Význam slova "u" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

šušlavo prísl.: š. rozprávať;

šušlavosť -i ž.

šušlavý príd. kt. šušle (význ. 1); svedčiaci o šušlaní: š. starec;
š-á reč;

šušot -u m. hovor. expr. šušotanie: podozrivý, tichý š.

šušotať -ce -cú nedok. hovor. expr. šepkať (význ. 1), šuškať

šušťať -í -ia -šť/-i! nedok. šuchotať (význ. 1, 2): hodváb, lístie, dážď š-í;
š. novinami, papierom

šušťavo prísl.

šušťavý príd. šuchotajúci, šuchotavý, šuštiaci, šuštivý: š. papier, š-é šaty;

šuštička -y -čiek ž. zdrob.

šuštivo prísl.

šuštivý príd. šuchotajúci, šuchotavý, šušťavý: š. plášť, š-é lístie;

šušušu, šu-šu-šu cit. napodobňuje šuškanie: všade bolo počuť samé š.

ťuťmáčik -a mn. -ovia m. zdrob. oslab.

ťuťmáčka -y -čok ž.;

ťuťmácky príd. i prísl.;

ťuťmák -a mn. -ci m. hovor. pejor. nešikovný, pomalý, nie dosť bystrý človek, babrák;

vkorčuľovať dok. na korčuliach vojsť: v. na ľad

vykľučkovať dok. kľučkovaním vyjsť: v. zo záhrady pomedzi stromy;
expr. v. z nepríjemnej situácie vykrútiť sa

vykľuť -je -jú -ľul, vykľuvať -uje -ujú -uval dok. vyďobať (význ. 2): v. oči;

vykorčuľovať dok. korčuľovaním vyjsť: brankár v-l z brány;

vypľuť, vypľuvať -je -jú dok. pľutím, pľuvaním dať von (z úst): v. slinu, dieťa v-lo jedlo

● expr.: (vyzerá,) akoby mal dušu v. na zomretie;
môže aj dušu v. veľmi sa usiluje;

vypočuť -je -jú dok.

1. počúvaním zachytiť, počuť: v. (tajný) rozhovor, v. si reláciu, prednášku

2. nechať hovoriť, s pozornosťou počuť hovorené: v. sťažovateľa, nechceli ho ani v.

3. podrobiť výsluchu, vypočúvaniu: v. obžalovaného;

výučba -y ž. vyučovanie (význ. 1): spájať v-u s výchovou

výučné s. poplatok za vyučenie

výučný príd.: v. list doklad o vyučení

začuť -je -jú dok. sluchom zachytiť, počuť: z. hlasy, kroky;
išiel ticho, aby ho nez-li

zadosťučinenie -ia s.

1. náprava krivdy, ublíženia ap., satisfakcia: žiadať, dostať (plné) z.

2. pocit uspokojenia z (ťažko) dosiahnutého cieľa ap.: pocítiť (hlboké) z. za námahu, so z-ím prijímať pochvaly

3. cirk. časť kat. spovede

nedok. zakľučovať

zakňučať -í -ia dok. zaskučať: pes žalostne z-l

zapľuť -je -jú -pľul, zapľuvať -uje -ujú -pľuval dok.

1. pľutím, pľuvaním dosiahnuť: z. najďalej zo všetkých

2. napľu(va)ť: z. na zem

3. popľu(va)ť: z. dlážku

● hrub.: z. na všetko výraz nezáujmu, pohoršenia;
je to na z-tie výraz nespokojnosti

zašuškať dok. zašepkať: z-l jej tajomstvo do ucha

zašušťať -í -ia -šť/-i! dok. zašuchotať, zašuchoriť: obilie z-lo vo vetre;
vietor z-l lístím

záučný príd. týkajúci sa zaučenia: z-á lehota

žuť -je -jú žuj! žul, žuvať žuje žujú žuj! žuval nedok. rozomieľať, roztláčať zubami;
expr. jesť: ž. chlieb, tvrdé mäso, ž. tabak, žuvačku;
čo ž-š?