Význam slova "va" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

vábec -bca m. poľov. prostriedok na vábenie zveri, vábnička

opak. vábievať -a

vábiť -i nedok. lákať (význ. 1), priťahovať: v. záujemcov, v. rečami, pohľadom;
poľov. v. zver zvukovými prostriedkami lákať na dostrel;

vábivo prísl.: v. vyzerať;

vábivosť -i ž.

vábivý príd. vábiaci, lákavý, príťažlivý, zvodný: v-é zvuky;
v-á žena;

vábne prísl.;

vábnička -y -čiek ž. vábec

vábnosť -i ž.

vábny príd. vábivý, lákavý: v-a predstava;

vačica -e -číc ž.

1. malý amer. cicavec s hustou kožušinou, zool. Didelphis

2. kožušina z tohto zvieraťa: golier z v-e

váčik -a, váčok -čka m. zdrob.

vačka -y -čiek ž. tech. oválna súčasť mechanizmu umožňujúca zmeniť otáčavý pohyb na kývavý al. posuvný vratný;

vačkový¹ príd.: v. hriadeľ

vačkový² príd.

vačok -čku m.

1. vrecko (význ. 2): dať si ruky do v-u;
expr. prekutať všetky v-y

2. útvar podobný vačku: v-y pod očami;
(hnisavý) zubný v.;
medový v. včely

● mať prázdny v. nemať peniaze;
načrieť, začrieť hlboko do v-u veľa platiť;
to ide z môjho v-u to platím ja;
expr. strčiť niekoho do v-u prevýšiť ho;

väčší-menší príd. hovor. viac al. menej veľký; raz menší, raz väčší: v. rozdiel, v. kus

väčšina -y ž. väčšia čiastka celku, op. menšina: v. obyvateľstva, nadpolovičná v., získať vo voľbách v-u;
publ. → mlčiaca v.;

väčšinou prísl. zväčša: večer v. odpočíva, boli tam v. mladí

väčšinový príd.

väčšmi

I. prísl. vo väčšej miere, viac, viacej: v. trpieť

II. spoj. priraď. v. – ako viac – ako, skôr – ako: tu môže v. stratiť ako získať

vada¹ -y vád ž. hovor. zvada, hádka

vada², správ. chyba, kaz, nedostatok, porucha: rečová, srdcová, telesná v., správ. rečová, srdcová, telesná chyba;
v-y dreva, materiálu, správ. kazy, chyby dreva, materiálu;
v. motora, správ. porucha motora;
vadný, správ. chybný, kazový, pokazený, poruchový, poškodený, nevyhovujúci: v. výrobok, správ. chybný výrobok, nevyhovujúci výrobok

vademékum, pôv. pís. vademecum -ka s. (lat.) knižný sprievodca, (vrecková) príručka: v. lekára

vadiť nedok., vhodnejšie prekážať; (o veci) zavadzať: to nev-í to nič (nerobí), nič to (zato);
nám to nev-í a) neprekáža, nezavadzia b) nám je to jedno

vadiť sa nedok. prudko si vymieňať názory, hádať sa, dohadovať sa: susedia sa v-ia;
v. sa pre každú maličkosť;
nevaď sa s ním toľko!

vädnúť -e -ú -dol nedok.

1. (o rastlinách) strácať sviežosť, uvädať: kvety v-ú, na poli všetko v-e

2. (o človeku) slabnúť, chradnúť

vagabund -a m. hovor. pejor.

1. tulák; vandrovník

2. ničomník, gauner (obyč. v nadávke)

vagína -y -gín ž. anat. pošva (význ. 3);

vaginálny príd.: v. otvor

vágne prísl.;

vágnosť -i ž.

vágny príd. kniž. nepresný, nejasný: v. pojem;

vagón -a m. žel. vozeň; jeho obsah: pristaviť, vykladať v-y;
v. uhlia, obilia;

vagónik -a m. zdrob.

vagónka -y -nok ž. továreň na výr. vozňov

vagónový príd.;

váha -y váh ž.

1. iba jedn. podľa staršieho chápania vlastnosť telesa daná gravitáciou; miera tejto vlastnosti; množstvo látky zistené vážením;
v odb. a úr. styku hmotnosť: čistá, hrubá v., priberať na v-e

2. iba jedn. významnosť (význ. 1), závažnosť: umelecká v. slova, pripisovať niečomu veľkú v-u

3. i váhy pomn. prístroj na váženie: kuchynské v-y, citlivé, presné, laboratórne v-y, automatická v., položiť tovar na v-u

4. i váhy pomn. čo pripomína váhy, váhu: v-a čerpadla, v-a, v-y na voze;
hovor. v-a druh rovnovážneho cviku: urobiť v-u

● brať, vziať, zobrať niečo na → ľahkú v-u;
byť → jazýčkom na v-ach, na v-e;

vahadlo -a -diel s. dvojramenná páka váh, studne, čerpadla;

vahadlový príd.: v-á studňa

váhať -a nedok. prejavovať nerozhodnosť, kolísať; otáľať, okolkovať: dlho v., nev. ani chvíľu;
v. s odpoveďou;
bez v-nia ihneď

váhavo prísl.;

váhavosť -i ž.

váhavý príd. kt. váha; svedčiaci o nerozhodnosti: v. človek;
v-é kroky;

váhovo prísl.: v. primeraný;

váhový príd.: v-á kategória hmotnostná;

vajatať nedok. kniž.

