Význam slova "uka" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nedok. ukájať -a

// ukojiť sa uspokojiť sa, utíšiť sa: pohlavne sa u.;
u. sa vedomím, že je všetko v poriadku;

nedok. ukájať sa

úkaz -u m. čo možno zmyslami pozorovať, (prírodný) jav: prírodné ú-y, sledovať ú-y na oblohe

ukázať -že -žu dok.

1. upozorniť pohybom ruky, gestom ap.: u. turistom smer cesty, u. na niečo, na niekoho prstom

2. dať vidieť, predviesť, predstaviť; predložiť: u. hosťom byt, zaujímavosti okolia;
u. preukaz, povolenie;
u-ž ruky! u-ž, čo tam máš!

3. dať najavo, prejaviť: u. dobrú vôľu, radosť;
u-l, čo vie;
expr. veď ja mu u-m! zastrájanie

4. dokázať (význ. 1), dosvedčiť, potvrdiť: u-ž, že si chlap!

5. predstaviť (význ. 3), upozorniť, poukázať: u. podstatné znaky preberaného javu

● expr. u. niekomu dvere vyhnať, vyhodiť ho;
u. niekomu chrbát a) odvrátiť sa b) odísť;
u. niekomu peknú, milú tvár byť milý, príjemný (i zdanlivo);

ukážka -y -žok ž.

1. ukázanie: vec vystavená, predložená na u-u

2. čo slúži ako vzor: u. premysleného postupu (pri práci), u. kvality

3. výňatok, úryvok: predniesť u-y z diela;

ukážkovo prísl.

ukážkový príd.: u. exemplár vzorový;
u-á produkcia vzorná;

ukazovací príd.: lingv. u-ie zámeno ktorým sa v jazyku ukazuje, odkazuje na osoby al. veci

ukazováčik -a m. zdrob.

ukazovadlo -a -diel s. pomôcka na ukazovanie: prejsť u-om po mape

ukazovák -a m. prst na ruke pri palci: pohroziť u-om, zdvihnúť u.;

nedok. ukazovať

1. k 1 – 5

2. zaznamenávať (význ. 2), označovať: ručičky u-jú presne päť hodín

● expr. u. niekomu straky na kole zavádzať niekoho;
u. na niekoho prstom vyjadrovať posmech, pohoršenie ap. nad niekým

// ukázať sa

1. dať sa vidieť, objaviť sa: ani sa neu-e, hanbí sa u. ľuďom na oči

2. vyjsť najavo: teraz sa u-e, kto má pravdu

3. expr. prejaviť sa navonok, predstaviť sa: chce sa u. (, aký je hrdina, gavalier);

nedok. ukazovať sa

ukazovateľ G a A -a D -u/-ovi L -i mn. -e/-ia m.

1. pomôcka, mechanizmus na ukazovanie (smeru, stavu): turistický u., u. vlhkosti, u. skóre

2. údaj, kt. vyj. vzťah, mieru hodnôt: u. produktivity práce, plniť program vo všetkých u-och

3. register (význ. 1), index: abecedný u.

fňukať nedok. expr. prerývane plakať, vzlykať, fikať: dieťa f-á;

kľuka -y kľúk ž. páka na ručné otáčanie, roztáčanie ap. niečoho: k. na studni, štartovacia k., oceľová k. hriadeľa;

náuka -y -uk ž.

1. vedný odbor, vedná disciplína: n. o slovnej zásobe lexikológia;
hudobná n.

2. súhrn názorov, učenie; teória: scholastická n.;

okľuka -y -ľúk ž.

1. nepriama cesta, zachádzka: vrátiť sa domov o-ou

2. nepriamy spôsob: o-ou povedať, vyriešiť niečo bez o-k

oťukať dok. hovor. expr. opatrne preskúmať, zistiť (stav niečoho): o. protivníka, o. prostredie;

rozfňukať sa dok. expr. začať fňukať: dievčatko sa r-lo

šťukať nedok.

1. pri nárazoch tvrdého predmetu vydávať krátke tupé zvuky, cvakať: nožnice š-jú, zámka š-á

2. spôsobovať takéto zvuky: š. kľučkou, záverom pušky;

ťukať nedok. expr.

1. vydávať jemné zvuky, klepkať: ť-nie prístroja

2. spôsobovať takéto zvuky, klepkať: ť. na oblok;
ť. na stroji;

vyťukať dok. expr. vyklep(k)ať, vyklop(k)ať: v. rytmus piesne;

zafňukať dok. expr. zavzlykať, zafikať: z. v spánku

zašťukať dok. niekoľkokrát šťuknúť: z. kľučkou

zaťukať dok. zaklepkať, zaklopkať: v hore z-l ďateľ