Význam slova "veď" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 30 výsledkov (1 strana)

  • veď

    I. spoj. priraď. má vysvetľovací význ., však (význ. 2): otvorte oblok, v. sa tu nedá dýchať;
    počul som to, v. každý iba o tom hovorí

    II. čast.

    1. v nadväznosti na kontext vyj. utvrdenie sa v mienke, však (význ. 1): v. on ešte príde prosiť;
    v. som si to myslel;
    v. sa hádam neurazil

    2. i veďže hovor. vyj. pobádanie, nože: v. už daj pokoj! veď(že) sa nebojte!

  • veda -y vied ž. sústava poznatkov o zákonitostiach objektívnej skutočnosti, kt. vznikla teoretickou poznávacou činnosťou človeka; jednotlivý odbor tejto sústavy: súčasná v., exaktné v-y, prírodné, technické v-y, historická v., rozvoj v-d, Slovenská akadémia v-d;

  • vedátor -a m. hovor. expr. vedec: bude z neho v.

  • vedec -dca m. kto vedecky pracuje: známy v.;
    v-i zistili, že nad Antarktídou je ozónová diera;

  • vedecko-fantastický príd. fantastický s použitím ved. poznatkov: v. román

  • vedecko-popularizačný príd. popularizujúci ved. poznatky: v. film

  • vedecko-technický príd. týkajúci sa vedy a techniky: v. rozvoj, v-á revolúcia

  • vedeckosť -i ž.

  • vedeckovýskumný príd. týkajúci sa ved. výskumu: v-é úlohy

  • vedecký príd.

    1. súvisiaci s vedou; založený na vede: v. výskum, v-é dielo, v. pracovník;
    v-é myslenie

    2. týkajúci sa vedcov: v-á hodnosť, v. ašpirant;

    vedecky prísl.: v. pracovať, v. zdôvodnený;

  • vedenie -ia s.

    1. zariadenie spájajúce dva al. viacej tech. zdrojov: elektrické, trolejové v.;
    v. ústredného vykurovania

    2. skupina ľudí, kt. niečo vedú, spravujú: (zvoliť) v. strany;
    adresovať v-iu závodu

    3. vedúce postavenie (v súťaži ap.): dostať sa do v-ia;
    dvojgólové v. náskok dvoch gólov

    expr. mať dlhé v. byť nechápavý

  • vedierko -a -rok s. zdrob.

  • vedieť vie vedia vedz! vedel nedok.

    1. mať vedomosť o niekom, niečom, byť oboznámený s niečím: v. niečo presne, dobre, zo skúsenosti;
    v-m o ňom všetko;
    (ja) nev-m o tom nič nie som informovaný;
    nev-te (mi povedať), kde je stanica? čo ja v-m (, kde to vzal);
    viem jedno miesto poznám

    2. mať osvojené (ako poznatok), mať zručnosť v niečom, ovládať: v. písať, čítať, plávať, v. matematiku, v. po nemecky, v. hrať na klavíri

    3. mať schopnosť vyrovnať sa s istou situáciou, vyznať sa v niečom: v. si poradiť, v. sa vynájsť, nevie si to vysvetliť, v-l si to oceniť;
    (teraz) ukáž, čo v-š!

    4. dať v. oznámiť (význ. 1): dáme vám v., ako sme sa rozhodli;
    (ne)dať o sebe v. (ne)ohlásiť sa

    5. v zápore so slovesami, kt. vyj. veľkú mieru deja zdôrazňuje intenzitu deja: nev-l si to vynachváliť, nev-l sa vynadívať

    6. neviem (, neviem) hovor. vyj. pochybnosť: n., n., či vydrží do konca

    vie, čo chce je cieľavedomý;
    vie, ako na to vyzná sa;
    vie, koľko udrelo situácia mu je jasná;
    nevie, kde mu hlava stojíveľa roboty;
    nevie si rady je bezradný;
    nevie sa do kože zmestiť je samopašný;
    nevie, kam z konopí je v rozpakoch;
    nevie o sebe je v bezvedomí;
    nevie (ani) ústa otvoriť je nesmelý;
    robí sa, vyzerá, akoby nev-l do päť, do piatich, do troch napočítať, narátať robí sa nevedomým, naivným;
    každý vie, kde ho topánka tlačí čo ho trápi, aké má problémy;
    v., kde je sever vyznať sa v niečom

  • vedkyňa -e -kýň ž.

  • vedľa

    I. prísl.

    1. v tesnej blízkosti, v susedstve: spal v. (v izbe), je to hneď tu v.

    2. bokom (od cieľa), mimo: lopta dopadla v.

    triafať, byť v. mýliť sa

    II. predl. s G vyj.

    1. miestnu blízkosť, popri, povedľa: stromy rastú husto jeden v. druhého, v kine sedel v. mňa

    2. smerovanie popri niečom, okolo, povedľa: cesta vedie v. potoka, kráčal chodníkom v. cintorína

    3. výskyt v spoločnosti niekoho: vyrastali, pracovali v. seba

  • vedľajší príd.

    1. nachádzajúci sa v susedstve: vo v-ej izbe, pri v-om stole

    2. vyskytujúci sa popri hlavnom, bočný: v-ia ulička, v-ie zamestnanie, v-ie produkty;
    bot. v. koreň;
    gram. v-ia veta závislá od inej vety

    3. bezvýznamný, nepodstatný: to je teraz v-ie

    odsunúť niečo na v-iu → koľaj

  • vedno prísl.

    1. spoločne (význ. 3), spolu: chodili v. do školy

    2. dohromady (význ. 1), dovedna: všetko splýva v.

  • vedný príd.: v. odbor, v-á politika

  • vedome prísl.: v. škodiť niekomu

  • vedomie -ia s.

    1. schopnosť človeka myslieť a uvedomovať si svoj vzťah k okoliu: ľudské v.;
    spoločenské v. súhrn teórií a názorov, kt. sú odrazom života spoločnosti

    2. stav, keď si človek uvedomuje svoju existenciu: stratiť v., byť pri (plnom) v-í

    3. uvedomovanie si, vedomosť o niečom, povedomie: v. viny, v. vlastnej dôležitosti;
    robil to s v-ím nadriadených

    dať na v. oznámiť;
    (ne)brať na v. a) (niečo) (ne)uvedomovať si b) (niekoho) (ne)všímať si

    (konať) podľa najlepšieho v-ia a svedomia s plnou zodpovednosťou

  • vedomosť -i ž.

    1. iba mn. vedomosti poznatky nadobudnuté štúdiom, skúsenosťou, znalosti: školské v-i, získavať (nové) v-i, mať rozsiahle, slabé v-i

    2. zastaráv. vedomie, uvedomenie si, uvedomovanie si

    (ne)mať o niečom v. (ne)vedieť niečo;

  • vedomostne prísl.

  • vedomostný príd.: v-á úroveň;

  • vedomý príd. konaný s plným vedomím, uvedomovaný: v. čin, v-á lož

    byť si v. niečoho uvedomovať si niečo;

  • vedro -a -dier s. väčšia valcovitá nádoba s pohyblivým držadlom (na vodu); jej obsah: smaltované v.;
    za v. malín

    leje sa ako z v-a veľmi prší;

  • vedúca ž.

  • vedúci

    I. príd.

    1. kt. niečo vedie, riadi: v. pracovník, v-a osobnosť, v-i činitelia

    2. kt. súvisí s vedením: v-e postavenie, v-a úloha;
    v. gól

    II. vedúci m. vedúci pracovník: zodpovedný v., v. oddelenia, predajne;

  • vedychtivosť -i ž.

  • vedychtivý príd. túžiaci po vedomostiach;

Naposledy hľadané výrazy:

Technický slovník: odbc, attention, gu, s video, erm, uni, mss, d, e r p, itur, acknowledgment, pg, message, sep, mip
Ekonomický slovník: rum, agrires, piv, pcx, kr, shl, col, cio, nov, vzz, isi, viacročný rozpočet, vdr, iah, etn
Slovník skratiek: ova, omo, p56, zht, hzl, ajg, chd, sfz, adas, e520, org, pkh, b17, dos, b70
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV