokoja: odtrúbiť v-u

večierka² -y -rok ž. predajňa (potravín) s večerným predajom

večierok -rka m. menšia večerná slávnosť, zábava: spoločenský v., usporiadať v.

večito, večite prísl.

večitý príd. zastaráv. večný: v-á škoda, že sme tam neboli;

večne prísl. k 2, 3: trvať v.;
hovor. expr. v. nahnevaný, neupravený vždy;
v. sa (na) čosi vypytuje stále, ustavične

● nič netrvá v.

večnosť -i ž.

1. jestvovanie bez začiatku a bez konca al. iba bez konca; vlastnosť toho, čo je večné: chápanie vecí z hľadiska v-i;
v. Boha

2. náb. posmrtný život

3. expr. veľmi dlhý čas: trvalo to celú v.

● zjemn. odísť, odobrať sa na v. zomrieť

večný príd.

1. stále jestvujúci, trvajúci, nestrácajúci sa, trvalý, stály: krajiny v-ého snehu a ľadu;
v-é priateľstvo, na v-ú pamiatku;
expr. na v-é veky, časy stále;
cirk. v-é svetlo stále horiace (v kostole ap.)

2. jestvujúci bez začiatku a bez konca al. iba bez konca, časovo neobmedzený: v-é pravdy stále platné;
náb.: v. život posmrtný;
v-é zatratenie

3. expr. kt. má trvale istú vlastnosť; stále sa opakujúci: v-í nespokojenci;
v-é ponižovanie, upodozrievanie

4. expr. nesmierny, veľký: v-á škoda! (to je) v. hriech neodpustiteľné previnenie

● zjemn.: odísť na v. odpočinok zomrieť;
spať, snívať v. sen byť mŕtvy;

veď

I. spoj. priraď. má vysvetľovací význ., však (význ. 2): otvorte oblok, v. sa tu nedá dýchať;
počul som to, v. každý iba o tom hovorí

II. čast.

1. v nadväznosti na kontext vyj. utvrdenie sa v mienke, však (význ. 1): v. on ešte príde prosiť;
v. som si to myslel;
v. sa hádam neurazil

2. i veďže hovor. vyj. pobádanie, nože: v. už daj pokoj! veď(že) sa nebojte!

veľa viac(ej)

I. neskl. čísl. zákl. neurč. vyj. veľké množstvo, veľký počet, rozsah, mnoho, op. málo: v. ľudí, v. peňazí, v. trápenia

● v. šťastia, úspechov! pozdrav, želanie;
mať v. → rečí

II. prísl. vyj. veľkú mieru, veľký rozsah ap. deja, mnoho, op. málo: v. jesť, hovoriť, v. napršalo

● čo je v., to je v. to presahuje mieru;
v. nechýbalo skoro sa prihodilo niečo, obyč. nepríjemné;
to za v. nestojí to nemá hodnotu

veľakrát, veľa ráz neskl. čísl. nás. neurč. v mnohých prípadoch, mnoho ráz, mnohokrát: v. mu to pripomínal;
v. sa vyskytovať často

veľavážený príd. kniž. veľmi vážený (obyč. v oslovení, v adrese): v-é publikum, v. pán

veľavravne prísl.;

veľavravnosť -i ž.

veľavravný príd.

1. (zbytočne) veľa rozprávajúci, mnohovravný: v. človek

2. veľa naznačujúci, sľubujúci, mnohovravný: v. pohľad výrečný;

veľavýznamne prísl.: v. sa usmievať

veľavýznamný príd.

1. veľmi významný, mnohovýznamný: v-á udalosť

2. mnohoznačný: v. pohľad;

veľdielo -a -diel s. veľké, mimoriadne významné dielo: architektonické v.

veľduch -a mn. -ovia m. kniž. človek výnimočných duchovných hodnôt, génius: v. svetovej literatúry

veľhory -hôr ž. mn. vys. horstvo (nad 2500 m): končiare v-r

veľjašter -a mn. N a A -y m. dinosaurus

veľkňaz -a m. kňaz najvyššej hodnosti (v niekt. náb.): židovskí, pohanskí v-i

veľkobaňa -e ž. baňa s ťažbou značne prevyšujúcou priemer

veľkoburžoázia -ie ž. vládnuca skupina buržoázie;

veľkoburžoázny príd.

veľkochov -u m. chov vo veľkom: v. hospodárskych zvierat

veľkodistribúcia -ie ž. distribúcia vo veľkom;

veľkodistribučný príd.: v. podnik

veľkodušne prísl.;

veľkodušnosť -i ž.

veľkodušný príd. kt. sa vyznačuje veľkosťou ducha, veľkorysý, šľachetný; svedčiaci o tom: v. človek;
v. čin, v-é gesto;

veľkofilm -u m. finančne nákladný film s mnohými účinkujúcimi: americký v.

veľkoformátový príd. kt. má veľký formát: v-é umelecké publikácie

veľkohubo prísl.;

veľkohubosť -i ž.

veľkohubý príd. pejor. kt. rád zveličuje, kt. má veľa vystatovačných rečí, chvastúnsky; svedčiaci o tom: v. krikľúň;
v-á politika, v-é vyhlásenie;

veľkokapacitný príd. kt. má veľkú, nadmernú kapacitu: v-á sušiareň

veľkokapitál -u m. veľký, koncentrovaný kapitál: monopolný v.;

veľkokapitálový príd.

veľkoklasý príd. poľnohosp. kt. má veľké klasy: v-á pšenica

veľkolepo prísl.;

veľkoleposť -i ž.

veľkolepý príd.

1. nádherný na pohľad, prekrásny: v-á prírodná scenéria, v-é divadlo, v-á slávnosť

2. vynikajúci, výborný; mohutný, grandiózny: v. plán výstavby autostrád;
v-é vodné, umelecké dielo;

veľkomesto -a -miest s. mesto s počtom obyvateľov nad 100 000, kt. je aj významné hosp., kult. a admin. centrum;

veľkomestský príd.: v. život;

veľkomestsky prísl.

veľkomoravský príd. k Veľká Morava: v-é knieža;
hist. V-á ríša štátny útvar na terajšom území Slovenska a Moravy, Veľká Morava

veľkomožná ž.

veľkomožný

I. príd. v min. súčasť titulu al. oslovenia príslušníkov (nižšej) šľachty: v. pán, v-á pani

II. veľkomožný m. v min. titul al. úctivé oslovenie spoloč. vyššie postaveného človeka: pán veľkomožný;

veľkomyseľne prísl.;

veľkomyseľnosť -i ž.

veľkomyseľný príd. kniž. veľkodušný, veľkorysý: v. čin;

veľkonočný príd. k Veľká noc: v-é zvyky, v-é vajíčko;
V-á nedeľa, V. pondelok

veľkoobchod -u m. obch. organizácia na zásobovanie maloobchodu: štátny v.;

veľkoobchodníčka -y -čok ž.;

veľkoobchodnícky príd.

veľkoobchodník -a mn. -ci m. majiteľ veľkoobchodu;

veľkoobchodný príd.: v-á cena