Význam slova "ves" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

ves vsi ž. iba ako súčasť miestnych názvov: Spišská Nová V., Záhorská V.;

vešať -ia -ajú nedok.

1. upevňovať, klásť do visiacej polohy, zavesovať: v. kabát na vešiak, v. záclony, obrazy

2. usmrcovať obesením: v. vzbúrencov;
v zúfalstve by sa hneď v-l pokúšal o samovraždu obesením

● expr. v. niekomu niečo na nos prezrádzať;
v. hlavu strácať odvahu;
v. → nos;

veselica -e -líc ž. slávnosť spojená s tancom (v prírode): májová, ľudová v.

veselie -ia s.

1. svadobná hostina s hudbou a tancom; svadba: byť pozvaný na v., chystať veľké v.

2. zastar. veselá zábava; veselosť, veselenie: bujné v.;
prekypovať radosťou a v-ím

veseliť sa -ľ! nedok. zabávať sa (význ. 1): v-li sa až do rána

veselo prísl. i vetná prísl.: v. spievať;
ohník v. praská;
hovor. v. míňať peniaze bezstarostne;
bolo mu v. (okolo srdca);

veseloherne prísl.;

veselohernosť -i ž. veseloherný ráz

veseloherný príd.: v. žáner;

veselohra -y -hier ž. komédia (význ. 1): hudobná v.;

veselosť -i ž.

veselý príd.

1. naplnený radosťou, optimizmom, chuťou žartovať ap.; svedčiaci o tom, op. smutný: v. človek, v-í študenti;
v-á myseľ, povaha;
v-á hudba rezká;
prísť na v-šie myšlienky

2. príjemne, radostne pôsobiaci, op. (po)chmúrny: v-é ráno, v-é farby;

vešiačik -a m. zdrob.

vešiak -a m.

1. konštrukcia rozlične upravená na vešanie predmetov: v. na šaty, na klobúky, stojanový v., há(či)ky na v-u

2. rámik na vešanie šiat do skrine;

vešiakový príd.: v-á skriňa s vešiakmi;

opak. vešiavať -a

// vešať sa zachytávať sa rukami: nev-j sa na dvere! dieťa sa v-ia na matku

● expr. v. sa niekomu na päty chodiť stále za niekým;
v. sa niekomu na krk vnucovať sa;

opak. vešiavať sa

vesielko -a -lok s. zdrob.

veslár -a m. kto vesluje; kto pestuje veslárstvo;

veslárka -y -rok ž.;

veslársky príd.: v-e preteky

veslárstvo -a s. veslársky šport, veslovanie;

veslo -a -siel s. lopatkovité náčinie na poháňanie člna;
šport. takéto náčinie pripevnené k člnu: zábery v-a, zručne narábať v-ami

● byť pri v-e mať moc, možnosť rozhodovať;

veslovanie -ia s. veslárstvo: v. a kanoistika, pestovať v.

veslovať nedok. zábermi vesla poháňať (plavidlo): v. proti prúdu;

veslový príd.: v. čln;

vesmír -u m. nekonečný svetový priestor, kozmos: lety do v-u;

vesmírčan -a mn. -ia m. obyvateľ vesmíru

vesmírny príd.: v-e diaľky

vesna -y ž. kniž., poet. jar

vesta -y viest ž.

1. priliehavá časť muž. obleku bez rukávov, kt. sa nosí pod sakom; vrchná časť oblečenia takéhoto strihu vôbec: pánska, dámska v.;
pletená v.

2. vec podobná veste: nafukovacia, plávacia v.;

veštba -y -tieb ž. kniž. predpovedanie budúcnosti, proroctvo: vyrieknuť v-u, v. sa (ne)vyplnila

veštec -tca m. kto predpovedá budúcnosť: spoliehať sa na v-ov, ísť k v-ovi;

veštecký príd.;

veštecky prísl.;

veštectvo -a s.

veštiareň -rne ž. miesto, kde sa vyslovovali al. vyslovujú veštby: delfská v.

vestibul -u m. vstupná hala niekt. ver. budov: v. divadla, hotela, stanice;

vestibulový príd.

vestička -y -čiek ž. zdrob.

veštiť -šť/-i! nedok.

1. vyslovovať veštbu, prorokovať; predpovedať, hádať životné osudy (podľa istých znakov): v-enie veštkýň;
v. z ruky, z karát

2. byť predzvesťou, príznakom niečoho: mrak v-iaci búrku, lastovičky v-ia jar

veštkyňa -e -kýň ž.;

vestník -a m. admin. oznamy a nariadenia pravidelne vydávané tlačou: úradný v., v. ministerstva financií

vestový príd.: v. strih;

kláves -u/-a m.

1. stláčacia klapka na niekt. hud. nástrojoch slúžiaca na vyvolanie tónu: k-y na klavíri, harmonike, organe

2. podobná súčiastka, ktorej stláčaním sa uvádza stroj do činnosti: k-y písacieho stroja;

návesť -i ž. odb. opt. al. zvukové znamenie, signál (najmä v doprave);

príves -u m. bezmotorové vozidlo pripájané za vozidlo s pohonom: obytný p.;

záves -u m.

1. zavesený kus látky ap.: dekoračný z., zakryť okno z-om, predeliť izbu z-om, odhrnúť z.

2. súčiastka na zavesenie (pohyblivých) predmetov: okenný z.;
z. olovnice;
vybrať dvere zo z-ov

3. vlek (význ. 1): traktor s vlečkou v z-e

□ byť v z-e nasledovať tesne za niečím, niekým;