Význam slova "va" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 251 výsledkov (3 strán)

  • vábec -bca m. poľov. prostriedok na vábenie zveri, vábnička

  • opak. vábievať -a

  • vábiť -i nedok. lákať (význ. 1), priťahovať: v. záujemcov, v. rečami, pohľadom;
    poľov. v. zver zvukovými prostriedkami lákať na dostrel;

  • vábivo prísl.: v. vyzerať;

  • vábivosť -i ž.

  • vábivý príd. vábiaci, lákavý, príťažlivý, zvodný: v-é zvuky;
    v-á žena;

  • vábne prísl.;

  • vábnička -y -čiek ž. vábec

  • vábnosť -i ž.

  • vábny príd. vábivý, lákavý: v-a predstava;

  • vačica -e -číc ž.

    1. malý amer. cicavec s hustou kožušinou, zool. Didelphis

    2. kožušina z tohto zvieraťa: golier z v-e

  • váčik -a, váčok -čka m. zdrob.

  • vačka -y -čiek ž. tech. oválna súčasť mechanizmu umožňujúca zmeniť otáčavý pohyb na kývavý al. posuvný vratný;

  • vačkový1 príd.: v. hriadeľ

    vačkový2 príd.

  • vačok -čku m.

    1. vrecko (význ. 2): dať si ruky do v-u;
    expr. prekutať všetky v-y

    2. útvar podobný vačku: v-y pod očami;
    (hnisavý) zubný v.;
    medový v. včely

    mať prázdny v. nemať peniaze;
    načrieť, začrieť hlboko do v-u veľa platiť;
    to ide z môjho v-u to platím ja;
    expr. strčiť niekoho do v-u prevýšiť ho;

  • väčší-menší príd. hovor. viac al. menej veľký; raz menší, raz väčší: v. rozdiel, v. kus

  • väčšina -y ž. väčšia čiastka celku, op. menšina: v. obyvateľstva, nadpolovičná v., získať vo voľbách v-u;
    publ. → mlčiaca v.;

  • väčšinou prísl. zväčša: večer v. odpočíva, boli tam v. mladí

  • väčšinový príd.

  • väčšmi

    I. prísl. vo väčšej miere, viac, viacej: v. trpieť

    II. spoj. priraď. v. – ako viacako, skôrako: tu môže v. stratiť ako získať

  • vada1 -y vád ž. hovor. zvada, hádka

    vada2, správ. chyba, kaz, nedostatok, porucha: rečová, srdcová, telesná v., správ. rečová, srdcová, telesná chyba;
    v-y dreva, materiálu, správ. kazy, chyby dreva, materiálu;
    v. motora, správ. porucha motora;
    vadný, správ. chybný, kazový, pokazený, poruchový, poškodený, nevyhovujúci: v. výrobok, správ. chybný výrobok, nevyhovujúci výrobok

  • vademékum, pôv. pís. vademecum -ka s. (lat.) knižný sprievodca, (vrecková) príručka: v. lekára

  • vadiť nedok., vhodnejšie prekážať; (o veci) zavadzať: to nev-í to nič (nerobí), nič to (zato);
    nám to nev-í a) neprekáža, nezavadzia b) nám je to jedno

  • vadiť sa nedok. prudko si vymieňať názory, hádať sa, dohadovať sa: susedia sa v-ia;
    v. sa pre každú maličkosť;
    nevaď sa s ním toľko!

  • vädnúť -e -ú -dol nedok.

    1. (o rastlinách) strácať sviežosť, uvädať: kvety v-ú, na poli všetko v-e

    2. (o človeku) slabnúť, chradnúť

  • vagabund -a m. hovor. pejor.

    1. tulák; vandrovník

    2. ničomník, gauner (obyč. v nadávke)

  • vagína -y -gín ž. anat. pošva (význ. 3);

  • vaginálny príd.: v. otvor

  • vágne prísl.;

  • vágnosť -i ž.

  • vágny príd. kniž. nepresný, nejasný: v. pojem;

  • vagón -a m. žel. vozeň; jeho obsah: pristaviť, vykladať v-y;
    v. uhlia, obilia;

  • vagónik -a m. zdrob.

  • vagónka -y -nok ž. továreň na výr. vozňov

  • vagónový príd.;

  • váha -y váh ž.

    1. iba jedn. podľa staršieho chápania vlastnosť telesa daná gravitáciou; miera tejto vlastnosti; množstvo látky zistené vážením;
    v odb. a úr. styku hmotnosť: čistá, hrubá v., priberať na v-e

    2. iba jedn. významnosť (význ. 1), závažnosť: umelecká v. slova, pripisovať niečomu veľkú v-u

    3. i váhy pomn. prístroj na váženie: kuchynské v-y, citlivé, presné, laboratórne v-y, automatická v., položiť tovar na v-u

    4. i váhy pomn. čo pripomína váhy, váhu: v-a čerpadla, v-a, v-y na voze;
    hovor. v-a druh rovnovážneho cviku: urobiť v-u

    brať, vziať, zobrať niečo na → ľahkú v-u;
    byť → jazýčkom na v-ach, na v-e;

  • vahadlo -a -diel s. dvojramenná páka váh, studne, čerpadla;

  • vahadlový príd.: v-á studňa

  • váhať -a nedok. prejavovať nerozhodnosť, kolísať; otáľať, okolkovať: dlho v., nev. ani chvíľu;
    v. s odpoveďou;
    bez v-nia ihneď

  • váhavo prísl.;

  • váhavosť -i ž.

  • váhavý príd. kt. váha; svedčiaci o nerozhodnosti: v. človek;
    v-é kroky;

  • váhovo prísl.: v. primeraný;

  • váhový príd.: v-á kategória hmotnostná;

  • vajatať nedok. kniž.

    1. blížiť sa k pôrodu, rodiť: v. v bolestiach

    2. váhať, tápať, kolísať: v. medzi odvahou a strachom

    expr. v-li hory, porodili myš (bolo) veľa rozruchu pre bezvýznamnú vec

  • vajce -a -jec s.

    1. oválna zárodočná bunka niekt. živočíchov (najmä vtákov) obsahujúca bielok a žĺtok: vtačie, korytnačie v., znášať v-ia, sedieť na v-iach, z v-a sa vyliahlo mláďa;
    (slepačie) v-ia bežná potravina;
    v. namäkko, natvrdo, čerstvé, skazené v-ia

    2. obyč. mn. časť muž. al. samčieho pohlavného ústroja cicavcov

    Kolumb(us)ovo v. vtipné riešenie zdanlivo ťažkej úlohy;
    zaobchádzať s niekým ako s maľovaným v-om opatrne;
    v. chce byť múdrejšie ako sliepka mladší poúča staršieho;

  • vajcorodosť -i ž.

  • vajcorodý príd.: zool. v-é cicavce ktorých mláďatá sa liahnu z vajec (ako pri vtákoch);

  • vajcovito, vajcovite prísl.: v. zaokrúhlený

  • vajcovitý príd. majúci tvar vajca: v-á lebka;

  • vajcový, vaječný príd.: v-á škrupina, v. žĺtok, bielok;

  • vajda -u mn. -ovia m. (róm.) vodca väčšej skupiny (kočovných) Cigánov

  • vaječník -a m. anat. časť žen. al. samičieho pohlavného ústroja, v kt. sa tvoria vajíčka

  • vajíčko -a -čok s.

    1. zdrob. k vajce: v-a sýkorky

    2. vajce: veľkonočné v-a, uvariť v.

    3. biol. žen. al. samičia zárodočná pohlavná bunka: oplodnené v.;
    v-a hmyzu;
    hovor. mravčie v. kukla mravca

    4. vec podobná vajíčku: v. na čaj;

  • vajíčkovod -u m. anat., zool. časť žen. al. samičieho pohlavného ústroja

  • vajíčkový príd.

  • vak -u m.

    1. vrecovitý obal na prenášanie vecí: cestovný v., kožený, plátenný v.

    2. vec podobná vaku;
    anat. časť organizmu, v kt. sú uložené iné orgány: pľúcny v.;

  • vakcína -y -cín ž. lek. očkovacia látka podporujúca tvorbu protilátok v organizme;

  • vakcínový príd.

  • vakovať nedok. hovor. omietať: v. múry, v. dom

  • vakovka -y -viek ž. hovor. omietka: čerstvá v.

  • vakový príd.;

  • vákuovaný príd. z kt. je odstránený vzduch; upravený pomocou vákua: v. betón;
    v-á šunka vo vákuovanom obale

  • vákuový príd.: v. filter;
    v-á metalurgia konaná vo vákuových peciach

  • vákuum -ua D a L -uu s. fyz. priestor, v kt. (takmer) nie sú plyny al. pary;

  • val -u m. (umelý) násyp, obyč. s obrannou funkciou;

  • valach -a mn. -si m. pastier oviec

    expr. najesť sa, zjesť ako v. veľa;

    valach -a mn. N a A -y m. vykastrovaný žrebec

  • valal -u m. nár. dedina: zemplínske v-y;

  • valalský príd.

  • váľanda -y -ľand ž. jednoduché čalúnené lôžko;

  • váľandový príd.: v-é matrace

  • valaška -y -šiek ž. sekera s dlhým poriskom, kt. používajú valasi;

  • valaškový príd.: v. tanec;

  • valaský, valašský príd.: v. pes;

    valasky, valašsky prísl.;

  • valaštička -y -čiek ž. zdrob.

  • váľať -a nedok.

    1. kotúľaním, prevracaním ap. premiestňovať (väčší predmet), valiť: v. sudy, kláty

    2. takto spracúvať: v. cesto, chlieb

    3. prevaľovať (význ. 1, 2), prekacovať; rúcať: v. kolky, víchor v-a stromy;
    v. dom

    4. expr. klásť (význ. 1), dávať: v. všetko na kopu;

    v. kroky kráčať dlhými krokmi;
    v. duby, sudy, kotrmelce robiť premety

    // váľať sa

    1. prevracaním, prevaľovaním (zboka nabok) sa premiestňovať: deti sa v-jú v tráve, v snehu;
    kamene sa v-jú dolu brehom valia

    2. expr. povaľovať sa (význ. 1), leňošiť: v. sa (celý deň) v posteli

    3. expr. (o veciach) bez úžitku, na nevhodnom mieste ap. sa povaľovať: knihy sa v-jú po kútoch, v prachu

    4. prevaľovať sa, prekacovať sa, rúcať sa: plot, dom sa v-a

    expr. v. sa od smiechu veľmi sa smiať

  • valček -a m.

    1. zdrob. k valec

    2. pomôcka na maľovanie stien;

  • valčekový príd.: v-é ložisko valivé ložisko s valčekmi

  • valcha -y válch ž. stroj na valchovanie (textílií)

  • valchovať nedok. spracúvať vlnené tkaniny tlakom, teplom: v. súkno

  • valčík -a m. spoloč. tanec v trojštvrťovom takte; skladba v tomto takte;

  • valčíkový príd.: v-á pieseň

  • valcovač -a m. robotník pracujúci pri valcovaní: v. plechov, v. ciest;

  • valcovací príd. určený na valcovanie: v. stroj;
    v-ia trať

  • valcovačka -y -čiek ž. valcovací stroj

  • valcovačský príd.

  • valcovať nedok. valcom upravovať: v. železo, v. cestu, trávnik

  • valcovito, valcovite prísl.: v. zhrubnutý;

  • valcovitosť -i ž.

  • valcovitý príd. kt. má podobu valca: v-é teleso;

  • valcovňa -e ž. závod, dielňa na valcovanie materiálu: v. plechu

  • valcový príd.: v. mlyn;

  • valec -lca m.

    1. geom. teleso ohraničené dvoma kruhovými základňami a oblým plášťom

    2. vec v podobe valca: kovový v.;
    v. písacieho stroja;
    motor. v-e motora

    3. stroj na valcovanie: parný v.;

  • valencia -ie ž.

    1. chem. mocenstvo

    2. lingv. v. (slovies) schopnosť spájať sa s inými slovami;

  • valenčný príd.: v. slovník

  • valený príd.: stav. v-á klenba prenášajúca zaťaženie iba na dve protiľahlé steny

  • valeriána -y -ián ž. liečivá bylina, bot. v. lekárska Valeriana officinalis;

  • valeriánový príd.: v-é kvapky

  • valibuk -a mn. -ovia/-ci m. expr. (podľa rozpráv. postavy) silák

  • valiť -ľ! nedok.

    1. váľať (význ. 1), prevaľovať: v. zoťaté kmene

    2. subšt. zavádzať, klamať nezodpovednými rečami: čo nás v-te!

    // valiť sa

    1. (prudkým) kotúľaním sa premiestňovať: balvany sa v-ia do údolia

    2. vo veľkom množstve prichádzať; hrnúť sa, prúdiť: voda, lavína sa v-í;
    davy (ľudí) sa v-ia;
    krv sa v-í z rany;
    udalosti sa v-ia (jedna za druhou)

    3. expr. hrozivo sa približovať, doliehať: v-í sa na nich nešťastie, pohroma

  • valivý príd. založený na valení: v. pohyb;
    v-é ložisko

  • vaľkať nedok. spracúvať váľkom: v. cesto

  • valník -a m. odb. nákladné auto s plochou karosériou (so sklápacími al. snímateľnými bočnicami);

  • valníkový príd.

  • valný príd.

    1. poet. mohutne tečúci, valiaci sa: v. tok, v. Dunaj

    2. iba v spoj. v-é zhromaždenie zhromaždenie všetkých členov

  • váľok -ľka m. valcovitý predmet na formovanie cesta ap.

    expr. ruky, nohy ako v-y tučné

  • valorizácia -ie ž. kniž. valorizovanie: ekon. v. platov zvyšovanie úmerné s rastom cien;

  • valorizačný príd.

  • valorizovať nedok. i dok. kniž. nadobúdať, nadobudnúť hodnotu: ekon. v. mzdy, dôchodky zvyšovať, zvýšiť úmerne s rastom cien

  • válov -a m. žľab na kŕmenie ošípaných al. na kŕmenie a napájanie dobytka: nasypať do v-a, v-y plné vody

    expr. mastný v.;
    byť pri (plnom) v-e mať výnosné miesto;

  • válovček -a m. zdrob.

  • valový príd.: v. typ hradieb

  • valuta -y -lút ž. ekon.

    1. mena: zlatá v., tvrdá v.

    2. valuty bankovky, mince cudzej meny: platiť vo v-ách;

  • valutový príd.: v-é hospodárstvo

  • vaňa -e ž.

    1. väčšia pozdĺžna nádoba na kúpanie: kúpacia v.;
    namočiť bielizeň do v-e

    2. nádrž podobná vani: tech. chrómovacia v.;

  • vanádiový príd.: v-á oceľ

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV