Význam slova "up" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

upachtiť sa -chť/-i! dok. expr. ustať (od rýchlej chôdze ap.); zadychčať sa: musí si vydýchnuť, je celý u-ený

nedok. upadať

úpadca -u mn. -ovia m. práv. kto je v hosp. úpadku;

úpadkovo prísl.;

úpadkovosť -i ž.

úpadkový príd.: ú-é umenie, ú. vkus;

úpadkyňa -e -kýň ž.

upadnúť -e -ú -dol dok.

1. stratiť význ., hodnotu, (po)klesnúť: finančne, spoločensky, mravne u.;
u-l v mojich očiach stratil na vážnosti

2. ocitnúť sa v istej (nepriaznivej) situácii: u. do bezvedomia, do pomykova;
u. do nemilosti, do podozrenia

3. (fyzicky) oslabnúť, zoslabnúť, zbiednieť: po chorobe u. v tvári

4. stratiť na intenzite, ochabnúť, opadnúť: nálada u-la, sily u-li;

úpadok -dku m. strata priaznivého stavu; pokles úrovne: hospodársky, kultúrny, mravný ú.;
ú. rodiny;

úpal -u m.

1. slnečný žiar, páľava: letný ú.

2. poškodenie organizmu nadmerným prijatím slnečného tepla: dostať ú.;

upáliť -i -ľ! dok.

1. usmrtiť ohňom: u. kacíra (na hranici)

2. pripraviť, upraviť pálením: u. cukor;

nedok. k 1 upaľovať

úpalový príd. k 2

úpätie -ia s. najspodnejšia časť vrchu

upäto prísl.;

upätosť -i ž.

upätý príd.

1. (o odeve) tesne priliehajúci, vypasovaný, op. voľný: u. kabát

2. pôsobiaci neprirodzene (sústredením na seba, zdržanlivosťou ap.); neprirodzený, op. uvoľnený: nevšímavý, u. človek;
u-é správanie;

upažiť dok. tel. vystreté ruky dať do vodorovnej polohy bokom

upažmo prísl. tel. s upažením; v upažení: skrčiť u.

upchať dok. navrstvením, vsunutím ap. niečoho uzatvoriť, zapchať: u. otvor, u. oblok, u. štrbiny tmelom;

nedok. upchávať -a

// upchať sa: u-tý odtok;

nedok. upchávať sa

upchávka -y -vok ž. materiál, súčiastka na upchávanie: u. na otvor, u. čerpadla

úpek -u m. silný slnečný žiar; páľava, horúčava: poludňajší ú., pracovať na, v ú-u

upelešiť sa dok. (o zvieratách) ľahnúť si (význ. 1), uložiť sa: mláďatá u-ené okolo matky;

úpenlivo prísl.: ú. prosiť;

úpenlivosť -i ž.

úpenlivý príd. prosebne nástojčivý, naliehavý: ú-é volanie raneného;

upevniť dok.

1. urobiť pevnejším, pevným, posilniť: u. hospodársku moc štátu, u. mier vo svete;
u. si postavenie

2. pripevniť: lano u-ené o skobu;

upevňovací príd. určený na upevňovanie: u-ia skrutka, reťaz

nedok. upevňovať

// upevniť sa

1. stať sa pevnejším, pevným, posilniť sa: postavenie vlády sa u-lo

2. utvrdiť sa: u. sa v predsavzatí, v presvedčení;

nedok. upevňovať sa

upiecť upečie upečú upiekol dok. pečením upraviť, pripraviť: u. chlieb, u. kura (na ražni);

// upiecť sa pečením získať žiadanú podobu: koláč sa pekne u-l;

nedok. upierať² -a

nedok. upierať¹ -a

// uprieť sa (o očiach, zraku) spočinúť (význ. 2), utkvieť: jeho oči sa na mňa skúmavo u-li;

nedok. upierať sa

úpieť -ie -ejú nedok. kniž.

1. žalostne plakať, nariekať: srdcervúce ú-enie

2. prežívať, znášať utrpenie, trpieť: ú. pod jarmom poroby

nedok. upíjať, upíjať si -a: u. (si) z pohárika popíjať

upínací príd. slúžiaci na upnutie, upínanie: u-ia pomôcka, u-ie zariadenie

nedok. upínať -a

// upnúť sa, upäť sa zamerať sa, pripútať sa, primknúť sa: u. sa na rodinu, na svoje záľuby;

nedok. upínať sa

upír -a m.

1. mytol. vybájená bytosť, kt. ľuďom (v spánku) cicia krv;

2. mn. N a A -y druh netopiera (cicajúceho krv zvieratám), zool. Desmodus

úpis -u m. listina obsahujúca záväzok (zaplatiť peniaze): dlžobný ú.;

upísať -še -šu dok. písomne prisľúbiť, písomne venovať: u. členský podiel, u. pôžičku;

upískaný príd. hovor. expr. špinavý (význ. 1), ušpinený, zašpinený: u-í šarvanci

nedok. upisovať

// upísať sa písomne sa zaviazať: u. sa na vrátenie dlžoby do konca roka;

● u. sa diablovi, čertovi prijať ťažko splniteľný záväzok;

nedok. upisovať sa

úpisový príd.

upiť sa -je -jú dok. pitím alkoholu si podlomiť zdravie, ohroziť život: u. sa na smrť

upiť, upiť si -je -jú dok. odpiť (menšie množstvo): u. (si) mlieka, vína;

uplakane, uplakano prísl.;

uplakanosť -i ž.

uplakaný príd.

1. nesúci stopy plaču, poznačený plačom: u-á tvár, u-é oči;
je celá u-á, u-é prestrašené dieťa

2. kt. často plače, precitlivený, ufňukaný; svedčiaci o tom: u-é stvorenie;
u. výraz

3. expr. smutný (význ. 2), sentimentálny: u. príbeh, román

4. expr. daždivý, usmoklený: u. november, u-é nebo;

úplatkár -a m. kto berie al. dáva úplatky, kto podpláca;

úplatkárka -y -rok ž.;

úplatkársky príd.;

úplatkárstvo -a s. prijímanie al. dávanie úplatkov, podplácanie, korupcia

úplatkový príd.

uplatniť dok. urobiť platným, účinne využiť: u. svoje schopnosti v práci, u. nové metódy

□ u. požiadavky požiadať;

nedok. uplatňovať

// uplatniť sa

1. stať sa platným, osvedčiť sa: u. sa vo svojom povolaní, v živote

2. byť použitý, využitý: tento postup sa u-l vo viacerých oblastiach;

nedok. uplatňovať sa

úplatok -tku m. peňaž. al. iný dar na podplatenie: brať, dávať ú-y;

úplavica -e ž. zastaráv. dyzentéria, červienka

úplet -u m. pletenina; oblečenie z nej: vlnený ú., šaty z ú-u;
nosiť ú.;

úpletový príd.: ú-á tkanina

upliesť upletie upletú dok. pletením zhotoviť: u. košík, u. sveter

● u. na seba → korbáč, bič

úplne prísl. vyjadruje okolnosť krajnej miery, úplnosti niečoho, celkom: ú. zdravý;
ú. ho to vykoľajilo;

úplnosť -i ž.: (ne)robiť si nárok na ú.;
kvôli ú-i uvádzame ...

úplný príd.

1. plný (význ. 2), celý, kompletný, op. čiastočný: ú-á zostava, ú. zoznam, počet;
ú-á sirota bez obidvoch rodičov;
ú-é zatmenie slnka

2. vyskytujúci sa v neobmedzenej miere, absolútny, dokonalý: ú-é ticho, ú-á tma, chce mať ú-u istotu

3. hovor. skutočný (význ. 1), hotový: ú-é fiasko;

uplynulý príd. kniž. predchádzajúci, minulý: u-é obdobie

uplynúť -ie -ú dok. (o čase) plynutím prejsť, ubehnúť, minúť (sa): u-lo niekoľko rokov;
leto u-lo, nastala jeseň;
lehota už u-la vypršala;

nedok. uplývať -a

upnúť -e -ú -pol, upäť upne upnú upäl dok.

1. (tesne) zapnúť, zapäť: kabát u-tý až po krk

2. zovretím, zachytením upevniť: upnutie rezného nástroja;
vinič u-tý o kolík

3. kniž. uprieť¹, upriamiť: u. pohľad do diaľky;
myšlienky u-té na jeden problém;

upodozrievať -a nedok. podozrievať: u-jú ho z klamstva, nespravodlivé u-nie

upodozrievavo prísl.;

upodozrievavosť -i ž.

upodozrievavý príd. podozrievavý: u-á osoba;
u-é otázky;

upokojiť -í -a dok. urobiť pokojným, utíšiť: u. nedočkavé publikum, u. pacienta;

nedok. upokojovať

// upokojiť sa stať sa pokojným, utíšiť sa: u-jte sa, nič sa nestalo! rozbúrená hladina sa u-la;
po kríze nastalo u-enie;

nedok. upokojovať sa

upokojujúci príd. kt. upokojuje, utišujúci: u-e slová, u. prostriedok;

upokojujúco prísl.

upomenúť -ie -ú dok.

1. (písomne) upozorniť na vrátenie požičaného: u. dlžníka (na vrátenie peňazí)

2. (na minulosť ap.), správ. pripomenúť (minulosť);

upomienka -y -nok ž.

1. (písomné) upomenutie, napomenutie, upozornenie: dostať u-u z knižnice, z poisťovne

2. správ. spomienka; pamiatka;

upomienkový príd.

1. k 1: u. text

2. správ. spomienkový; pamiatkový: u-é predmety, správ. spomienkové predmety

nedok. upomínať -a

1. u-nie dlžníka

2. správ. pripomínať

úpon -u m. anat. miesto, kde sa sval pripája na kosť;

uponáhľane prísl.: vyzerať u.;

uponáhľanosť -i ž.

uponáhľaný príd. kt. sa stále ponáhľa; kt. je výsledkom (neželateľného) náhlenia; svedčiaci o tom: u. človek;
u-é rozhodnutie, u. svet;

úponkový príd.

úponok -nku m., úponka -y -niek ž. časť popínavej rastliny, ktorou sa zachytáva o oporu: ú-y viniča, hrachu;

úponový príd.: ú-é zranenie

úporne prísl.;

úpornosť -i ž.

úporný príd.

1. silný (význ. 2), intenzívny, vytrvalý: ú. kašeľ, ú-á bolesť

2. odolný, tuhý, húževnatý: ú-á burina;

uposlúchnuť -e -u -chol dok. kniž. poslúchnuť, počúvnuť: (ne)u. rozkaz

upotiť sa dok. veľmi sa spotiť: u. sa pri praní;
u-ená tvár

upotrebiť dok. použiť (význ. 1): mnohé veci sa dajú ešte u., odložiť zeleninu na ďalšie u-enie;
u. vhodný výraz

upotrebiteľnosť -i ž.

upotrebiteľný príd. použiteľný: auto v u-om stave;

upovedomenie -ia s. (úr.) oznámenie (význ. 1); doklad o tom: dostať u.

upovedomiť dok. (úr.) oznámiť (význ. 1), informovať: písomne u. stránky;
u. občanov o pripravovanej akcii;

nedok. upovedomovať

upozorniť dok. vyzvať na všimnutie si, uvedomenie si niečoho; vzbudiť pozornosť: u. na nebezpečenstvo, dôležité u-enie;
u. na seba krikom;

nedok. upozorňovať

upracovane prísl.;

upracovanosť -i ž.

upracovaný príd. zrobený: u-á žena;
u-é ruky;

upratať -ce -cú -cúc/-tajúc dok.

1. dať do poriadku, vyriadiť: u. byt

2. dať na miesto, odložiť: u. si veci;
u. zo stola odpratať;

upratovač -a m. kto upratuje (na pracoviskách, v domácnostiach) za mzdu;

upratovačka -y -čiek ž.

nedok. upratovať: veľké, jarné u-nie

úprava -y -rav ž.

1. upravovanie, upravenie (význ. 1 – 4): ú. lúk a pasienkov, ú. vlasov, ú. rukopisu;
ú. tkanín, vody, rúd

2. vonkajší vzhľad, ráz, usporiadanie niečoho: grafická ú. knihy;
scénická ú. hry;
vzorná ú. písomných prác žiakov

upravene prísl.;

upravenosť -i ž.

upravený príd. uvedený do riadneho stavu: u. účes, zovňajšok;

upraviť dok.

1. uviesť do riadneho stavu, zlepšiť z vonkajšej, vnútornej stránky: u. si vlasy, u. sa pred zrkadlom, chodí u-ený;
u. svahy, koryto rieky;
u. text rukopisu;
u. vzťahy medzi spolupracovníkmi

2. prispôsobiť novým požiadavkám, novému cieľu: u. miestnosti na kancelárie adaptovať;
u. ľudovú pieseň pre zbor

3. spracovať, pripraviť: u. mäso, zeleninu na viacero spôsobov;
mat. u. rovnicu (pred riešením)

4. podrobiť žiadanému technologickému procesu: u. rudu, tkaniny;

úpravňa -e ž. podnik, oddelenie, kde sa upravuje: ú. vody, rúd, textílií

úpravnícky príd.: ú-e práce