Význam slova "vedom" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

vedome prísl.: v. škodiť niekomu

vedomie -ia s.

1. schopnosť človeka myslieť a uvedomovať si svoj vzťah k okoliu: ľudské v.;
spoločenské v. súhrn teórií a názorov, kt. sú odrazom života spoločnosti

2. stav, keď si človek uvedomuje svoju existenciu: stratiť v., byť pri (plnom) v-í

3. uvedomovanie si, vedomosť o niečom, povedomie: v. viny, v. vlastnej dôležitosti;
robil to s v-ím nadriadených

□ dať na v. oznámiť;
(ne)brať na v. a) (niečo) (ne)uvedomovať si b) (niekoho) (ne)všímať si

● (konať) podľa najlepšieho v-ia a svedomia s plnou zodpovednosťou

vedomosť -i ž.

1. iba mn. vedomosti poznatky nadobudnuté štúdiom, skúsenosťou, znalosti: školské v-i, získavať (nové) v-i, mať rozsiahle, slabé v-i

2. zastaráv. vedomie, uvedomenie si, uvedomovanie si

□ (ne)mať o niečom v. (ne)vedieť niečo;

vedomostne prísl.

vedomostný príd.: v-á úroveň;

vedomý príd. konaný s plným vedomím, uvedomovaný: v. čin, v-á lož

□ byť si v. niečoho uvedomovať si niečo;