Význam slova "usta" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

ústa úst s. pomn.

1. orgán na ľudskej tvári uspôsobený na prijímanie potravy a na hovorenie: veľké, široké ú., otvoriť ú., dať si cukrík do úst;
dotknúť sa (niečoho) ú-ami;
dozvedieť sa niečo z povolaných úst od kompetentnej osoby

2. zool. orgán prijímania potravy niekt. živočíchov: ú. včiel, rýb

● expr. ú. ako vráta veľké;
pozerať s otvorenými ú-mi začudovane;
nevie (ani) ú. otvoriť je nesmelý;
(ne)mať čo do úst položiť, vložiť (ne)mať čo jesť;
→ odtrhnúť si od úst;
žiť z ruky do úst biedne;
→ sliny sa mu zbiehajú v ú-ach;
povedať niečo na celé, na plné ú. otvorene;
hovoriť, povedať niečo (len) na pol úst odmerane, neochotne;
vzal, zobral si mi to z úst práve som to chcel povedať;
ísť z úst do úst šíriť sa (ústne);
mať → plné ú. niečoho;

ustajniť dok. umiestniť v stajni, v maštali: spoločné u-enie dobytka;

nedok. ustajňovať

ustálene prísl.;

ustálenosť -i ž.

ustálený príd. kt. sa ustálil, stály: u-é pomery, zvyky, u. stav;
lingv. u-é (slovné) spojenie;
u. termín zaužívaný, vžitý;

ustáliť -i -ľ! dok.

1. urobiť stálym: u. ceny, u. odborné názvy

2. odb. zbaviť citlivosti voči svetlu: u. film

3. určiť (význ. 1), stanoviť: u. výšku poplatku, u. termín sobáša;

ustaľovač -a m. odb.

1. prostriedok na ustaľovanie: u. farieb, u. obrazu

2. súčiastka písacieho stroja na nastavenie okraja

nedok. ustaľovať

// ustáliť sa stať sa stálym: hladina sa u-la, počasie sa u-lo;
odb. napätie sa u-lo;

nedok. ustaľovať sa

ustanovenie -ia s. úr. nariadenie, rozhodnutie: všeobecné u., u. zákona, závetu

ustanoviť dok.

1. (úradne ap.) určiť, ustáliť, stanoviť: u. predbežný termín (zasadnutia)

2. inštitucionálne, organizačne utvoriť, vymenovať: u. vládu, u. (masovú, záujmovú) organizáciu založiť

3. poveriť funkciou, vymenovať: u. niekoho za nástupcu, u. obhajcu, poručníka;

ustanovizeň -zne ž. inštitúcia (význ. 1): kultúrna, sociálna u.

ustanovovací príd. ktorým sa niečo ustanovuje: u. dekrét

nedok. ustanovovať

// ustanoviť sa vzniknúť, utvoriť sa: nová vláda sa u-la, u-l sa prípravný výbor;

nedok. ustanovovať sa

ustanovujúci príd.: u-e valné zhromaždenie, u. zjazd na ktorom sa niečo ustanovuje

ustarane prísl.;

ustaranosť -i ž.

ustaraný príd. kt. má starosti; svedčiaci o starostiach; utrápený, ustarostený: u-í rodičia;
u. pohľad;

ustarostene prísl.;

ustarostenosť -i ž.

ustarostený príd. ustaraný, utrápený: bezradní, u-í ľudia;
u-á tvár;

ustať¹ -ne -nú dok. vyčerpať sa námahou, unaviť sa: u-l po dlhej ceste;

ustať² -ne -nú dok. prestať (význ. 1, 2): boj u-l;
dážď, vietor u-l utíchol;
bez u-nia neprestajne, ustavične;

ustáť sa ustojí ustoja ustáty dok. (o tekutine) státím nadobudnúť očakávané vlastnosti: u-ty roztok

// ustáť iba v spoj. so slovesami dať, nechať: dať, nechať u. polievku

ustato prísl.;

ustatosť -i ž.

ustatý príd. kt. ustal, unavený; svedčiaci o únave: u-é kone, u. životom;
u. pohľad

● expr. u. na smrť, ako kôň, ako pes veľmi;

ústav -u m.

1. ved., bádateľská inštitúcia; jej budova, inštitút: výskumný ú., teoretické ú-y, u-y Slovenskej akadémie vied

2. ustanovizeň s praktickým ver. zacielením; jej budova: liečebný ú., ú. sociálnej starostlivosti, pohrebný ú.

3. v min. typ školy: učiteľský ú.;

ústava -y ž. zákl. zákon štátu, konštitúcia: Ú. Slovenskej republiky;
Ú. deviateho mája z r. 1948;

nedok. ustávať¹ -a

nedok. ustávať² -a

ustávať³ -a nedok. zaťažovať námahou, unúvať, obťažovať: nechce u. staršieho človeka

// ustávať sa: prepáč, že si sa musel u.;
neu-j(te) sa! zdvorilé odmietnutie (i iron.)

ustavične prísl.

ustavičný príd. stále prebiehajúci, neprestajný, stály: u. pohyb, u. zhon;

ústavne¹ prísl.: ú. ošetrovaný

ústavne² prísl.: ú. zabezpečené práva;

ústavnoprávny príd. týkajúci sa ústavného práva: ú. výbor Národnej rady SR

ústavnosť -i ž. stav zodpovedajúci ústave, ústavný stav: dodržiavať ú.

ústavný¹ príd.: ú. plán, ú-é úlohy;
ú-á starostlivosť, liečba;

ústavný² príd.: ú-é právo, ú-é záruky, ú-é slobody;
ú. zákon;
Ú. súd SR;

ústavodarný príd. kt. je oprávnený vypracovať a vyhlásiť ústavu: u-é národné zhromaždenie;
ú-á moc na základe ktorej sa vyhlasuje ústava