Význam slova "veli" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 17 výsledkov (1 strana)
-
veliaci príd.
1. poverený velením: v. dôstojník
2. v. jazyk, v-a reč ktorou sa velí
-
velice prísl. nár. veľmi
-
veličenstvo -a s. titul, oslovenie panovníka: jeho v., vaše v. (v oficiálnom písomnom styku Jeho V., Vaše V.)
-
veličina -y -čín ž.
1. kvantitatívne vyjadrený jav, pojem, vlastnosť: fyzikálna, matematická v.
2. expr. významná osobnosť: politická v.
-
veličizný príd. expr. velikánsky: v-é dubisko
-
opak. velievať -a
-
velikán -a m. kniž.
1. obor; veľduch, gigant: v. umenia, národní v-i
2. mn. N a A i -y vec obrovských rozmerov, gigant: tatranskí v-i, tatranské v-y štíty
-
velikánsky príd. expr. veľmi veľký, veličizný, obrovský: v. dom, v-a diera, v-a radosť
-
velikáš -a m. pejor. kto preceňuje svoj vlastný význam, túži po sláve ap., megaloman;
-
velikášsky príd. i prísl.: v-e sklony, v. komplex;
v. sa správať; -
velikášstvo -a s.
-
veliť -ľ! nedok.
1. viesť, riadiť z voj. hľadiska, byť veliteľom: v. jednotke
2. vydávať (voj.) rozkazy: v. ráznymi povelmi
3. kniž. prikazovať (význ. 1), kázať: konať, ako povinnosť, česť v-í vyžaduje;
-
veliteľ -a mn. -ia m.
1. kto velí organizovanej (voj.) skupine: vojenský, partizánsky v., v. pluku;
hlavný, najvyšší v. -
veliteľka -y -liek ž.;
-
veliteľský príd.: v. zbor;
v. tón;veliteľsky prísl.
-
veliteľstvo -a s. inštitúcia veliteľa a jeho štábu; budova tejto inštitúcie: vojenské v.;
stráž pred v-om