Význam slova "u" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 1714 výsledkov (15 strán)
-
uchvatiteľský príd.
-
úchvatne prísl.;
-
úchvatnosť -i ž.
-
úchvatný príd. kniž. vyvolávajúci nadšenie, uchvacujúci, nádherný: u. pohľad, obraz;
bolo to ú-é; -
úchylák -a mn. -ci m. subšt. úchylný človek; úchyláčka -y -čok ž.;
úchylácky príd. i prísl. -
uchýliť sa -i -ľ! dok.
1. odkloniť sa (význ. 1), odchýliť sa, odbočiť: u. sa od priameho smeru;
u. sa od pravdy odkloniť sa, oddialiť sa2. nájsť útočisko, utiahnuť sa: u. sa v daždi pod strechou
3. vybrať si (v tiesni) východisko: u. sa ku klamstvu, k osvedčeným prostriedkom;
-
úchylka -y -liek ž. odchýlenie sa od normálneho stavu, od (ideového) smeru; rozdielnosť, odlišnosť: duševná ú.;
prípustná ú.;
ú. od politickej línie;
ľavá, pravá ú. -
úchylkár -a m. pejor. kto sa dopustil úchylky (od polit. línie);
-
úchylkárka -y -rok ž.;
-
úchylkársky príd.;
-
úchylkárstvo -a s.
-
úchylne prísl.;
-
úchylnosť -i ž.
-
úchylný príd.
1. nie celkom normálny, chorý: mravne, duševne ú.
2. pohlavne nenormálny: ú. človek;
-
nedok. uchyľovať sa
-
uchytiť dok. prudko vziať, uchmatnúť, schmatnúť: v panike u-l, čo mu prišlo pod ruky;
vlk u-l ovcu;
skoro nás vietor u-l;
neos. išlo nás u. fúkal silný vietor● expr. bodaj to parom u-l zahrešenie;
ide ho u. od jedu veľmi sa jeduje// uchytiť sa
1. (o rastline) ujať sa (význ. 3), prijať sa: na skale sa nič neu-í
2. hovor. uplatniť sa (význ. 1): u. sa v televízii
-
úchytkom prísl.
1. narýchlo, napochytre: ú. pobrať najnutnejšie veci
-
učičíkať -a dok. expr.
1. kolísaním ap. uspať, utíšiť: u. dieťa
2. upokojiť, uchlácholiť, učankať: u. niekoho peknými slovami, sľubmi
-
opak. učievať -a
// učiť sa
1. cvičením získavať zručnosť: u. sa plávať, tancovať, hrať na husliach
2. na zákl. výchovného pôsobenia si osvojovať, vštepovať: u. sa disciplíne, pravdovravnosti
3. získavať vedomosti: u. sa dejepis, dobre, ľahko sa u.;
u. sa naspamäť;
čo ste sa dnes (v škole) u-li?4. pripravovať sa na bud. povolanie (obyč. remeslo): u. sa za automechanika;
hovor. chcel by sa ďalej u. študovať● u. sa na vlastnej škode, na vlastných chybách brať si poučenie zo (zlej) skúsenosti;
-
opak. učievať sa
-
učilište -a -líšť, učilisko -a -lísk s. vzdelávacia ustanovizeň, vzdelávacie stredisko: stredné odborné, vojenské u.;
univerzitné u. -
učiniť dok. kniž. urobiť
● u. niekomu, niečomu zadosť vyhovieť
-
účinkovať nedok.
1. mať účinok, pôsobiť: liek prestal ú., slová ú-li naňho povzbudzujúco
2. byť činný, pôsobiť: ú. ako učiteľ, ako tréner v meste, medzi mládežou
3. vystupovať v umel. programe: ú. v divadle, ú-je detský súbor;
ú-úci umelci -
účinkový príd.
-
účinkujúca ž.
-
účinkujúci m. kto účinkuje (význ. 3): zoznam ú-ch;
-
účinne prísl.;
-
účinnosť -i ž.
-
účinný príd. majúci žiadaný účinok: ú-é opatrenie, ú-á pomoc;
práv. ú-á ľútosť; -
účinok -nku m. výsledok pôsobenia: ú. lieku, škodlivý, blahodarný ú.;
fyz. magnetický ú. elektrického prúdu□ mať ú. účinkovať;
-
učiť nedok.
1. stálym pôsobením pomáhať v získavaní zručnosti: u. dieťa rozprávať, u. hrať na hudobnom nástroji, u. šoférovať
2. výchovou vštepovať, privykať, priúčať: u. trpezlivosti, sebaovládaniu
3. výkladom, precvičovaním ap. poskytovať vedomosti: u. žiakov čítať, rátať, násobilku, vetný rozbor
4. pôsobiť ako učiteľ; vyučovať: u. na strednej škole;
u. matematiku, u. denne 4 hodiny -
učiteľ -a mn. -ia m.
1. kto z povolania vyučuje: u. na základnej škole, u. hudby, lyžovania
2. osobnosť, kt. svojím učením vplýva na niekoho: Fándly bol u-om roľníkov;
-
učitelík -a mn. -ci m. zdrob. iron.
-
učiteľka -y -liek ž.;
-
učiteľovať nedok. hovor. byť učiteľom: u. na základnej škole
-
učiteľský príd.: u-é povolanie, u. zbor, u. plat;
učiteľsky prísl.;
-
učiteľstvo -a s.
1. učitelia
2. povolanie učiteľa;
-
ucítiť -i dok. zacítiť (význ. 1): zviera u-lo krv
-
učivo -a s. učebná látka: prebrať predpísané u.
-
učnica -e -níc ž.;
-
učňovka -y -viek ž. hovor. odb. učilište
-
úcta -y ž. uznanie autority, vážnosti, závažnosti: ú. k starším, ú. k národným pamiatkam;
prejavovať (povinnú) ú-u niekomu, vzbudzovať ú-u -
učtáreň -rne ž. miestnosť, v kt. pracujú účtovníci: mzdová u.;
-
učtárenský príd.
-
účtenka -y -niek ž. lístok s vyúčtovaním
-
nedok. k 1 uctievať, uctievať si -a
-
1. prejaviť, prejavovať úctu, mať v úcte: u. (si) pamiatku rodičov
2. preukázať, preukazovať poctu pohostením: u. (si) hostí;
-
úctivo prísl.;
-
úctivosť -i ž.
-
úctivý príd. kt. si ctí ľudí, zdvorilý; svedčiaci o tom: ú. človek;
ú. pozdrav;
(držať sa, ostať) v ú-ej vzdialenosti; -
účtovať nedok.
1. fakturovať: ú. materiál, ú. plnú cenu
2. robiť účtovnícke práce, viesť účty: odb. ú. v prospech, ú. na ťarchu
3. vyrovnávať sa (význ. 4): ú. so životom, s minulosťou, čas ú-nia
-
účtovne prísl.
-
účtovníčka -y -čok ž.;
-
účtovnícky príd.;
-
účtovníctvo -a s.
1. metóda evidencie zacielená na hosp. činnosť organizácie
2. vedenie účtov: podvojné ú., podnikové ú.
-
účtovník -a mn. -ci m. kto vedie účty: hlavný ú.;
-
účtovný príd. týkajúci sa účtovania: ú. záznam, ú. doklad, ú-á evidencia, ročná ú-á uzávierka;
-
účtový príd.: ú. register
-
úctyhodne prísl.;
-
úctyhodnosť -i ž.
-
úctyhodný príd.
1. zasluhujúci úctu: ú. čin;
ú-á staroba2. hovor. veľký (význ. 1, 2, 6, 7), značný: ú-é rozmery;
ú-á cena vysoká; -
učupiť sa dok. expr. skrčiť sa (význ. 1), schúliť sa: u. sa do kútika, u. sa na strome;
-
úd -u m. pohyblivá časť tela, obyč. končatina: zdravé, boľavé údy;
vystrieť si údy, mať údy ako z olova nevládne, ťažké;
anat. pohlavný úd penis; -
údaj -a často mn. m. jednotlivý fakt ako súčasť istého prejavu, správy, tlačiva ap.; dáta: (ne)pravdivé ú-e, hodnoverný ú., bibliografické ú-e, vpísať osobné ú-e;
-
údajne čast. vraj: zajtra ú. odchádza
-
údajný príd. na základe istých údajov pokladaný za niekoho, za niečo, domnelý, zdanlivý: ú. nepriateľ, ú. vrah
-
údajový príd.: ú-á základňa
-
udalosť -i ž. (závažná) príhoda: veľká, mimoriadna u., historické, revolučné u-i;
rodinná u., to je skutočná u. -
udanie -ia s. oznámenie trestného činu ap. príslušným orgánom: písomné u., anonymné u., u. je nepravdivé
-
udať dok.
1. dať (ako vodidlo), určiť: u. smer, u. tempo, takt
2. urobiť udanie: u. páchateľa, išiel sa (sám) u.
3. poskytnúť údaj(e), uviesť: u. presné rozmery, rýchlosť u-ná v km, u. príčinu, u. meno a adresu;
-
udať sa dok.
1. podať sa: u-l sa na otca
2. zastaráv. stať sa (význ. 3), pridať sa, odohrať sa: v meste sa všeličo u-á
3. zastaráv. podariť sa (význ. 1, 2): chlieb sa (ne)u-l
-
udatne prísl.;
-
udatnosť -i ž.
-
udatný príd. smelý (význ. 1), odvážny, hrdinský: u. bojovník;
-
udavač -a m. kto niekoho udáva, obyč. s nečestným zámerom;
-
udavačka -y -čiek ž.;
-
udavačský príd.;
-
udavačstvo -a s.
-
nedok. udávať -a: u. tón i pren. určovať smerovanie; mať rozhodujúci vplyv
-
údel -u m.
1. životné okolnosti, osud: šťastný, trpký, neradostný ú., znášať svoj ú.
2. nevyhnutná skutočnosť: smrť je ú. človeka
3. kniž. úloha (význ. 1), povinnosť: vznešený ú. vychovávať mládež
-
udeliť -ľ! dok. dať (ako výhodu, právo, dar ap.): u. niekomu titul, vyznamenanie;
u. čestný doktorát● u. → slovo;
-
nedok. udeľovať
-
údenáč -a A -č/-a mn. N a A -e m. údená ryba (obyč. sleď al. makrela): zjesť ú., ú-a
-
údenár -a m. odborník zaoberajúci sa výrobou údenín; samostatný živnostník;
-
údenársky príd.: ú. výrobok;
-
úder -u m.
1. prudký náraz al. zásah; zvuk ním spôsobený; udretie: ú-y kladiva, vežových hodín;
dutý ú. hromu;
ú. na klávesy;
pocítiť silný ú.;
trénovať ú-y (v pästiarstve, tenise);
ú. pod pás nedovolený úder v boxe i fraz. nečestné, nečisté konanie;2. voj. sústredený útok: smer hlavného ú-u
-
uderiť dok. hovor. udrieť (význ. 1 – 6): u. si koleno;
nepriateľ u-l zboku;
krv mu u-la do hlavy; -
úderka -y -riek ž. za soc. pôv. pracovná skupina úderníkov: kultúrna ú. za soc. kolektív predvádzajúci príležitostný kult. program;
ozbrojená ú. malá vyzbrojená organizovaná skupina -
úderníčka -y -čok ž.;
-
údernícky príd.: ú-e hnutie
-
úderník1 -a m. tech. súčasť záveru strelných zbraní
úderník2 -a mn. -ci m. za soc. robotník podávajúci mimoriadny pracovný výkon;
-
údernosť -i ž.
-
úderný príd. k 2: ú-á brigáda;
ú-á sila i pren. hybná; -
úderový príd. k 1: ú-á technika (v tenise ap.);
-
údes -u m. kniž. hrôza (význ. 1), zdesenie: smrteľný ú.
-
udiareň -rne ž. miestnosť na údenie;
expr. zafajčená miestnosť -
udiať sa udeje udejú dok. kniž. uskutočniť sa, stať sa, odohrať sa: u-la sa mimoriadna vec;
za tie roky sa u-li veľké zmeny;
niekomu sa u-e krivda -
udica -e udíc ž. nástroj (palica a šnúra s háčikom) na chytanie rýb;
-
udička -y -čiek ž. zdrob.
-
udicový príd.;
-
nedok. udierať -a
// uderiť sa udrieť sa: u. sa o dvere;
nedok. udierať -a
// udrieť sa
1. pri náraze do niečoho si ublížiť, uderiť sa: spadol a u-l sa;
u. sa do kolena2. prudkým pohybom ruky zasiahnuť časť svojho tela, uderiť sa: u. sa do pŕs, po čele
● expr. u. sa po vrecku vydať peniaze (na dary, pri zábave ap.);
-
nedok. udierať sa
-
opak. údievať -a
// údiť sa: mäso sa údi;
-
opak. údievať sa
-
údik -a m. zdrob.
-
údiť -i nedok. konzervovať dymom: ú. šunku, syr;
-
údiv -u m. počudovanie, začudovanie; prekvapenie: stáť v nemom ú-e, otvárať oči od ú-u
-
udivene prísl.: tváriť sa u.
-
udivený príd. začudovaný, prekvapený: pozerá celý u.;
u. pohľad; -
udiviť dok. vzbudiť údiv, prekvapiť: u. všetkých svojím výkonom;
u-lo ma, že to vie; -
nedok. udivovať
-
udlabčiť, udlapčiť dok. expr. udupať, utlačiť, ubiť: u. sneh;
u-ená hlina, zem