Význam slova "unik" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

únik -u m. uniknutie, unikanie: ú. od zodpovednosti;
niet, nebolo ú-u, pokus o ú.;
ú. pary, plynu

● ú. → mozgov;

nedok. unikať

unikát -u m. jediný exemplár: vzácny, svetový u.;

unikátne prísl.;

unikátnosť -i ž.

unikátny príd. jedinečný (význ. 1), jediný: u. kus (nábytku);

uniknúť -e -ú -kol dok.

1. rýchlo sa vzdialiť z dosahu niečoho al. niekoho nepríjemného; vyhnúť sa, ujsť, utiecť: u. prenasledovateľom;
(o vlások) u. nebezpečenstvu, smrti

2. (o látkach) vyjsť, dostať sa z uzavretého priestoru: netesným otvorom u-l plyn

3. nebyť spozorovaný, ostať nepovšimnutý: u. pozornosti;
z prednášky mu veľa u-lo

4. byť (pre niekoho) stratený, neuskutočniť sa, ujsť: u-l mu zisk, zárobok;

únikovosť -i ž.

únikový príd.: ú-á téma;
ú-é cesty, ú-é tendencie;

unikum -ka s. unikátny jav, unikátna vec: svetové u.