1. blížiť sa k pôrodu, rodiť: v. v bolestiach

2. váhať, tápať, kolísať: v. medzi odvahou a strachom

● expr. v-li hory, porodili myš (bolo) veľa rozruchu pre bezvýznamnú vec

vajce -a -jec s.

1. oválna zárodočná bunka niekt. živočíchov (najmä vtákov) obsahujúca bielok a žĺtok: vtačie, korytnačie v., znášať v-ia, sedieť na v-iach, z v-a sa vyliahlo mláďa;
(slepačie) v-ia bežná potravina;
v. namäkko, natvrdo, čerstvé, skazené v-ia

2. obyč. mn. časť muž. al. samčieho pohlavného ústroja cicavcov

● Kolumb(us)ovo v. vtipné riešenie zdanlivo ťažkej úlohy;
zaobchádzať s niekým ako s maľovaným v-om opatrne;
v. chce byť múdrejšie ako sliepka mladší poúča staršieho;

vajcorodosť -i ž.

vajcorodý príd.: zool. v-é cicavce ktorých mláďatá sa liahnu z vajec (ako pri vtákoch);

vajcovito, vajcovite prísl.: v. zaokrúhlený

vajcovitý príd. majúci tvar vajca: v-á lebka;

vajcový, vaječný príd.: v-á škrupina, v. žĺtok, bielok;

vajda -u mn. -ovia m. (róm.) vodca väčšej skupiny (kočovných) Cigánov

vaječník -a m. anat. časť žen. al. samičieho pohlavného ústroja, v kt. sa tvoria vajíčka

vajíčko -a -čok s.

1. zdrob. k vajce: v-a sýkorky

2. vajce: veľkonočné v-a, uvariť v.

3. biol. žen. al. samičia zárodočná pohlavná bunka: oplodnené v.;
v-a hmyzu;
hovor. mravčie v. kukla mravca

4. vec podobná vajíčku: v. na čaj;

vajíčkovod -u m. anat., zool. časť žen. al. samičieho pohlavného ústroja

vajíčkový príd.

vak -u m.

1. vrecovitý obal na prenášanie vecí: cestovný v., kožený, plátenný v.

2. vec podobná vaku;
anat. časť organizmu, v kt. sú uložené iné orgány: pľúcny v.;

vakcína -y -cín ž. lek. očkovacia látka podporujúca tvorbu protilátok v organizme;

vakcínový príd.

vakovať nedok. hovor. omietať: v. múry, v. dom

vakovka -y -viek ž. hovor. omietka: čerstvá v.

vakový príd.;

vákuovaný príd. z kt. je odstránený vzduch; upravený pomocou vákua: v. betón;
v-á šunka vo vákuovanom obale

vákuový príd.: v. filter;
v-á metalurgia konaná vo vákuových peciach

vákuum -ua D a L -uu s. fyz. priestor, v kt. (takmer) nie sú plyny al. pary;

val -u m. (umelý) násyp, obyč. s obrannou funkciou;

valach -a mn. -si m. pastier oviec

● expr. najesť sa, zjesť ako v. veľa;

valach -a mn. N a A -y m. vykastrovaný žrebec

valal -u m. nár. dedina: zemplínske v-y;

valalský príd.

váľanda -y -ľand ž. jednoduché čalúnené lôžko;

váľandový príd.: v-é matrace

valaška -y -šiek ž. sekera s dlhým poriskom, kt. používajú valasi;

valaškový príd.: v. tanec;

valaský, valašský príd.: v. pes;

valasky, valašsky prísl.;

valaštička -y -čiek ž. zdrob.

váľať -a nedok.

1. kotúľaním, prevracaním ap. premiestňovať (väčší predmet), valiť: v. sudy, kláty

2. takto spracúvať: v. cesto, chlieb

3. prevaľovať (význ. 1, 2), prekacovať; rúcať: v. kolky, víchor v-a stromy;
v. dom

4. expr. klásť (význ. 1), dávať: v. všetko na kopu;

● v. kroky kráčať dlhými krokmi;
v. duby, sudy, kotrmelce robiť premety

// váľať sa

1. prevracaním, prevaľovaním (zboka nabok) sa premiestňovať: deti sa v-jú v tráve, v snehu;
kamene sa v-jú dolu brehom valia

2. expr. povaľovať sa (význ. 1), leňošiť: v. sa (celý deň) v posteli

3. expr. (o veciach) bez úžitku, na nevhodnom mieste ap. sa povaľovať: knihy sa v-jú po kútoch, v prachu

4. prevaľovať sa, prekacovať sa, rúcať sa: plot, dom sa v-a

● expr. v. sa od smiechu veľmi sa smiať

valček -a m.

1. zdrob. k valec

2. pomôcka na maľovanie stien;

valčekový príd.: v-é ložisko valivé ložisko s valčekmi

valcha -y válch ž. stroj na valchovanie (textílií)

valchovať nedok. spracúvať vlnené tkaniny tlakom, teplom: v. súkno

valčík -a m. spoloč. tanec v trojštvrťovom takte; skladba v tomto takte;

valčíkový príd.: v-á pieseň

valcovač -a m. robotník pracujúci pri valcovaní: v. plechov, v. ciest;

valcovací príd. určený na valcovanie: v. stroj;
v-ia trať

valcovačka -y -čiek ž. valcovací stroj

valcovačský príd.

valcovať nedok. valcom upravovať: v. železo, v. cestu, trávnik

valcovito, valcovite prísl.: v. zhrubnutý;

valcovitosť -i ž.

valcovitý príd. kt. má podobu valca: v-é teleso;

valcovňa -e ž. závod, dielňa na valcovanie materiálu: v. plechu

valcový príd.: v. mlyn;

valec -lca m.

1. geom. teleso ohraničené dvoma kruhovými základňami a oblým plášťom

2. vec v podobe valca: kovový v.;
v. písacieho stroja;
motor. v-e motora

3. stroj na valcovanie: parný v.;

valencia -ie ž.

1. chem. mocenstvo

2. lingv. v. (slovies) schopnosť spájať sa s inými slovami;

valenčný príd.: v. slovník

valený príd.: stav. v-á klenba prenášajúca zaťaženie iba na dve protiľahlé steny

valeriána -y -ián ž. liečivá bylina, bot. v. lekárska Valeriana officinalis;

valeriánový príd.: v-é kvapky

valibuk -a mn. -ovia/-ci m. expr. (podľa rozpráv. postavy) silák

valiť -ľ! nedok.

1. váľať (význ. 1), prevaľovať: v. zoťaté kmene

2. subšt. zavádzať, klamať nezodpovednými rečami: čo nás v-te!

// valiť sa

1. (prudkým) kotúľaním sa premiestňovať: balvany sa v-ia do údolia

2. vo veľkom množstve prichádzať; hrnúť sa, prúdiť: voda, lavína sa v-í;
davy (ľudí) sa v-ia;
krv sa v-í z rany;
udalosti sa v-ia (jedna za druhou)

3. expr. hrozivo sa približovať, doliehať: v-í sa na nich nešťastie, pohroma

valivý príd. založený na valení: v. pohyb;
v-é ložisko

vaľkať nedok. spracúvať váľkom: v. cesto

valník -a m. odb. nákladné auto s plochou karosériou (so sklápacími al. snímateľnými bočnicami);

valníkový príd.

valný príd.

1. poet. mohutne tečúci, valiaci sa: v. tok, v. Dunaj

2. iba v spoj. v-é zhromaždenie zhromaždenie všetkých členov

váľok -ľka m. valcovitý predmet na formovanie cesta ap.

● expr. ruky, nohy ako v-y tučné

valorizácia -ie ž. kniž. valorizovanie: ekon. v. platov zvyšovanie úmerné s rastom cien;

valorizačný príd.

valorizovať nedok. i dok. kniž. nadobúdať, nadobudnúť hodnotu: ekon. v. mzdy, dôchodky zvyšovať, zvýšiť úmerne s rastom cien

válov -a m. žľab na kŕmenie ošípaných al. na kŕmenie a napájanie dobytka: nasypať do v-a, v-y plné vody

● expr. → mastný v.;
byť pri (plnom) v-e mať výnosné miesto;

válovček -a m. zdrob.

valový príd.: v. typ hradieb

valuta -y -lút ž. ekon.

1. mena: zlatá v., tvrdá v.

2. valuty bankovky, mince cudzej meny: platiť vo v-ách;

valutový príd.: v-é hospodárstvo

vaňa -e ž.

1. väčšia pozdĺžna nádoba na kúpanie: kúpacia v.;
namočiť bielizeň do v-e

2. nádrž podobná vani: tech. chrómovacia v.;

vanádiový príd.: v-á oceľ