Význam slova "uj" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

ujarmiť dok. kniž. podmaniť (význ. 1), podrobiť, zotročiť: u-ené národy;

nedok. ujarmovať

ujasniť dok. vysvetliť (význ. 1), objasniť: u. si problém, neu-ené pojmy;

nedok. ujasňovať

// ujasniť sa stať sa jasným, objasniť sa: všetko sa mu odrazu u-lo v hlave;

nedok. ujasňovať sa

ujať sa ujme ujmú dok.

1. vziať si na starosť, postarať sa: u. sa opustených detí

2. začať (činnosť), pustiť sa do niečoho: u. sa funkcie;
mužstvo sa u-lo vedenia;
u. sa slova začať hovoriť

3. pustiť korene, prijať sa: priesada sa u-la, krík sa neu-l

4. nájsť ohlas, rozšíriť sa: myšlienka sa u-la, tento módny výstrelok sa ťažko ujme;

ujazdiť -zď/-i! dok. jazdením stlačiť: vrstva u-ého snehu

ujček -a mn. -ovia m. hypok.

ujčiná -ej mn. -é -čín ž. ujcova manželka; teta;

ujčinka -y -niek ž. hypok.

ujec ujca mn. -ovia m. matkin brat; strýko;

ujedať, ujedať si nedok.

1. expr. po troche jesť, zajedať (si): u. si chlieb, chleba so slaninkou

2. iba ujedať odjedať

● u. niekomu z chleba, u. zo spoločného žiť na úkor iných

újesť -i ž. návnada na zver al. ryby: ú. na pstruhy

nedok. ujímať sa -a

ujko -a mn. -ovia m. hypok.

ujma -y ž. škoda (význ. 1, 2), poškodenie: u. na zdraví, utrpieť (finančnú) u-u;

ujo -a mn. -ovia m. hovor.

1. ujec

2. dospelý muž, strýko (obyč. v oslovení deťmi);

ujsť ujde ujdú ušiel dok.

1. rýchlym pohybom sa vzdialiť, utiecť, zutekať: zbabelo, bezhlavo u., u. pred ohňom;
však ty mi neu-š! dochytím ťa;
u-l mu vlak, autobus zmeškal ho;

2. (tajne) odísť, opustiť (význ. 1), utiecť: u. z domu, zo zajatia;
hneď by som u-l! odišiel by som, keby som mohol

3. dostať sa z dosahu, uniknúť: smrti nik neu-e, u. nebezpečenstvu

4. uniknúť pozornosti: (ne)ušlo mu, že nehlasovali všetci prítomní;
nič mu neušlo z toho, čo sa hovorilo

5. (o veciach) uvoľniť sa (význ. 3); uniknúť, utiecť: ušlo jej očko (na pančuche, pri pletení);
mlieko ušlo vykypelo

6. mimovoľne vyjsť (z úst), vykĺznuť: nechtiac mu ušlo nepremyslené slovo

7. uplynúť (v čase), ubehnúť, utiecť: pri robote deň rýchlo ujde

8. i nedok. hovor. (pre)javiť sa ako dostačujúce, zbaviť: kvalita by ešte ušla, ale farba nevyhovuje;
ujde to, ešte to ujde je to dobré, v poriadku, zbaví

9. uniknúť bez využitia: zavri, aby teplo neušlo;
ušla mu dobrá príležitosť, u-l mu zárobok, zisk

● expr. u. hrobárovi z lopaty vyliečiť sa z ťažkej choroby;

ujú, ujujú cit. vyj. pocit radosti

ujúkať -a nedok. prejavovať radosť vyslovením cit. ujú

dostačujúci príd. kt. vyhovuje, uspokojuje, postačujúci, dostatočný: d. dôkaz, argument;

dostačujúco prísl.: d. preukázať

nepočujúci

I. príd. kt. (dobre) nepočuje, hluchý: program pre n-e deti

II. nepočujúci m. hluchý človek: škola pre n-ich

odstrašujúci príd. kt. odstrašuje: o-a udalosť;

odstrašujúco prísl.

ohlušujúci príd. kt. ohlušuje (sluch), prenikavý: o. výstrel, zvuk;

ohlušujúco prísl.

oslňujúci príd. kt. oslňuje, oslnivý: o-e svetlo;
o. výkon;

oslňujúco prísl.

osviežujúci príd. kt. osviežuje: o-e nápoje, o. chlad;

osviežujúco prísl.: pôsobiť o.

podmaňujúci príd. kt. podmaňuje (význ. 2, 3), očarujúci, úchvatný: p. úsmev, p-á krása;

podmaňujúco prísl.

poľahčujúci príd.: práv. p-a okolnosť kt. je dôvodom na zníženie trestu, op. priťažujúca

ponižujúci príd. kt. ponižuje, pokorujúci, nedôstojný: p-e postavenie, p-a situácia;

ponižujúco prísl.

posmeľujúci príd. dodávajúci smelosť, povzbudzujúci: povedať niekomu p-e slovo;

posmeľujúco prísl.

postačujúci príd. vyhovujúci, dostatočný: p. doklad, p-e zásoby;

postačujúco prísl.: p. veľký

prevažujúci príd. prevažný: p-a časť

priťažujúci príd. práv.: p-a okolnosť kt. má vplyv na zvýšenie trestu;

priťažujúco prísl.: vyznieť p.

stiesňujúci príd. skľučujúci, tiesnivý: s-e ticho, s. pocit;

stiesňujúco prísl.

usvedčujúci príd. kt. usvedčuje: u. dôkaz, u. predmet;

usvedčujúco prísl.

utišujúci príd. prinášajúci utíšenie, upokojujúci: u-e prostriedky;

utišujúco prísl.

vysiľujúci príd. kt. vysiľuje: v-a práca, horúčka;

vysiľujúco prísl.

vyučujúci m. kto vyučuje: povinnosti v-ch

vzrušujúci príd. kt. vzrušuje, strhujúci: v. okamih, v. film;

vzrušujúco prísl.

zľahčujúci príd. uberajúci na význame, dôležitosti, znevažujúci: z-e poznámky;

zľahčujúco prísl.

zničujúci príd. ničivý, zdrvujúci: z-a porážka;
expr. z. pohľad;

zničujúco prísl.