Význam slova "umie" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

umieračik -a m. menší (kostolný) zvon oznamujúci smrť niekoho: zvoní mu u.

umierajúci m. človek, kt. umiera: ujať sa ranených a u-ich

nedok. umierať -a

● expr. u. strachom, nudou veľmi sa báť, nudiť

umiernene prísl.;

umiernenosť -i ž.

umiernený príd. zachovávajúci mieru, zdržanlivý: u-á politika, u. vo svojich prejavoch;

umiesiť -i dok. miesením utvoriť: figúrka u-ená z hliny

umiestenka -y -niek ž. písomné pridelenie miesta (absolventovi školy): dostať u-u na vidiek

umiestiť, umiestniť -i dok.

1. dať na (určené) miesto: provizórne u-ený nábytok;
u. loptu do siete

2. dať, prideliť, určiť miesto: u. dieťa v (materskej) škole, u. absolventov;
u. hospodárske zvieratá (do nových priestorov);

nedok. umiesťovať sa, umiestňovať sa

nedok. umiesťovať, umiestňovať

// umiestiť sa, umiestniť sa

1. zaujať miesto: u-li sa na tribúne

2. zaujať isté miesto v poradí: mužstvo sa u-lo na prvom mieste;

čumieť, správ. zízať, okáliť, civieť

rozšumieť sa -í -ia dok. začať šumieť: hora sa r-la

šumieť -í -ia iba 3. os. nedok.

1. vydávať rozlič. nejasné zvuky (pripomínajúce hlásku š): hora, víno š-í

2. ozývať sa takýmito zvukmi: námestie š-í

vyšumieť -í -ia dok. šumením uniknúť: šampanské v-lo (z fľaše);

zašumieť -í -ia dok. vydať šum: dav z-l, rieka z-la;
neos. v sále z-lo