Význam slova "uch" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 52 výsledkov (1 strana)
-
uchádzač -a m. kto sa o niečo uchádza: u. o miesto;
u. o titul kandidát;
mať veľa u-ov pytačov; -
uchádzačka -y -čiek ž.
-
nedok. k 1, 4 – 7, 9 uchádzať -a, uchodiť1: otvorom u-a, u-í vzduch
// ujsť sa pripadnúť (význ. 1, 2), dostať sa: u-l sa mu najväčší kus, neušlo sa mu miesto;
ujde sa mu dosť posmechu -
uchádzať sa -a nedok. usilovať sa získať, mať záujem: u. sa o miesto, u. sa o priazeň niekoho, u. sa o dievča
-
uchaňa -e ž.
-
uchlácholiť -ľ! dok. upokojiť, utíšiť: u. plačúce dieťa;
// uchlácholiť sa u(s)pokojiť sa, utíšiť sa
-
uchlipkávať, uchlipkávať si -a nedok. expr. upíjať si, popíjať: u. (si) kávu (-y), (varené) víno
-
uchlipnúť si -e -ú -pol dok. expr. upiť (si), odpiť: u. (si) čaju, likéru
-
uchmatnúť -e -ú -tol dok. expr.
1. uchytiť, schmatnúť, zdrapiť: u. korisť
2. ukradnúť: u-e, čo vidí
-
uchnúť sa -e -ú -chol dok. expr. obyč. v spoj. nik sa oň, o ňu ani neu-e neobzrie, nevšimne si
-
ucho -a s.
1. mn. uši -í, arch. ušú -iam -iach -ami orgán sluchu; jeho vonkajšia časť: veľké, odstávajúce uši;
stiahnuť si čiapku na uši, vyťahať nezbedníka za uši, zaľahlo mu v ušiach;
strihať ušami;
dostať poza uši zaucho;
mať dobré uši dobre počuť;2. mn. uchá, zried. uši vec pripomínajúca ucho; časť veci v podobe ucha: hrniec s uchami, s ušami, u. na demižóne, u. ihly, fotel s uchami
3. mn. uchá pejor. nadávka (neskúsenému), zelenáč, ucháň: také u. (zelené)
● mať tenké uši dobre počuť;
natŕčať, naťahovať uši, byť samé u. pozorne počúvať, načúvať;
počuť niečo na vlastné uši osobne;
až po uši v najvyššej miere;
počúvať (iba) jedným u-m, na pol ucha, jedným u-m dnu, druhým von nepozorne;
sedieť si na ušiach nepočuť;
(aj) → steny majú uši;
→ somárske uši;
expr. húsť niekomu poza uši, za ušami domŕzať; -
uchodiť2 dok.
1. chôdzou vyšliapať: u-ená zem
2. chôdzou unaviť: išiel si nohy u.
// uchodiť sa veľa prejsť chôdzou, nachodiť sa: mal sa u. za ňou
-
ucholak -a mn. N a A -y m. chrobák s pretiahnutým pohyblivým telom, zool. Forticula
-
uchopiť dok. pevne chytiť: u. niečo obidvoma rukami;
tel. u. náčinie; -
uchovať dok. zachovať, zachrániť (pred porušením): u. pamiatky v pôvodnom stave
-
nedok. uchovávať -a
// uchovať sa: pôvodný exemplár sa neu-l;
-
nedok. uchovávať sa
-
uchový príd. k 2;
-
uchrániť -i dok. chránením zachovať, ochrániť, ubrániť: u. majetok pred skazou, u. dieťa pred chorobou, u. rodinu od nešťastia
-
nedok. uchvacovať
-
uchvátiť -i dok. kniž.
1. násilím sa zmocniť, uchytiť: u. moc
2. nadchnúť, uniesť, dojať: u-l nás pocit šťastia;
pohľad na Tatry vždy u-i; -
uchvatiteľka -y -liek ž.;
-
uchvatiteľský príd.
-
úchvatne prísl.;
-
úchvatnosť -i ž.
-
úchvatný príd. kniž. vyvolávajúci nadšenie, uchvacujúci, nádherný: u. pohľad, obraz;
bolo to ú-é; -
úchylák -a mn. -ci m. subšt. úchylný človek; úchyláčka -y -čok ž.;
úchylácky príd. i prísl. -
uchýliť sa -i -ľ! dok.
1. odkloniť sa (význ. 1), odchýliť sa, odbočiť: u. sa od priameho smeru;
u. sa od pravdy odkloniť sa, oddialiť sa2. nájsť útočisko, utiahnuť sa: u. sa v daždi pod strechou
3. vybrať si (v tiesni) východisko: u. sa ku klamstvu, k osvedčeným prostriedkom;
-
úchylka -y -liek ž. odchýlenie sa od normálneho stavu, od (ideového) smeru; rozdielnosť, odlišnosť: duševná ú.;
prípustná ú.;
ú. od politickej línie;
ľavá, pravá ú. -
úchylkár -a m. pejor. kto sa dopustil úchylky (od polit. línie);
-
úchylkárka -y -rok ž.;
-
úchylkársky príd.;
-
úchylkárstvo -a s.
-
úchylne prísl.;
-
úchylnosť -i ž.
-
úchylný príd.
1. nie celkom normálny, chorý: mravne, duševne ú.
2. pohlavne nenormálny: ú. človek;
-
nedok. uchyľovať sa
-
uchytiť dok. prudko vziať, uchmatnúť, schmatnúť: v panike u-l, čo mu prišlo pod ruky;
vlk u-l ovcu;
skoro nás vietor u-l;
neos. išlo nás u. fúkal silný vietor● expr. bodaj to parom u-l zahrešenie;
ide ho u. od jedu veľmi sa jeduje// uchytiť sa
1. (o rastline) ujať sa (význ. 3), prijať sa: na skale sa nič neu-í
2. hovor. uplatniť sa (význ. 1): u. sa v televízii
-
úchytkom prísl.
1. narýchlo, napochytre: ú. pobrať najnutnejšie veci
-
čuch -u m. zmysel na vnímanie vône, zápachu: mať jemný, dobrý č. i pren. hovor. vedieť predvídať;
vnímať niečo č-om; -
kožuch -a m.
1. kožušinový al. kožušinou podšitý kabát: slovenský k., norkový k.
2. srsť, kožušina: zajac v zimnom k-u
● expr. vyprášiť niekomu k. zbiť ho;
pustiť niekomu blchu do k-a znepokojiť ho;
→ držať sa niekoho, niečoho ako voš k-a; -
ňucháč -a m. ňufák: psí ň.;
-
ňucháčik -a m. zdrob.
-
nedok. očuchávať -a
-
nedok. oňuchávať -a
-
pančucháče -ov m. pomn. hovor. pančuchové nohavice
-
pošuchávať -a, pošuchovať nedok. chvíľami (trocha, jemne) šúchať (význ. 1, 2): p. dieťa po brušku;
expr. jednou nohou p-l -
šuch
I. cit. naznač. rýchly pohyb po povrchu niečoho a napodobňuje zvuk vznikajúci pri takomto pohybe
II. šuch -u m. šuchotavý zvuk; šuchot: nepočuť ani š-u, ani buchu
-
nedok. vyňuchávať -a