Význam slova "ves" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 44 výsledkov (1 strana)

  • ves vsi ž. iba ako súčasť miestnych názvov: Spišská Nová V., Záhorská V.;

  • vešať -ia -ajú nedok.

    1. upevňovať, klásť do visiacej polohy, zavesovať: v. kabát na vešiak, v. záclony, obrazy

    2. usmrcovať obesením: v. vzbúrencov;
    v zúfalstve by sa hneď v-l pokúšal o samovraždu obesením

    expr. v. niekomu niečo na nos prezrádzať;
    v. hlavu strácať odvahu;
    v. → nos;

  • veselica -e -líc ž. slávnosť spojená s tancom (v prírode): májová, ľudová v.

  • veselie -ia s.

    1. svadobná hostina s hudbou a tancom; svadba: byť pozvaný na v., chystať veľké v.

    2. zastar. veselá zábava; veselosť, veselenie: bujné v.;
    prekypovať radosťou a v-ím

  • veseliť sa -ľ! nedok. zabávať sa (význ. 1): v-li sa až do rána

  • veselo prísl. i vetná prísl.: v. spievať;
    ohník v. praská;
    hovor. v. míňať peniaze bezstarostne;
    bolo mu v. (okolo srdca);

  • veseloherne prísl.;

  • veselohernosť -i ž. veseloherný ráz

  • veseloherný príd.: v. žáner;

  • veselohra -y -hier ž. komédia (význ. 1): hudobná v.;

  • veselosť -i ž.

  • veselý príd.

    1. naplnený radosťou, optimizmom, chuťou žartovať ap.; svedčiaci o tom, op. smutný: v. človek, v-í študenti;
    v-á myseľ, povaha;
    v-á hudba rezká;
    prísť na v-šie myšlienky

    2. príjemne, radostne pôsobiaci, op. (po)chmúrny: v-é ráno, v-é farby;

  • vešiačik -a m. zdrob.

  • vešiak -a m.

    1. konštrukcia rozlične upravená na vešanie predmetov: v. na šaty, na klobúky, stojanový v., há(či)ky na v-u

    2. rámik na vešanie šiat do skrine;

  • vešiakový príd.: v-á skriňa s vešiakmi;

  • opak. vešiavať -a

    // vešať sa zachytávať sa rukami: nev-j sa na dvere! dieťa sa v-ia na matku

    expr. v. sa niekomu na päty chodiť stále za niekým;
    v. sa niekomu na krk vnucovať sa;

  • opak. vešiavať sa

  • vesielko -a -lok s. zdrob.

  • veslár -a m. kto vesluje; kto pestuje veslárstvo;

  • veslárka -y -rok ž.;

  • veslársky príd.: v-e preteky

  • veslárstvo -a s. veslársky šport, veslovanie;

  • veslo -a -siel s. lopatkovité náčinie na poháňanie člna;
    šport. takéto náčinie pripevnené k člnu: zábery v-a, zručne narábať v-ami

    byť pri v-e mať moc, možnosť rozhodovať;

  • veslovanie -ia s. veslárstvo: v. a kanoistika, pestovať v.

  • veslovať nedok. zábermi vesla poháňať (plavidlo): v. proti prúdu;

  • veslový príd.: v. čln;

  • vesmír -u m. nekonečný svetový priestor, kozmos: lety do v-u;

  • vesmírčan -a mn. -ia m. obyvateľ vesmíru

  • vesmírny príd.: v-e diaľky

  • vesna -y ž. kniž., poet. jar

  • vesta -y viest ž.

    1. priliehavá časť muž. obleku bez rukávov, kt. sa nosí pod sakom; vrchná časť oblečenia takéhoto strihu vôbec: pánska, dámska v.;
    pletená v.

    2. vec podobná veste: nafukovacia, plávacia v.;

  • veštba -y -tieb ž. kniž. predpovedanie budúcnosti, proroctvo: vyrieknuť v-u, v. sa (ne)vyplnila

  • veštec -tca m. kto predpovedá budúcnosť: spoliehať sa na v-ov, ísť k v-ovi;

  • veštecký príd.;

    veštecky prísl.;

  • veštectvo -a s.

  • veštiareň -rne ž. miesto, kde sa vyslovovali al. vyslovujú veštby: delfská v.

  • vestibul -u m. vstupná hala niekt. ver. budov: v. divadla, hotela, stanice;

  • vestibulový príd.

  • vestička -y -čiek ž. zdrob.

  • veštiť -šť/-i! nedok.

    1. vyslovovať veštbu, prorokovať; predpovedať, hádať životné osudy (podľa istých znakov): v-enie veštkýň;
    v. z ruky, z karát

    2. byť predzvesťou, príznakom niečoho: mrak v-iaci búrku, lastovičky v-ia jar

  • veštkyňa -e -kýň ž.;

  • vestník -a m. admin. oznamy a nariadenia pravidelne vydávané tlačou: úradný v., v. ministerstva financií

  • vestový príd.: v. strih;

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV