Význam slova "važ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 1070 výsledkov (9 strán)
-
váza -y váz ž. ozdobná nádoba na kvety: keramiková, krištáľová v., dať kvety do v-y;
-
vazal -a m.
1. hist. šľachtic užívajúci lénne právo
2. publ. pejor. politicky al. hospodársky závislý človek, štát ap.;
-
vazalský príd.: v. pomer;
v. štát;vazalsky prísl.;
-
vazalstvo -a s.
-
väzba -y -zieb ž.
1. spôsob spájania jednotlivých častí do celku, viazanie: v. tkanín, plátnová v.;
chem. v. atómov (v molekule) sila spájajúca atómy v molekule zlúčeniny;
rádiotech. prenos energie z jednej kmitajúcej sústavy do druhej: spätná v.;
lingv. spôsob vyjadrenia syntaktickej závislosti (vetných členov ap.): slovesná v.;
predložková v. konštrukcia2. pevný obal knihy: kožená, plátenná v.
3. kniž. spojitosť, súvislosť, závislosť: v. medzi výskumom a praxou
4. obmedzenie osob. slobody, väznenie: vyšetrovacia v., vziať do v-y;
-
väzbovo, väzobne prísl.
-
väzbový, väzobný príd.: odb. v-ová energia potrebná na rozdelenie sústavy na jej časti;
gram. v-ný datív vyplývajúci z väzby slovesa; -
vazelína -y -lín ž. látka z minerálnych olejov na mastenie (strojov), na prípravu liečivých a kozmet. prípravkov ap.: natrieť súčiastky v-ou;
bórová v. hojivá masť; -
vazelínový príd.: v. olej
-
väzeň -zňa m. kto je vo väzbe, kto je (u)väznený: politický v.;
-
väzenie -ia s.
1. väznica, žalár: sedieť vo v-í
2. trest odňatia slobody: odsúdený na 10 rokov v-ia;
-
väzenka -y -niek, väzenkyňa -e -kýň ž.;
-
väzenský príd.: v-á cela, v. dozorca;
v. poriadok; -
väzenstvo -a s. komplex inštitúcií zabezpečujúcich starostlivosť o väzňov a väznice
-
vážený príd. požívajúci vážnosť, úctu, ctený: v. starší človek;
v oslovení, v adrese v-í prítomní, v. pán (profesor) -
vázička -y -čiek ž. zdrob.
-
väzieť -í -ia nedok. kniž.
1. byť pevne zachytený, prichytený: korene v-ia v zemi, kosť v-í v hrdle
2. zdržiavať sa (význ. 3), ostávať: kde toľko v-í? kde je?
3. byť (ukrytý); spočívať, tkvieť: príčina v-í v tom, že ...
-
opak. vážievať -a
// vážiť si mať vo vážnosti, v úcte, ctiť (si): v. si starších, v. si rodičovskú radu
-
vážiť -i nedok.
1. zisťovať váhu, hmotnosť: v. tovar, balík, v. múku na vážkach;
dobre, zle v. (v obchode);
v. sa každý deň2. (o váhe) merať (význ. 1), ukazovať: váha zle v-i
3. mať istú váhu, hmotnosť: dieťa v-i 15 kg, koľko v-i ten kufor?
4. uvažovaním hodnotiť, posudzovať, oceňovať, zvažovať: v. každé slovo
-
väzivo -a -zív s. anat. mäkké spojivové tkanivo niekt. orgánov: tukové v., riedke, tuhé v.;
-
väzivový príd.
-
vážka1 -y -žok i vážky -žok pomn. ž.
1. zdrob. k váha, váhy
2. váha, váhy: odvážiť niečo na v-ach
● byť na v-ach váhať;
vážiť, odvažovať niečo (ako) na lekárenských, lekárnických v-ach a) presne b) detailne hodnotiťvážka2 -y -žok ž. vodný hmyz s blanitými krídlami, zool. Libellula
-
väzkosť -i ž. viskozita
-
vážne
-
väznica -e -níc ž. budova pre väzňov, väzenie, žalár: byť zatvorený, odpykávať si trest vo v-i
-
väzniť nedok. držať vo väzení: v. odsúdených, nevinných
-
vážnosť -i ž.: získať na v-i;
v. rozhodnutia -
vážny príd.
1. kt. má prísny, dôstojný výzor, ráz; neprejavujúci radosť, op. veselý: v. človek;
je v., nikdy sa neusmeje;
v-a povaha2. dôležitý, závažný: v-a vec;
v-e nebezpečenstvo, v-e nedostatky veľké;
v-a choroba ťažká;
urobiť v. krok3. prejavujúci zodpovedný prístup, hlboký záujem, seriózny, opravdivý; hodnotný: v-a práca, v-e vedecké dielo;
v. uchádzač, záujemca;
mať v-u známosť;
v-a hudba, op. zábavná, ľahká4. kt. vzbudzuje úctu, rešpekt, vážený: najvážnejší zástupcovia obce, rodiny;
-
väzový príd.
-
vážsky príd. k Váh: vodohosp. v-e stupne, kaskády vodné stavby na Váhu
-
väzy -ov pomn., väz -u m.
1. obyč. väzy zadná časť krku, šija; tylo: zlomiť si v-y i pren. mať neúspech, stroskotať
2. iba väz anat. tuhé spojivové tkanivo medzi svalmi, kosťami ap.
● expr.: zlom (si) v. želanie úspechu;
→ lámať si v-y; -
administratíva -y ž. správa, riadenie, vybavovanie ver. vecí štátu, podniku ap.; orgány vykonávajúce túto činnosť: pracovať v a-e; prezidentova a.;
-
agáva -y ž. cudzokrajná okrasná rastlina, bot. Agave
-
alternatíva -y -tív ž.
1. možnosť voľby medzi dvoma riešeniami: stáť, byť pred a-ou
3. publ. možnosť: využiť všetky a-y;
-
opak. behávať -a
-
nedok. i opak. bozkávať -a: ruky b-am pozdrav ženám, starším ľuďom
-
opak. brávať -a
// brať sa
1. odchádzať, odoberať sa, poberať sa: ber sa preč! ber sa mi z očí! odíď!
2. začínať nejakú činnosť: b. sa do roboty, b. sa písať
3. objavovať sa, ukazovať sa: kde sa tu b-š? čo tu robíš? odkiaľ sa b-ie toľko vody? kde sa v ňom b-ie toľko odvahy?
4. (o dvojici) uzatvárať sobáš: b-li sa v máji
// brať si (o jednotlivcovi) uzatvárať sobáš s niekým: b-ie si kolegyňu (za ženu)
-
buľva -y -liev ž. zdužnatená časť koreňa niekt. rastlín (napr. repy, kalerábu)
-
opak. bývať2, bývavať -a: večer b-m doma, na svadbách b-a u nás veselo
bývať1 -a nedok. mať trvalé bydlisko, byť ubytovaný: b. v meste, v internáte, na Medenej ulici, na prízemí
● b. → pánubohu za chrbtom
-
cédeprehrávač -a m. prístroj na reprodukovanie zvuku z kompaktných platní
-
opak. chovávať -a
-
opak. chvastávať sa -a
-
opak. chystávať -a
// chystať sa: ch. sa na cestu, na svadbu;
ch. sa prísť hodlať;
neos. ch-á sa na dážď;
ch. sa na niekoho mať v úmysle urobiť niekomu niečo zlé; -
opak. chystávať sa
-
cúvať -a nedok.
1. pohybovať sa naspäť, dozadu: vlak, auto c-a, c. (s) vozom
-
nedok. al. opak. darúvať -a
-
nedok. dávať -a
1. k 1 – 10
2. predvádzať; usporadúvať: čo d-jú v rozhlase? d. slávnostný obed
// dať sa
1. začať robiť niečo, pustiť sa do niečoho, podobrať sa: d. sa s neznámym do reči, d. sa do kosenia, do roboty, do kriku
2. pri pohybe zamieriť, pobrať sa: d. sa naľavo, napravo, d. sa cez pole
3. rozhodnúť sa pre istú činnosť, zamestnanie ap.: dal sa na vojnu, na krádež, d. sa k muzikantom
4. i nedok. iba 3. os. je možné, možno: to sa dalo čakať;
súčiastky sa ešte dajú využiť5. obyč. v zápore podvoliť sa, poddať sa: my sa tak ľahko nedáme;
nedaj sa! pri povzbudzovaní● nedá sa nič robiť výraz rezignácie;
to sa dá na prstoch porátať je toho veľmi málo;
proti vetru sa nedá dúchať; -
nedok. k 1 – 3 dávať sa
// dať si hovor.
1. objednať si, vziať si (na jedenie, pitie ap.): d. si na obed sviečkovicu;
čo si dáte na pitie?2. dohovoriť sa, dohodnúť sa; určiť si: d. si stretnutie pred hotelom
3. prijať ako povinnosť, úlohu, riešenie; uložiť si: d. si námahu s čítaním starého textu, d. si záležať na oblečení, d. si za úlohu cvičiť
-
nedok. dávať si
-
opak. debatúvať -a
-
defenzíva -y ž. obrana, op. ofenzíva: nepriateľ, súper sa stiahol do d-y;
-
definitíva -y ž. admin. trvalé upravenie zamestnaneckého pomeru v št. službe
-
deskriptíva -y ž. deskriptívna geometria;
-
direktíva -y -tív ž. smernica, úprava, návod, pokyn: vládna d.;
plniť d-y; -
dívať sa -a nedok.
1. pozerať, hľadieť: d. sa von oblokom, pred seba, do očí niekomu, po poli, d. sa na dieťa
2. brať do úvahy, všímať si: d. sa na ľudské hodnoty, nie na peniaze
3. hodnotiť, posudzovať: d. sa na vec historicky, s odstupom, d. sa na svet ako na celok
● → pozerať sa
-
nedok. dobudúvať -a
-
nedok. dobýjať sa, dobývať sa2
-
nedok. dobýjať, dobývať2 -a
// dobyť sa násilne sa dostať: d. sa dnu, d. sa k riaditeľovi;
-
dobývať1 -a nedok.
1. ťažiť, dolovať: d. soľ, striebro, uhlie
2. kniž. dobýjať (význ. 1, 2): d. pevnosť;
d. srdce ženy// dobývať sa1 kniž. dobýjať sa: d. sa do domu;
svetlo sa d-a do izby -
nedok. k 2 dochovávať -a
// dochovať sa pretrvať v čase, zachovať sa, uchovať sa: staré kultúry, tradície sa d-li
-
nedok. dodávať -a
-
nedok. dohrávať -a
-
dohúžvať -e -u dok. dokrčiť, pokrčiť, dokrkvať: d. šatku, papier
-
nedok. dojednávať -a
// dojednať sa (i vzájomne) jednaním ustáliť (cenu): d. sa (s niekým) na polovicu;
-
nedok. dojednávať sa
-
nedok. dokonávať -a
-
nedok. dokopávať -a
// dokopať sa kopaním dosiahnuť: d. sa prameňa, žily
-
nedok. doobjednávať -a
-
doplávať -a dok. plávaním sa dostať: d. na ostrov, k ostrovu
-
nedok. dopracúvať -a
// dopracovať sa prácou, úsilím dosiahnuť: d. sa (k) výsledku, d. sa uznania
-
dorozprávať -a dok. dopovedať: d. príbeh;
d-l a odišiel -
nedok. došívať -a
-
nedok. k 2 dospávať -a: ten ešte d-a
// dospať sa do sýtosti sa vyspať: nemôže sa d.
-
nedok. k 1 – 4, 6, 7 dostávať sa
-
doumývať -a dok. skončiť umývanie, prestať umývať: d. deti;
rýchlo sa d-l -
dôvažok -žku m. čo sa pridá na dováženie: pridať kus mäsa ako d. navyše
-
nedok. dovolávať sa -a
-
dovrávať -a nedok. dohovárať; vyčítať: d-l mu, aby ta nešiel;
d-l mu pre jeho správanie// dovrávať sa dohovárať sa: d. sa s rodičmi
-
nedok. dožívať -a
// dožiť sa
1. (čoho) i dožiť (čo i bezpredm.) žitím dosiahnuť, zaživa sa dočkať: d. sa vysokého veku, d. sa víťazstva;
ned. do jari;
ja ešte d-m synovu promóciu -
nedok. dožívať sa, k 1 i dožívať
-
nedok. doznávať -a
-
nedok. dožúvať -a
-
opak. dupkávať -a
-
enkláva -y -láv ž. odb. vydelené územie v cudzom prostredí
-
exekutíva -y ž. práv. výkonná moc; orgán, kt. ju používa: štátna, súdna e.;
-
opak. hľadávať -a
-
opak. hlodávať -a
-
opak. hrávať -a
// hrať sa
1. zamestnávať sa hrou, baviť sa, zabávať sa, ihrať sa: h. sa s deťmi, deti sa h-ú, h. sa na schovávačku, h. sa s loptou;
h. sa (v) karty2. zahrávať sa: h. sa so životom;
s tým sa neh-j to je vážna vec3. vystupovať v úlohe niekoho, predstierať: h. sa na hrdinu, na pána, na urazeného
4. zdĺhavo al. dôkladne niečo robiť, piplať sa: h. sa (dlho) so šitím
● h. sa s ohňom hazardovať;
h. sa so slovami vtipne ich používať al. prekrúcať;
h. sa s niekým ako mačka s myšou zahrávať sa (kruto); -
opak. hrávať sa
-
opak. hundrávať -a
-
húžva -y -žev/-žiev ž. skrútený, pevný a ohybný prút; niečo tuho skrútené al. pokrčené: viazať h-mi;
remenné h-y;
skrúcať do h-y; -
húžvať -e -u, húžviť -i nedok. skrúcať do húžvy; krčiť, krkvať: h. čapicu, papier;
h. čelo, tvár -
iniciatíva -y -tív ž.
1. začiatočný podnet na činnosť: urobiť z vlastnej i-y, vyjsť s i-ou
2. podnikavosť, činorodosť: tvorivá, pracovná i.
3. obyč. mn. iniciatívy skupina ľudí usilujúca sa presadiť v spoločnosti isté názory: ekologické, občianske i-y;
-
invektíva -y -tív ž. kniž. ústne al. písomné napadnutie, výpad: verejná, morálna i.;
-
opak. jedávať -a
-
opak. kašlávať, kašliavať -a
-
káva -y káv ž.
1. semená kávovníka (al. ich náhradka): pražená, zrnková k., mlieť k-u
2. osviežujúci a aromatický nápoj z nich al. z ich náhradky: čierna k.;
biela k. s mliekom;
turecká k. zalievaná;
variť, piť k-u, ísť na k-u; -
opak. klepávať -a;
-
opak. klepkávať -a
-
opak. klesávať -a;
-
opak. klopávať -a;
-
opak. klopkávať -a
-
opak. konávať -a
// konať sa byť, uskutočňovať sa: schôdzka sa nek-á;
-
opak. konávať sa
-
krívačka -y ž. infekčná choroba paznechtov hovädzieho dobytka
-
krívať -a nedok. nerovnomerne dostupovať pri chôdzi, napádať: k. na jednu nohu
● to (prirovnanie ap.) k-a (na obidve nohy) je nepresvedčivé
-
kývať -a/-e -ajú/-u -aj! -ajúc/-uc -ajúci/-uci nedok.
1. uvádzať do pohybu niečo visiace, zavesené: k. zvon, vietor k-a, k-e obločnicou
2. robiť pohyb zhora nadol al. zboka nabok (časťou svojho tela), hýbať: k. prstom, nohami;
pes k-a, k-e chvostom3. pohybom ruky al. hlavy dávať znamenie: k. na priateľa, k. na pozdrav, na rozlúčku;
-
láva -y láv ž. žeravá tekutá magma vyvrhovaná pri sopečnej činnosti: stuhnutá l.;
-
legislatíva -y ž. tvorba, vydávanie práv. predpisov;
-
lokomotíva -y -tív ž. rušeň: elektrická l.;
-
mávačka -y -čiek ž. prostriedok na vyjadrenie manifestačného pozdravu v sprievodoch, mávadlo
-
opak. mávať1 -a
// mať sa
1. žiť istým spôsobom (vzhľadom na hmotnú, zdravotnú ap. situáciu), vodiť sa: m. sa dobre, zle;
napíš, ako sa máš;
ako sa máš, máte? zdvorilostná formula;
dobre sa maj(te)! fam. maj(te) sa! pozdravy pri odchode2. púšťať sa do nejakej činnosti, dávať sa, chystať sa: (ne)mali sa na odchod;
hneď sa mali do roboty3. prejavovať voči niekomu pozornosť, získavať priazeň niekoho: mal sa k deťom dobre, všetci sa mali iba okolo neho
● m. sa k životu, k svetu byť činorodý, zdravý;
m. sa na pozore byť opatrný;
ty sa máš žije sa ti dobre;mávať2 -a nedok. kývať: m. (na niekoho, niekomu) rukou, šatkou, klobúkom, m. na rozlúčku;
m. krídlami trepotať; -
opak. mávať sa